Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

pukať nedok.

1. i pukať sa dostávať trhlinu, praskať, trhať sa: zem (sa) p-á, ľady p-jú, koža p-á, pery (sa) p-jú

2. vydávať krátky ostrý zvuk ako pri lámaní, praskaní, praskať, prašťať: raždie na ohni p-á, dlážka p-á; neos. p-á mu v kĺboch

3. spôsobovať ostrý zvuk, praskať: p. bičom, prstami

4. pučať (význ. 1): stromy p-jú

5. pražením upravovať (kukuricu)

p. od smiechu veľmi sa smiať; p. od jedu, od zlosti veľmi sa hnevať;

dok. k 1 – 3 puknúť -e -ú -kol

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pukať ‑á ‑ajú nedok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

fajčiť vdychovať a vydychovať dym z tlejúceho tabaku • expr.: smokliťsmoliťdrúľaťcmúľať: ustavične fajčí, smoklí, cmúľa lacné cigaretyexpr. zried. bagovať (Sloboda)trocha expr. pofajčievať (chvíľami spokojne fajčiť) • expr.: ťahaťpoťahovať: ťahá už desiatu cigaretupejor.: kadiťčmudiťdymiťsmradiť: kadia, smradia tu, že sa nedá dýchaťexpr.: bafaťbafkaťpufkaťpipkať (fajčiť z fajky a vydávať pritom cha-rakteristický zvuk): spokojne bafká, pufká, pipká zo zapekačkyexpr. pobafkávať (si)zried. fajkaťpren. pukať (fajčiť z fajky): puká si z fajočkyexpr. posipkávať (fajčiť z fajky a vydávať pritom sipľavý zvuk) • hovor. šlukovať (fajčiť a pritom prehĺtať dym)


lúskať 1. tlakom vyberať jadrá z obalu • lúštiť: lúskal, lúštil tekvicové jadierkarozbíjať (lúskať z tvrdého obalu): lúskať, rozbíjať orechy, lieskovcelúpaťvylupovať (lúskať z mäkšieho obalu): lúpala, vylupovala fazuľu

2. vydávať lupkavý, pukavý zvuk nárazmi prstov • lupkaťpukať: lúskať, pukať prstami

3. p. riešiť


praskať, práskať 1. rozrušovať sa puklinami • pukaťpukať (sa)trhať sa: pokožka na rukách (sa) praská, puká sa; ľady, skaly praskajú, trhajú saprašťaťexpr. praskotať: vonku duní, až múry praštia, praskocúroztŕhať saroztrhávať sa: švíky sa roztŕhajú, roztrhávajú

2. vydávať krátke ostré zvuky ako pri pukaní, lámaní, trhaní • pukaťprašťať: praská, práska, praští, puká mi v kĺboch; práskať bičomexpr.: praskotaťpukotať: oheň veselo praskoce, pukoceexpr.: vržďaťvrzgotať (obyč. pri trení plôch o seba): sneh vrždí, vrzgoce pod nohamiexpr.: chrupčaťchrapčaťchrupšťaťchrapšťaťchrúpať: piesok pod čižmami chrupčí, chrapčí; jablko mu pod zubami chrupští, chrúpe; raždie chrapčíexpr.: trešťaťtruštiťtrušťať (znieť temným praskotom): ľad nebezpečne treští, truštídružďaťdruzgotať: kosti pri lámaní druždia, druzgocúexpr. lupkať: papuče lupkajú po hladkej dlážkepopraskávať (chvíľami)

3. iba práskať p. biť 2


pučať začínať rásť, predierať sa na povrch; púšťať výhonky, puky (o rastlinách) • klíčiť: semeno už pučí, klíčiexpr. šibať: pšenica začala šibať; chlapcovi už šibú fúzikypukaťpukať sa: pri rieke (sa) už pukali brezyvyrastaťrozvíjať sa: plod v tele už vyrastá, rozvíja sa, pučínár. duť (Kálal)nespis. rašiť


pukať sa 1. p. pukať 1 2. p. pučať


pukať 1. dostávať pukliny, rozrušovať sa trhlinami • pukať satrhať sa: zem (sa) od sucha pukala, trhala; ľady (sa) pukajú, trhajúpraskaťpráskať: pery mi praskajúprašťaťexpr. praskotať: hrady praštia, praskocú

2. vydávať krátke tupšie zvuky ako pri trhaní; spôsobovať takýto zvuk • praskaťpráskaťprašťať: kĺby mu pukajú, praštia; horiace drevo puká, praská, práska, praštíexpr.: pukotaťpraskotať: parkety pukocú, praskocúplieskať (pukať pri prudkom pohybe): bič plieskalúskať (pukať prstami) • expr. lupkať: pri chôdzi jej papuče lupkajú

