Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj priezviská

prudký -ší/-kejší príd.

1. kt. má veľkú, náhlu rýchlosť, silu, intenzitu, mocný: p. pohyb, p. tok rieky, p. lejak, p. mráz, p-é svetlo; klásť p. odpor

2. intenzívne prežívaný al. prejavovaný: p-á túžba, nenávisť, p-á bolesť, p. hnev

3. strmý (význ. 1), príkry: p. svah; p-é stúpanie, klesanie

4. vášnivý (význ. 1), prchký, výbušný, zúrivý: p. človek; má p-ú povahu;

prudko prísl.: p. sa obrátiť; p. stúpať; p. odpovedať;

prudkosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
prudký ‑dší/‑dkejší; prudko prísl.; prudkosť ‑i ž.

prudký -ká -ké 2. st. -dší/-kejší príd.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

búrlivý 1. ktorý sa vyznačuje veľkou silou, prudkosťou; ktorý je v prudkom pohybe; sprevádzaný búrkami • rozbúrený: vyplávať na búrlivé, rozbúrené morerozburácanýexpr.: rozbesnenýbesný: rozburácaný, rozbesnený víchor; rozbesnené, besné živly nedali ľuďom spať celú nocexpr.: zvíchrenýrozvíchrenýrozvírený (vetrom al. iným živlom uvedený do prudkého pohybu): zvíchrené vlny a čierne mraky predznamenávali búrkunepokojný (op. pokojný, tichý): nepokojná hladina jazeraprudkýturbulentný: prudký, turbulentný tokkniž. búrny (J. Kráľ, Vajanský)

2. prejavovaný búrlivo, hlučne, s veľkým nadšením • burácavý: búrlivé, burácavé ovácienadšenýkniž. frenetický: nadšený, frenetický potleskhrmotný: ozval sa hrmotný smiech; hrmotné zakončenie symfóniemohutnýobrovský: rečník opúšťal miestnosť za mohutného, obrovského nadšenia davukniž. búrny

3. rýchlo, prudko prebiehajúci; plný zvratov, napätia, nepokoja • prudkýrýchly (op. pozvoľný, pomalý): búrlivý, prudký, rýchly rozmach ekonomiky; prudký, rýchly vývoj udalostírušnýživý (plný ruchu, hluku, pohybu): rušná, živá diskusianepokojnýbúrliváckykniž. pohnutýdramatický: nepokojné, pohnuté časy, roky; umelcov búrlivácky, pohnutý, dramatický životexpr. rozkvasenýkniž. búrny

p. aj prudký, bujný 2


bystrý 1. ktorý má dobré tempo a ľahkosť (o pohybe); vyznačujúci sa rýchlosťou, prudkosťou • rýchlyrezkýsvižnýsvižký: kráčať bystrými, rýchlymi, rezkými krokmi (op. pomalými); svižný, svižký skok jeleňa; svižné tempoprudký (obyč. o vodnom toku) • obratnývrtkýživýpohyblivý (op. neobratný, ťarbavý): obratné, vrtké, živé pohyby; je to živé, pohyblivé dieťaľahkonohý: ľahkonohí chlapci preskakovali vatrunespráv. čiperný

2. ktorý dobre a rýchlo vníma, reaguje (o človeku, jeho zmysloch, schopnostiach a pod.) • vnímavýchápavý: bystrý, vnímavý, chápavý žiakučenlivý (ktorý sa ľahko učí): učenlivé stvoreniecitlivý: citlivý pozorovateľ, čitateľvtipnýdôvtipnýpremýšľavý: vtipná, dôvtipná, premýšľavá hlavainteligentnýzried.: bystrohlavýbystroumnýostrovtipnýkniž. zastaráv. ostroumný: inteligentné, bystrohlavé, bystroumné, ostrovtipné, ostroumné dievčapohotovýduchaprítomný (ktorý vie včas správne reagovať): je pohotový, duchaprítomnýpredvídavýprezieravýkniž. bystrozraký (majúci bystrý postreh): predvídavý, prezieravý, bystrozraký politikšikovnýchytrýmúdry: šikovné, chytré, múdre dieťa samo objavilo chybuprenikavýostrý: prenikavý úsudok, ostrý zrakpren.: blýskavýiskrivý: blýskavý, iskrivý um

