psica -e psíc ž. planá horská tráva, bot. Nardus
psíča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s. mláďa psa; malý pes
psica -ce psíc ž.
psíča -čaťa pl. N a A -čatá/-čence G -čat/-čeniec I -čatami/-čencami s.
psica 1. planá horská tráva • hovor. škuta
2. p. suka
psíča p. šteňa 1
suka samica psa • sučka • zried. psica • expr. psina • nespis.: fena • fenka
šteňa 1. mláďa psa: chovať štence • psíča: skuvíňajúce psíča
2. p. dieťa 1
psica1, -e, psíc ž. druh plano rastúcej horskej trávy, kraj. psiarka: psica mäkká ani páperie (Švant.); Koňa na psici popásal. (Dobš.); suché steblá psice (Hor.); bot. p. tuhá (Nardus stricta);
psicový príd.: p-é pašienky
psica2, -e, psíc ž. nár. samica psa, suka: Dal ma ako psom psicu. (Fig.)
psíča, -aťa, mn. č. -atá/-ence, -at/-eniec str. mláďa psa, malý pes: Našiel pri dverách uzimené psíča. (Urb.); hravé p. (Smrek);
psíčatko, -a, -tiek str. zdrob. expr.
psica ž expr v nádavke zlá, nemravná žena, suka: Jan Sysel lal Dorothie, rzka: nesslechetna psyczo, ssaliss a klamass mne (TRENČÍN 1549 SLL)