3. p. pučať


smiať sa 1. prejavovať city (obyč. radosť) smiechom: smiať sa na vtipe, z plného hrdlaexpr.: ceriť savycierať sa (smiať sa ukazovaním zubov): za chrbtom sa mu ceria, vycierajúexpr.: zubiť saceriť zuby (smiať sa s odkrytými zubami): zubí sa na každého; bez príčiny cerí zubyhovor. vytŕčať zuby: veselo vytŕča zubyexpr. pučiť sa (zadúšať sa pri potláčaní smiechu): pučí sa pri myšlienke na prežité dobrodružstvousmievať sa (prejavovať príjemné pocity úsmevom): milo sa usmieva na dieťaexpr.: škeriť saškerdiť savyškierať sauškierať saškeriť zubyuškŕňať sa (úsmevom jemne naznačovať obyč. iróniu, škodoradosť, posmech a pod.): škerí, vyškiera sa nám do tváre; zlomyseľne, posmešne sa uškierajú, uškŕňajúvysmievať saškľabiť savyškľabovať sapoškľabovať sa (smiechom dávať najavo opovrhovanie, nadradenosť, škodoradosť a pod.): vysmievať sa spolužiakovi, že je nešikovný; zlomyseľne sa nám škľabia, vyškľabujúexpr.: chechotať sachechtať sachachotať sachachtať sahahotať sachechliť sa (hlasno, samopašne, často aj zlomyseľne sa smiať) • expr.: rehotať sarehúňať sahovor. expr.: rehliť sarehniť sarehoniť sarehtať sa (hlasno a neviazane): v kúte miestnosti sa rehotali, rehúňali, reh(o)nili podgurážení chlapiexpr.: chichotať sachichtať sachichúňať sachichútať sachichliť sa (samopašne sa smiať obyč. vysoko znejúcim drobným smiechom; obyč. o ženách a deťoch): dievčence si čosi šuškali a veselo sa chichotali, chichúňalifraz.: zachádzať sa/zachodiť sa od smiechuzadúšať sa/dusiť sa od smiechuzadŕhať sa od smiechupukať od smiechu (pri smiechu vyrážajúcom dych)

2. p. posmievať sa


smradiť spôsobovať, robiť, šíriť smrad: smradiť v izbe čpavkomhrub.: prdieťbzdieťbzdúriťdrístaťžart. al. expr.: púšťaťpukaťtrúbiťstrieľať (do gatí) (šíriť smrad púšťaním plynov z konečníka) • obyč. expr. kadiť (robiť smrad obyč. dymom, plynom): kadiť, smradiť cigaretou

p. aj fajčiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pukať (sa), -á, -ajú nedok.

1. dostávať pukliny, trhať sa, praskať: zrelé plody pukajú; Zem pukala vlahou a slnkom. (Jil.) Ľadová pokrývka na rieke pukala. (Janč.) Trámy už praštia, steny pukajú. (Kuk.) V ostrých mrazoch pukajú staviská. (Fig.) Pery sa mu lepili, až pukali. (Fig.) Pichľavé dužiny (gaštanov) pukali na dlažbe. (Štítn.) Kosti praštia a šľachy pukajú. (Mor.) Všetkým sa pukala koža na prstoch. (jes-á); pery sa pukajú (Hor.); zem sa puká (Botto); Nohavice pukajú sa na kolenách. (Taj.) Staré šaty (sú) tesné, pukajú sa všetky švíky. (Jes-á); pren. Líca červené, pukajúce sa od zdravia (Jes.) prekypujúce zdravím. Pukajú všetky zväzky (Hviezd.) trhajú sa. Priam bolo počuť, ako okolo mládenca v učtárni pukajú všetky ľady (Karv.) ľudia sa stávajú k nemu milšími. Vláda zimy puká (Dobš.) zima sa končí.

srdce (sa) puká niekomu o silnom duševnom pohnutí: Srdce mi puká od bôľu. (Fel.) Márne jej v hrudi pukalo srdce. (Fr. Kráľ) Srdce žiaľom puká. (vaj.); pukať (sa) od smiechu veľmi, srdečne sa smiať: Pukali od smiechu nad tým všetkým. (fel.) Jeho žena pukala sa tajným smiechom. (Kuk.); hlava mu puká o veľkých starostiach, premýšľaní: Hlava puká mu od veľkých dúm. (Smrek) Myslela naňho, až jej hlava pukala od vzrušenia. (Jaš.)