p. aj múdry, jemný 5


divý 1. ktorý rastie, žije voľne v prírode; ktorý je daný prírodou • menej vhodné divoký: divá zver; divá, divoká strminaplanýnekultúrny (op. kultúrny, šľachtený, štepený): plané jablone, nekultúrne rastlinynešľachtený (op. šľachtený) • zastar. samorastlýnepestovaný (nevysadený): nešľachtené druhy, stromy; samorastlé ruženedomestikovaný (op. domestikovaný, domáci; o zvieratách) • plachýneskrotenýnár. durný (obyč. o zvieratách, ktorých sa nedotkla ľudská ruka; utekajúci pred človekom; op. krotký, skrotený, prítulný): šteniatka zostali plaché, neskrotené; durný kôň, statoknedotknutýnecivilizovaný (bez zásahu človeka, civilizácie): nedotknutý prales, necivilizovaná krajinapren. expr. panenský: panenská príroda

2. ktorý nekontroluje, neovláda, neusmerňuje svoje správanie, prejavy (o človeku); svedčiaci o tom; majúci veľkú silu, intenzitu, prudkosť • menej vhodné divoký: divý, divoký človek; vošla doňho divá, divoká silaživelnýneskrotnýbujnýneovládateľný (podobný živlom): živelná nátura; neskrotná, neovládateľná rozprávková bytosť; neskrotné, neovládateľné pudynespútanýexpr.: besnýrozbesnený: nespútané, besné, rozbesnené živly; pren. pejor. besný človekzdivenýzdivočený: zdivený, zdivočený pohľad štvancaexpr.: rozdivenýrozdivočený: je rozdivený ako býkprudkýzúrivýkniž. ľútyexpr.: šialenýdiabolský: prudká, zúrivá nenávisť; šialené, diabolské tempoexpr. zurvalskýnár. durný: durný cval

3. p. primitívny 1 4. p. krikľavý 1, výstredný 1


energický schopný rázne konať (o človeku); svedčiaci o ráznosti • ráznyrezolútny: energická, rázna, rezolútna ženakniž. razantný: razantná povaharozhodný (prejavujúci rozhodnosť): rozhodný krokradikálny (prejavujúci radikálnosť): radikálny zásahdôrazný: dôrazný prejav, dôrazné gestogenerálskyveliteľský (typický pre generála, veliteľa): generálske, veliteľské pohybypriebojnýkniž. životaplný (plný priebojnosti, životnej energie) • silný (op. slabý): priebojný hráč; životaplná, silná osobnosťpevnýistý: pevný, istý hlasrezkýprudký: dostal rezkú, prudkú odpoveď


mocný 1. ktorý má veľkú moc (op. slabý) • silnýveľký: mocný, silný, veľký panovníkdespotický (ktorý má neobmedzenú moc): mocný, despotický vládcavplyvný (ktorý má veľký vplyv): vplyvný politický činiteľ

2. ktorý má veľkú fyzickú silu, odolnosť; ktorý má veľké rozmery, hodnoty, veľkú intenzitu (op. slabý) • silný: narodilo sa im mocné, silné dieťa; prehovoril mocným, silným hlasommohutný (ktorý má veľké rozmery, veľkú intenzitu): mocný, mohutný chlap; mohutný prúd vodystatnýrobustnýhodnýurastenýsvalovitýsvalnatý (s dobre vyvinutými, mocnými svalmi) • pren. býčí (op. útly): má statnú, robustnú postavu; robustná, býčia šija; mocná, hodná, urastená dievkachlapský (typický pre riadneho chlapa): zacítil chlapskú ruku na svojej tvárizdatnýhovor. dúži (zdravý a mocný; op. cintľavý, dengľavý) • nár. sukovitý: potrebujeme zdatnú, dúžu mládežpevný (ktorý dobre odoláva mechanickým al. iným účinkom): ukázal pevné zuby; mocné, pevné múry hraduveľký (ktorého rozmery, intenzita, miera presahujú priemer): veľké ruky; klásť veľký odporhrubý (ktorého hrúbka presahuje priemer): mocné, hrubé prsty; hrubé nohyprudkýintenzívnyvýdatný (ktorý má veľkú intenzitu, mieru): prudký, intenzívny, výdatný lejak; prudký, intenzívny kašeľrýchly (ktorý dosahuje veľkú rýchlosť; op. pomalý): mocný, rýchly kôňexpr. hromový (mocný ako hrom): hromový zvuknezdolnýnepremožiteľnýnezdolateľnýneochvejnýnezlomný (ktorý má veľkú, ničomu nepodliehajúcu fyzickú al. duševnú silu; svedčiaci o tom): nezdolný, nepremožiteľný nepriateľ; nezdolateľná, neochvejná, nezlomná vôľaexpr. mocnučký (obyč. o vlastnostiach dieťaťa): mocnučké pästičkyexpr. premocný (veľmi mocný)

