pružný príd.
1. majúci schopnosť po ohnutí, stlačení vrátiť sa do pôv. podoby: p. konár, p-é pero; guma je p-á
2. ohybný, svižný, svižký, vrtký: p-é telo, p-é nohy
3. prispôsobujúci sa (potrebám ap.), prispôsobivý: p-á politika, p-é riešenie úloh;
pružne prísl.: p. vyskočiť; p. niečo vybaviť;
pružnosť -i ž.
elasticita schopnosť vrátiť sa po ohnutí, stlačení do pôvodnej polohy • elastickosť • pružnosť • ohybnosť: elasticita, elastickosť tkaniva; pružnosť, ohybnosť gumy
pružnosť p. elasticita
1. (o predmete al. látke) majúci schopnosť po ohnutí, napnutí al. stlačení nadobudnúť pôvodný tvar: p. prút, p. konár, p-é steblo trávy; guma je p-á; odb. p-é teleso, p-á látka; p-é pero pružina; text. p-é vlákno, p-á tkanina; stav. p-é podpory, p-á konštrukcia; šport. p. môstik umožňujúci veľký odraz; p-á lopta dajúca sa stlačiť;
2. (o ľudskom tele, jeho orgánoch a činnosti) ohybný, svižný, elastický; ľahko sa pohybujúci, vrtký, hybký (o človeku): p-é telo, p-é údy, p-é svalstvo, p-é nohy; p-á pokožka, pleť; p-á postava; pružný, ľahký krok (Kuk.); pružné, energické pohyby (Vám.); p-á chôdza; šport. p-á jazda (napr. na lyžiach, na korčuliach); p. odraz, dopad, skok; Stretla sa s pružným štyridsiatnikom. (Tim.); zdravá, pružná dievčina (Urb.)
3. (o človeku al. o ľudskej činnosti) ľahko sa prispôsobujúci okolnostiam, pohotový, rýchlo reagujúci: (Prostredie) robí z Mamuckého človeka pružného, prispôsobujúceho sa zmenám života. (Al.) Jeho duch je vždy pružný. (Tim.); pružný, do všetkých okolností sa vpravujúci talent (Vlč.); p. organizátor; p-á organizácia, p-á hra; p-é riešenie úloh; p-á politika; Pravda je veľmi pružný pojem (Urb.) dajúci sa rozlične vykladať; práv. p-é normy dajúce sa prispôsobiť;
pružne prísl.
1. ohybne, svižne, hybko, elasticky, mäkko: p. vyskočiť, p. sa odraziť, p. sa napnúť; p. kráčať; Zoskočil pružne z voza. (Jégé) Zvrtol sa pružne. (Jil.)
2. pohotove, prizerajúc na meniace sa okolnosti: Pružne vydali sme ohlas k národu. (Tat.); p. konať, postupovať; p. vybaviť niečo; p. viesť, usmerňovať (napr. výrobu, obchod);
pružnosť, -ti ž.
1. schopnosť materiálu nadobudnúť po stlačení al. napnutí pôvodný tvar: p. dreva, skla, betónu, ocele; p. struny; text. p. vlákna, tkaniny, pleteniny;
2. ohybnosť, svižnosť, elastičnosť: Vaše nohy nemajú náležitej pružnosti. (Vaj.) Ustúpil o tri kroky s pružnosťou atléta. (Karv.); telesná p. (Jes.); Mdlá si a mala by si byť samá pružnosť. (Tim.)
3. schopnosť prispôsobiť sa, pohotovosť: p. v úradovaní, p. v zásobovaní, vo výrobe; krása a pružnosť jazyka (Lajč.) možnosť presného a výstižného vyjadrenia; duchovná p. (Vaj.) sviežosť, čulosť
(jedna) pružnosť; (bez) pružnosti; (k) pružnosti; (vidím) pružnosť; (hej) pružnosť!; (o) pružnosti; (s) pružnosťou;
(dve) pružnosti; (bez) pružností; (k) pružnostiam; (vidím) pružnosti; (hej) pružnosti!; (o) pružnostiach; (s) pružnosťami;