2. pučať, rozvíjať sa: Pred naším sa domom lipa puká. (Kuzm.) Pri rieke pukali brezy. (letz) Pukajú puky (stromov). (Smrek); pren. Tam pod srdcom pukajú ústa nového človiečika (Urb.) vyvíja sa, rastie dieťa;

dok. puknúť (sa)

|| pukať (bezpredm. i čím) vydávať zvuk ako pri lámaní, praskaní, štiepaní, plieskaní, práskať: Raždie puká pod kotliskom. (Tim.) V železnej piecke pukala haluzina. (Pláv.); lavice pukajú (Jš.); pukanie ohňa (Chrob.); pukanie zubov (Lask.); pukanie písacieho stroja (urb.); Paholci veselo pukali bičmi. (Kuk.) Pukaj, kočiš, do koní (Botto) práskaj bičom. Počuť tatarcom pukať. (Kuk.) Pukajú výstrely. (Min.); pukanie z pištolí (Gab.) streľba; pukanie flinty (Tim.); pren. pukať (si) z fajky bafkať, fajčiť: Ujo pukal z fajočky. (Mor.) So smiechom puká mu po zadočku (Heč.) plieska, tľapká;

opak. pukávať, -a, -ajú;

dok. puknúť


puknúť (sa), -ne, -nú, -kol dok. dostať puklinu, trhlinu, prasknúť, roztrhnúť sa, rozpučiť sa: žily pukli (heč.); Pneumatika pukla na aute. (Urb.) (Rukáv) tesný, až ide puknúť. (Kuk.) Dobre nepukne od tučnoty (Tim.) je veľmi tučná. Pukneš ako balón. (Ráz.-Mart.); struna pukla (Sládk.); puknutá rúra; Tehla pukla a rozlomila sa. (Zúb.); okno sa puklo (Taj.); Žily mu na čele nabehli, akoby sa puknúť chceli. (Kal.) Padol na koleno, nohavica sa na tom mieste pukla. (Kuk.); pren. Struna pukne sa naveľa (Tim.) prejde trpezlivosť; Teraz sa tu nafukuješ, a zajtra stiahneš chvost, pukneš ako bublina (Karv.) tvoja pýcha, nadutosť spľasne; hovor. Jedni hovorili, že to nebolo vlastne obesenie, ale že sa mu srdce puklo (Vaj.) zomrel na porážku.

srdce mu pukne o silnom duševnom pohnutí: Pustí sa do plaču, dobre mu srdce nepukne. (Dobš.) Bál sa, že by mu srdce puklo od žiaľu. (Letz) Srdce mi ide puknúť, keď sa na vás denne dívam, ako sa mučíte v robote. (Fig.) (Zdalo sa mu), že sa mu srdce pukne samou blaženosťou. (Jégé) I čo by šťastím pukla tvoja hruď. (Jes.); puknúť (sa) od hnevu, zlosti, jedu, jedom veľmi sa hnevať: A či nemá puknúť od jedu? (Fr. Kráľ) Ja som horel od hanby a niekedy sa mi zdalo, že od zlosti puknem. (Švant.); aby im žlč pukla (Zgur.) aby veľmi závideli, hnevali sa; Temer pukla od jedu. (Skal.) Mohol puknúť jedom. (Záb.); puknúť (sa) od smiechu, smiechom veľmi sa nasmiať: Ja, puknem od smiechu. (Jes-á) Žena by pukla pri vás smiechom. (letz); hlava mu pukne o veľkých starostiach, duševnom napätí: Rozmýšľa, div mu hlava nepukne. (Tat.) Aby schladla horúčka nadšenia a nepukla hlava od hmýriacich sa obrazov. (Letz); do puknutia, na puknutie doplna, až na prasknutie: Onedlho naleje sa (zrno) sladkou šťavou do puknutia. (Kuk.) Cítil, ako mu nadúva prsia na puknutie. (Min.); šťastný do puknutia (Zúb.);

nedok. pukať (sa)

|| puknúť

1. (bezpredm. i čím) vydať krátky tupý zvuk pri prasknutí, plesknutí ap.: V helmici čosi puklo. (Gab.) Nesmie lyžica padnúť, parketa puknúť. (Jes.) Na našom osude sa ani toľko nezmení — pukol na hrubých nechtoch (Urb.) nič, ani čo sa pod necht vojde. Vše si niektorý zo samopaše pukol z manlicherky (Gráf) vystrelil; p. bičom; p. prstami lusknúť na znak radosti, rozjarenia: Jak zradoval sa, prsty pukol. (Hviezd.) Domáci pán pukne kartou o stôl (Tim.) udrie, pleskne.

2. hovor. expr. (koho) rozpučiť, roztrhnúť: Mojich odporcov pukne (Ráz.) budú sa veľmi zlostiť. Človeka by puklo od hnevu. (Jes.);

nedok. pukať

Morfologický analyzátor

pukať nedokonavé sloveso
(ja) pukám VKesa+; (ty) pukáš VKesb+; (on, ona, ono) puká VKesc+; (my) pukáme VKepa+; (vy) pukáte VKepb+; (oni, ony) pukajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) pukal VLesam+; (ona) pukala VLesaf+; (ono) pukalo VLesan+; (oni, ony) pukali VLepah+;
(ty) pukaj! VMesb+; (my) pukajme! VMepa+; (vy) pukajte! VMepb+;
(nejako) pukajúc VHe+;
pukať pukať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor