prvenstvo -a -tiev s.
1. prvé miesto, najlepšie postavenie, primát: súťažiť o p., dosiahnuť p. vo futbale
2. prvé miesto v časovom poradí, priorita: priznať niečomu p.
prvenstvo -va -tiev s.
prvenstvo 1. prvé miesto, vedúce postavenie • primát: získať prvenstvo, primát v pretekoch
2. prvé miesto v časovom poradí • kniž. priorita: priznať prvenstvo, prioritu vynálezu
prvenstvo, -a str. prvé, najlepšie, najvýhodnejšie miesto, umiestnenie, postavenie: boj, zápas, súťaž, preteky o p.; vydobyť si, získať, dosiahnuť p. (napr. v pracovnej al. športovej súťaži) zvíťaziť; mať, udržať si svetové p. byť prvý, byť víťazom v celosvetovej súťaži (napr. hospodárskej, športovej); politické, hospodárske, vedecké, umelecké, športové p.; priznávať niekomu p., prepustiť niekomu p., vzdať sa p-a, stratiť p.; Medzi vládami bola žiarlivosť a prvenstvo. (Jes.) Organizácie sa škriepili o svoje prvenstvo. (Urb.) (Nevieme), ktorému z týchto dvoch miest patrí prvenstvo v kráse. (Heč.) Ťažko znášal prvenstvo (vedúceho obchodu). (Heč.)