pud -u m.
1. vrodená tendencia jedinca správať sa účelne v záujme organizmu, inštinkt: p. sebazáchovy, pohlavný p.
2. vnútorný, od rozumu nezávislý popud na istú činnosť: zločinecké p-y; podliehať nezdravým p-om; p. ho nesklamal;
pudový príd.: p. čin, p. odpor;
pudovo prísl.: p. konať;
pudovosť -i ž.
pud -u m. ‹r < škand < l› stará rus. jednotka hmotnosti (16,38 kg);
pudový príd.
pud vrodená dispozícia na istú činnosť al. na dosiahnutie istého cieľa založená zväčša na nepodmienených reflexoch • inštinkt: obranný pud, inštinkt • zmysel (erotický pud): svojím správaním dráždila zmysly mužov • žiadostivosť • zastar. žiadza (silná túžba po niečom): telesná žiadostivosť, žiadza • vášeň • chtivosť (prudký cit zbavujúci rozumovej kontroly): dať sa strhnúť vášňou
p. aj vášeň 1
sexualita súbor telesných i duševných znakov odlišujúcich muža od ženy; prejavy pohlavného života • sexuálnosť • pohlavnosť • pohlavný pud • libido (túžba po ukojení pohlavného pudu)
zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmysel • význam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výroku • obsah (zmysel jazykového prejavu al. umeleckého diela): obsah symfónie • náplň: životná náplň • kniž. raison d'être [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d'être • kniž. tenor: tenor článku • kniž. značenie (Dobšinský)
2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel práce • cieľ: cieľ hnutia • účel: vec nespĺňa svoj účel • význam: nechápe význam celej udalosti • dôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod
3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziu • pochopenie • porozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumením • cit • cítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie
4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslami • zastar. čuv
5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmysloch • vedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomie • pamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmysloch • rozum • um (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope?
6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužov • pud: pohlavný pud • vášeň: dať sa strhnúť vášňou • žiadostivosť: telesná žiadostivosť • zastar. žiadza • chtivosť: chtivosť pohľadu
pud1, -u m.
1. neuvedomená sila vrodená zvieratám a človeku, nútiaca k účelnému konaniu v službách organizmu: p. sebazáchovy, pohlavný p.; materinksý p.; stavebný, zhromažďovací, rojový p. (napr. u včiel); sebecké p-y (Kal.); ísť za svojím p-om (Urb.); hnaný p-om (Tim.); vedený p-om (Kal.); Vie žiť iba vôli svojich dvoch pudov: chlebu a žene. (Bod.); pejor. pudy nízke (obyč. sexuálne) chúťky, vášne: najspodnejšie ľudské p-y (Jes.); nízkych p-ov kvas (Roy); zmietaný dravými p-mi (Hruš.); zvieracie p-y (Jes.); slepé p-y; zverské p-y;
2. vnútorný, od rozumu nezávislý podnet, popud k nejakej činnosti, zvláštny zmysel, cit: pohybový p., umelecký p.; p. po moci, po poznaní; Viedol ho skôr pud než jasné vedomie vlastnej individuality. (Vlč.) Na pud svoj sa zverí. (Smrek) Vnútorný pud ho za tým povolaním nehnal. (Jégé) Pud a túžba ho zas vráti do starého kraja. (Hor.) Mala zvláštny pud nadaných kuchárok. (Vám.) Pud zachrániť sa pred Nemcami viedol národ stále vyššie. (Tat.)
pud2, -u m. stará rsuká jednotka váhy, 16,4 kg: desať pudov pšenice;
pudový1 príd. vážiaci pud: p. sumec
(jeden) pud; (bez) pudu; (k) pudu; (vidím) pud; (hej) pud!; (o) pude; (s) pudom;
(štyri) pudy; (bez) pudov; (k) pudom; (vidím) pudy; (hej) pudy!; (o) pudoch; (s) pudmi, ''pudami'';