psychológia -ie ž.
1. veda o duš. javoch: sociálna, pedagogická p.
2. myslenie, jeho spôsob; duš. vlastnosti: p. žiakov, p. umelca, p. národa;
psychológ -a mn. -ovia m.
1. odborník v psychológii
2. kto vie posúdiť duš. vlastnosti, povahu ľudí: lekár musí byť aj p.;
psychologička -y -čiek ž.;
psychologický príd.: p. smer, p-é laboratórium; p. román, film opisujúci najmä duš. stavy osôb;
psychologicky prísl.
psychológia -ie ž. ‹g› veda o psychických odrazoch skutočnosti v činnosti človeka a v jeho správaní: p. práce, športu, umenia; psych. pracovná p. ergonómia
psychológia, -ie ž.
1. veda o psychických, duševných javoch: experimentálna p. používajúca ako hlavnú výskumnú metódu pokusy; tvarová, celostná, pavlovovská p.; vývinová, porovnávacia p.; p. práce, p. dieťaťa;
2. hovor. duševné vlastnosti a prejavy určitej skupiny ľudí al. jednotlivca, psychika, psychično: p. žiakov; p. más; Znamenitý skúmateľ psychológie žien. (Taj.) Rozoberal psychológiu finančníka. (Bod.); p. postavy, hrdinu (napr. románu, filmu);
psychologický príd.
1. týkajúci sa psychológie ako vedy: p. smer, p. jav; p-é laboratórium, p. ústav; p. výskum, p-á literatúra, p. časopis;
2. vzťahujúci sa na duševnú činnosť človeka: p-é vplyvy, faktory (napr. pri práci); p-á stránka reči; p-é prepracovanie postáv (v literárnom diele); lit. p. román, film, p-á divadelná hra literárne žánre líčiace duševné stavy postáv; p-é podmienky práce (Jil.); p-á záhada (Jes.); Psychologickú príčinu (opilstva) nejdem skúmať. (Lask.) Je to psychologický útok na môj charakter. (Karv.); voj. polit. p-á vojna akcie majúce pôsobiť na duševný stav vojska i civilného obyvateľstva nepriateľa (najmä zastrašovanie, ale i presviedčanie pomocou rozhlasu, letákov ap.);
3. týkajúci sa psychológov: p. sjazd;
psychologicky prísl.: Ide na nás psychologicky (Gab.) s ohľadom na naše duševné vlastnosti; p. hlboká práca (literárnokritická) (Vlč.) z psychologického hľadiska