3. ktorý má veľký účinok (op. slabý) • účinnýpôsobivýsilný: mocné, silné očarenie niekým; účinné, pôsobivé, silné slováneodolateľný (ktorému nemožno odolať): pocítiť mocnú, neodolateľnú túžbuveľký: mať na niekoho veľký vplyv


nadšený 1. naplnený silným kladným pocitom (obdivu, súhlasu a pod.) vyvolaným obyč. zmyslovým zážitkom; svedčiaci o silnom kladnom pocite • nadchnutýplný nadšenia: som nadšený, nadchnutý vašimi úspechmi; som plný nadšenia z milého prijatia; nespúšťal z nej pohľad plný nadšeniaočarenýočarovanýkniž. oslnený (ktorého nadšenie je spojené s bezhraničným obdivom; op. sklamaný): je očarený, očarovaný, oslnený tatranskou prírodou; očarená dušauchvátenýunesenýuveličenýzastar. uvelebený (vo veľkej miere ovládnutý nadšením): hľadel na obraz celý uchvátený, unesený; byť unesený, uveličený, uvelebený krásou žienkniž.: exaltovanýextatický (prepiato nadšený): exaltované správanie herečkyvzletnýkniž. vznosný: vzletné, vznosné slovábúrlivýprudkýkniž. frenetickýexpr.: jasavýjasotný (prezrádzajúci intenzívne nadšenie): odmenili herca nadšeným, búrlivým, frenetickým potleskom; nadšené, prudké ovácie

2. naplnený hlbokým zaujatím, svedčiaci o hlbokom zaujatí • nadchnutýplný nadšeniaoduševnený: bol nadšeným, oduševneným zástancom reformy; som nadchnutý, plný nadšenia za správnu vec; bojoval s oduševneným zápalomzapálenýrozohnenýhorlivýrozhorlenýkniž. zanietenýpren.: ohnivýplamenný (úplne, vo veľkej miere ovládnutý nadšením): je známy ako zapálený, zanietený diskutér; ostal nadšeným, horlivým fanúšikom Interu; predniesol zapálený, zanietený, ohnivý prejavzápalistýentuziastickýfanatický (ktorý sa prudko al. veľmi nadchne): nadšený, zápalistý, fanatický obranca národa; zápalistá, entuziastická reč v parlamente


náhly 1. ktorý sa uskutočňuje bez predchádzajúcej prípravy, bez očakávania a pritom veľmi rýchlo (op. pomalý) • prudký (op. pozvoľný): nastala náhla, prudká zmena počasianeočakávanýnečakanýnepredvídaný (op. očakávaný, čakaný, predvídaný): náhla, neočakávaná smrť; zaskočila ich nečakaná, nepredvídaná správarýchlynáhlivýchvatný (uskutočnený narýchlo, v zhone): rýchly, náhlivý, chvatný odchod hostíurýchlený (uskutočnený bezodkladne): náhla, urýchlená výmena vedenianepripravenýneplánovaný: náhly, nepripravený, neplánovaný príchod rodičovprekvapujúcikniž. prekvapivý (vyvolávajúci prekvapenie, úžas; op. bežný, zvyčajný): prekvapujúce, prekvapivé zhoršenie zdravotného stavu pacientarapídny (veľmi zreteľný a rýchly): rapídny pokles výrobyrevolučný (s náhlymi zvratmi; op. postupný, evolučný): vo vývine nastal revolučný zlombleskový (rýchly a neočakávaný ako blesk): náhly, bleskový útokmomentálnyokamžitý (uskutočnený v okamihu, naraz, bez dlhšej prípravy, uvažovania a pod.): konal na okamžitý, momentálny popud; v jeho správaní nastala náhla, okamžitá premenaunáhlený (dopredu nepremyslený): čoskoro oľutoval vtedajšie náhle, unáhlené rozhodnutie

