pruh1, -u m.
1. úzka a dlhá plocha, pás: p. látky; p. papiera, hodvábu; p. zeme; vysádzať p-y lesa; p-y polí; tmavý pruh železničného násypu (Urb.); úzke pruhy rolí (Zgur.); Belasie sa pruh neba. (Vaj.) Pruh zlatých vlasov oslňoval jej čielko. (Vaj.)
2. úzky a dlhý pás farebne sa odrážajúci od okolia: látka s bielymi pruhmi; kožušina s tmavými pruhmi so škvrnami podlhovastého tvaru; Mnohým sa od goliera urobili červené boľavé pruhy. (Urb.) Vznáša sa dlhý pruh dymu z vysokého komína. (Lask.); farebné p-y; Padol mu na tvár pruh svetla. (Kuk.) Svetlo jasným pruhom leje sa na kolísku. (Podj.) Slnko padá do komôrky ako žltý pruh. (Štítn.); pren. Tiahol sa za ním pruh močkového smradu. (Vaj.);
prúžok, -žka/-žku i prúžik, -a m. pomn. expr.: prúžok papiera, látky; gumové p-y uzávery na patentných pohároch; úzky prúžok zeme; Dym vinul sa z cigarety belasými prúžikmi. (Vaj.); prúžik snehu, prúžik bŕv (Hviezd.)
pruh2, -u m. niž. hovor. prietrž: Ondrej dostal pruh (Fr. Kráľ) Máte pruh, nechcete si ho dať operovať? (Al.)