Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prsteň -a m.

1. (ozdobný kovový) krúžok nosený na prste: zlatý p., snubný p.; p. s očkom

2. čo tvarom pripomína prsteň: tech. tesniaci p.; bot. zvyšok závoja na hlúbiku húb;

prstienok -nka m. zdrob.

prsteň -ňa pl. N -ne G -ňov m.

prsteň, -a m.

1. ozdobný krúžok z drahého kovu obyč. s drahokamom, navliekajúci sa na prst: zlatý, strieborný, platinový p.; diamantový, briliantový, rubínový p. ozdobený niektorým z týchto drahokamov; snubný p. obyč. v podobe obrúčky, venovaný pri zásnubách al. sobáši; pečatný p. s iniciálkami mena; navliecť, nastoknúť niekomu p. (na prst); stiahnuť, sňať p. z prsta; p. s očkom; Nadobudol osem prsteňov s veľkými kameňmi. (Taj.) Na rukách svietia prstene a náramky. (Urb.); vrátiť niekomu p. zrušiť zasnúbenie;

2. niečo majúce podobu prsteňa, kruh; Stalingrad bol v zelenom prsteni (lesov) (Jes-á) obklopený lesmi; mesto obklopené p-om hôr; p-e vlasov (Ondr.); (Had) skrútil sa v tri prstene. (Jes-á); astron. Saturnov p. prstencovité zoskupenie čiastočiek hmoty okolo planéty Saturna;

tech. strojová súčiastka kruhového tvaru: magnetický p.;

bot. pozostatok závoja na hlúbiku u niektorých húb;

prsteňový príd. majúci tvar prsteňa, kruhový: tech. p. magnet; p. rám stroja; p-é vinutie;

prstienok, -nka i prstenček, -a m. zdrob. expr.: Dal jej zlatý prstienok na pamiatku. (Fr. Kráľ) Sňal z malíčka prstenček. (Vaj.); prstienky vlasov (Jes.) kučeravé pramienky vlasov

prsteň [p(e)r-] m
1. (kovový) krúžok nosený na prste: vzala sem statek pana Mikulasse: koffliky, prstene, zlatty rzetazek (BECKOV 1535 SLL); prstene zlate tri (PREŠOV 1697); Pán márnotratného syna prstenem a drahim rúchem obdarowal (VP 1764)
L. Gygis annulus: sstastny prsten (PG 1656) Gygesov prsteň, ktorého zázračnou silou získal šťastie a bohatstvo; podawssi geden druhemu ruce a slubne prstene, a tak potom hodugj z prizwanimj swedky (OP 1685) obrúčky venované pri zásnubách; w prstenoch manželských býwá wsadena perla drahá lásky (ŽU 1760) v obrúčkach nosených ako symbol manželstva; signatorius annulus: pečatny prsteň (KS 1763) s iniciálkami mena, slúžiaci na pečatenie listov
2. čo pripomína tvarom prsteň: podnes držane bywagj kopjgne hry, kdežto z kopjm behagj do prstene (OP 1685) do kruhu; (drak) skrútil sa do kolečka na spúsob prstena (VP 1764); -ný, -ový príd k 1: lunula: prsteňowá hlawička (KS 1763)
L. psany, kterezto pro neprzytomnost vietssy peczeti nassy sekretem nassym prstenovym przytisknuti jsme rozkazali (INNSBRUCK 1529 SLL) osobným pečatným prsteňom; prstenný prst prstenník: z konca gest welky prst ze čtirma prstamj: ukazugjcym, prostrednjm, prstennym, ussnym (OP 1685); annularis: prst prsťenny (KS 1763); prstienok [-tie-, -té-; -ek], prstienček [-té-] dem k 1: syedmy prstienek (je) zlaty, cžesky diamant čerweny w sobe magicy (TRENČÍN 1646); od neboheg remenarkj počul o gistem prstenčeku zlatom (KRUPINA 1745); gedna strjberna pečatka w spusobu prstenka (Kur 18. st); k 2: při sstepenj býwagj ty vrodné sstěpné prutky neb réwjk, které se asy na dwa prsty njže té obručky neb prstenka, w kterém se wlastne připrawuge saft, odřezáwané (HRK 1773); prstienkový príd k 1:
L. annelli frons: prstenkowa hlawička; annularis digitus: prsténkowy prst prstenník (KS 1763)