2. p. rýchly


nemierny pri ktorom sa nezachováva potrebná miera, miernosť; prekračujúci prípustnú hranicu (op. mierny): nemierne užívanie liekov; je nemierny v jedeníprílišnýnadmernýnadmierny (značne prevyšujúci potrebnú mieru; obyč. o javoch škodiacich zdraviu): holdovať prílišnému, nadmernému, nadmiernemu fajčeniunestriedmy (v požívaní alkoholu; op. striedmy): je nestriedmy v pitíneviazanýbezuzdnýnespútaný (bez hraníc, bez zábran, bez obmedzení): rozprúdila sa neviazaná, nespútaná zábava; ľud bol vystavený bezuzdnému vykorisťovaniubujnýbujarý (bez obmedzenia prejavujúci životnú silu, veselosť; svedčiaci o tom): venovať sa bujným, bujarým radovánkamprudkýexpr. bláznivý (neschopný rozumovej kontroly pri dodržiavaní istých hraníc; svedčiaci o tom; op. umiernený): zmietali ním nemierne, prudké vášne; viesť nemierny, bláznivý život

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

prudký, 2. st. -dší/-kejší príd.

1. veľmi rýchly a silný, náhly, strmý: p. beh, skok, pohyb; p. let; p. tanec; Vyšiel prudkým krokom. (Tim.) Vytrhla ruku prudkým trhnutím. (Kuk.); p. tok rieky, p. prúd, p. vír, p-á rieka; p. rast, vývoj, rozvoj niečoho; p-é tempo (napr. výstavby); p. pokles teploty; p-á zmena niečoho; p. spád udalostí (Zúb.); lek. p. zápal náhly a silný; p-á horúčka;

2. silný, mocný; búrlivý, ničivý: p. dážď. lejak; p. vietor, náraz, závan vetra; p. mráz; p-é slnko páliace; p-é svetlo jasné; p. oheň rýchlo sa šíriaci; p-é zvonenie (Urb.); p. príval citu (Zúb.); p. výbuch hnevu, vášne; p-é boje; klásť p. odpor; p-á bolesť; Prepukne v prudký plač. (Kuk.); Zacítila prudkú túžbu pozrieť na okno. (Tim.); p. záchvat kašľa; p-é vypuknutie choroby; p. jed rýchlo a zhubne pôsobiaci; šport. p. úder, p-á rana, p-á strela;

3. (o človeku a jeho prejavoch) výbušný, popudivý, vášnivý: p. človek, p-á povaha; Má prudkú náturu. (Zgur.) Prudká krv mu vzkypí (Ráz.) jeho výbušná povaha sa prejaví silným podráždením; p-á reč reč podráždeného, nahnevaného človeka; Strhli sa prudké hádky. (Škult.); p. rozhovor (Kal.); p-á nenávisť (Tat.); p-é nadšenie (Heč.);

4. kolmý strmý: p. svah; p-é stúpanie, klesanie; p-á zákruta (Fr. Kráľ) v ostrom uhle;

prudko prísl.

1. rýchlo, náhle, strmo: Landík sa prudko obrátil. (Jes.) Mrštil prudko rukou. (Jégé) Prudko kráčal k domovu. (Jil.) Prudko otvoril dvere. (Krno); výroba p. stúpa;

2. silne, mocne, búrlivo: p. prší, p. fúka vietor; p. osvetlený (výklad) (Jaš.); p. dýchať; Srdce prudko bije. (Kuk.); p. odstrčiť, udrieť niekoho; p. zaútočiť;

3. s hnevom, podráždene: p. odpovie (Kal.); Prudko odsekol žene. (Ondr.) Odvrkla mu prudko. (Hviezd.);

prudkosť, -ti ž.

1. rýchlosť, sila: p. vetra, požiaru;

2. prudké, výbušné, nerozvážne konanie: I teba hamoval v prudkosti. (Kal.) Hanbí sa, čo vyvádzal v prudkosti a prenáhlenosti. (Kuk.)

prudký príd
1. veľmi rýchly, náhly: kone tess prudkeho pro prudký beh geho sskoda bywa ochromit (BV 1652); mezy morskmj rybamj negwětssy gest welryba, delfin negprudssy (OP 1685); celor: prudky cžlun (AS 1728); smradlawé bylo dýchanj a prudké a brucho se stahowalo (ŠkD 1775); prudke wodi z pretrhnutym haty se rozwodnugú (PT 1778)
2. silný, mocný, ničivý: uderil prudký déssť (P. ĽUPČA 1585); wyetr weliky a prudky kdy fučy, klaty poraža (KoB 1666); wodnatost (jablka) w zimnycy prudke zaludka posylnuge (HL 17. st); s prutku morowu ranu Pan Buh lid trestatj započal (KT 1753); mug dum skrze prudky ohen welice gest skazeny (L. MIKULÁŠ 1773)
3. (o človeku a jeho prejavoch) výbušný, popudlivý: cžlowek nema biti prutky (TC 1631); cerebrosus: prutký (GrP 1771); tak prutkú, tak zúriwu, tak zlorečenú manželku mal kdosi (BU 1795)
4. strmý: prudky breh do mora bil nakloneny (PT 1778); -ko, -ce prísl
1. k 1: mladí páni, kopije mali, prudce se honili (ASL 1560); zla powest o nekom, zrownawa se ptakom, ktery prudce letagj (BV 1652); currus rapidus: prúdkó gducy wuz (KS 1763); nechteg nasledowati zlostiwych, nebo gakožto seno prudko usichat budú (BlR 18. st)
2. k 2: twe nestale srdce, potahne te prudce, kde bis sam nerad gity (BV 1652); proste Pana Boha, aby poručil tym wetrom čo nagprudsseg wgati a duti (MK 18. st); Brigitta nagprudsség nekdy pokussená byla z žhranjm (BlR 18. st)
3. k 3: (trpezlivý) se nerozhorljwa na pomstu, ani se prudko neokrikuge na žadneho (KoB 1666); Martin na to prutko odpovedaicz, ze sa on mnya nebogi (OPONICE 1747)
4. dôrazne: ssenkirom welmi prutko se prikazuge, aby neznamého bez preukazani pasu do domu neprigimali (NJ 1785-88); ssenkirom welmi prutko se prikazuge, aby neznameho bez preukazani pasu do domu neprigimali (Kur 18. st); -osť ž
1. rýchlosť, sila: w prudkosti strely (morovej kluzy) nemalo lidu pospoliteho vpadlo (RUŽOMBEROK 1601); delfín prudkosti, welriba welikosti wšecky predchazý (KoA 17. st); (reči) bili podobne prudkosti ohne, kterj y negtwrdssj ocel pronika (PT 1796); Dwina do more Bileho swu prudkosty bežy (KCS 18. st)
2. výbušnosť, prchkosť: po krátkej chvíli, vedla običaja svého, prudkosť svú počnuli lituvaťi (BR 1785); w naramne swe prudkosti tak se pohnul, že gjž Filoktetes naskrze sam sobe podobnj nebil (PT 1796)
3. horlivosť: bratrj ani welmi horliwé, s prudkostj, ale rozssaffně pracowali (PrV 1767); z prudkosťu Buch protiwi se zlosti, hrychu (CDu 18. st)

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko PRUDKÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 5×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
LEVICE, okr. LEVICE – 3×;
POVAŽSKÁ BYSTRICA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 2×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

a jeho prudká žiara et son vif éclat
blesk alebo prudké svetlo éclair ou lumière vive
bol ešte príliš prudký était trop violente encore
prudká horúčka a blúznil d'une fièvre violente et délira
prudká, povedala pani de violente, dit madame de
prudký náraz na skaliská choc sur les récifs
taký prudký, že voz si violente que la voiture
záplavy a prudké dažde inondations et pluies torrentielles
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu