prst, -a m.
1. jeden z piatich pohyblivých útvarov ukončujúcich dlaň ruky: p-y na rukách; dlhé, tenké, kostnaté, chudé p-y, hrubé, tučné, bucľaté, útle p-y; mäsité p-y (Karv.) tučné; citlivé, nežné p-y; nešikovné, neohrabané, skľavené, skrehnuté p-y; železné p-y silné; šikovné, obratné p-y; končeky, brušká p-ov; znetvorené, uzlovité, hrčavé p-y; zašpiniť, zababrať si p-y; odtlačky p-ov; hovor. veľký p. palec; hovor. malý p. malíček; prostredný p. prostredník; vziať, chytiť (si) niečo do p-ov (napr. jedlo); zovrieť niečo do p-ov; drviť, žmoliť niečo medzi p-ami; zapchať p-om (napr. hrdlo fľaše); lusknúť p-ami; porezať si p., zarezať si do p-a; bubnovať p-ami (po stole) pri netrpezlivosti, nervozite; jesť p-ami; zahvízdať, zapískať na p-och; cmúľať si p.; niečo sa sype, leje, preteká cez p-y (medzi p-ami) (napr. piesok, voda), pren. nedá sa uchopiť, uniká; Na prst hrubé kocky zemiačikov. (Letz); vyvaľkať cesto na dva p-y do hrúbky dvoch prstov; naliať na p. vody (do hrnca) vyjadrenie miery; dať niečoho medzi p-y (napr. korenia soli, čaju) trošku štipku; pohroziť niekomu p-om; suchý ako p. chudý; ukazovať p-om niečo, na niečo; ukazovať si p-om (napr. riadky v knihe pri čítaní); Chodí prstom po čísliciach (Min.) ukazuje si prstom. Žiada sa prejsť po nej (kožke na lícach) zľahka prstami. (Švant.); počítať, rátať na p-och; dotknúť sa niečoho p-om; nedotknúť sa ani prstom niečoho, niekoho vôbec nesiahnuť na niečo, na niekoho; hovor. nechať p-y na niečom (napr. na leštenom nábytku, na skle) stopy po prstoch, odtlačky; držať p. na niečom (napr. na kohútiku, na spúšti pušky); udrieť niekoho po p-och; dostať po p-och; strčiť si p. do hrdla, do krku vyvolať dávenie; rýpať sa p-om v nose; pricviknúť, privrznúť niekomu p-y (napr. do dverí ap.); preberať p-ami (na hudobnom nástroji) hrať; Ružové prsty blúdili po strunách (hudobného nástroja). (Vaj.); sliniť si p-y (pri obracaní stránok); dýchať, fúkať si na p-y zohrievať si ich; mať cit v p-och; nakrútiť niečo na p. (napr. niť, vlasy); pichnúť, ďobnúť prst, prstom do niečoho; držať sa za p-y; písať desiatimi p-ami (na stroji); písať jedným p-om (na stroji); brnkať p-om na klavíri; Začal klepkať po klávesnici (počítacieho stroja) inokedy vrtkými, dnes drevenými prstami. (Karv.) Prebehol prstami po klávesoch (klavíra). (Vaj.); p-om vyťukávať rytmus, melódiu; kývnuť na niekoho p-om zavolať; Stačí len prstom kývnuť (na ženu) (Zúb.) ľahko ju možno získať; položiť si p. na ústa dať znamenie, aby bolo ticho, aby sa mlčalo; preberať niečo v p-och (napr. očká retiazky, zrnká ruženca, náhrdelníka); natiahnuť, nastoknúť prsteň na p.; pridržiavať niečo p-ami; prsty sa mu chvejú, trasú pri rozčúlení, vzrušení; Rozochvenými prstami som sa dotýkal líc a vlasov. (Zúb.); pobozkať niekomu konce, končeky p-ov; Bozkal si konce prstov od nadšenia. (Jes.); expr. až po končeky p-ov (napr. zachvieť sa, pocí-tiť niečo) celý; Potom sa strhne, ďobne sa prstom do čela (Mor.) pri náhlom dobrom nápade. Rozmýšľa s priloženým prstom na čele. (Fig.); varovne zdvihnúť p.; Dvíhaš svoj prst spravodlivý (J. Kráľ) dávaš výstrahu; vojsť si p-ami do vlasov; Matúš priložil dva prsty pravej ruky ku štítu čiapky (Jil.) miesto pozdravu, ako nedbalý pozdrav; malý ako p. veľmi malý; chudý ako p. veľmi chudý; holý ako p. a) nahý; b) úplne chudobný: Priženil sa holý ako prst. (Heč.); sám ako p. úplne sám: Po smrti mužovej ostala sama ako prst. (Čaj.) Ja som ako prst opustený. (Tim.); chytiť niečo končekmi p-ov, do dvoch p-ov (obyč. o niečom špinavom, opovrhovanom) nerád, s odporom brať do rúk; pren.: Kto chce, môže v tom vidieť takzvaný prst boží (Chrob.) nadprirodzený zásah, spravodlivosť, trest, osud. Videl v tom prst spravodlivosti. (Fig.) Privedení vojaci položili prsty na kríž (Kal.) prisahali. Zlaté prsty sa zadrapili do neba (Hor.) slnečné lúče. Konáre štrkocú pod dotykmi studených prstov vetra. (Zúb.); dlhé prsty dažďa (Hor.) prúdy dažďa; Dotkol sa ich kostnatý prst smrti (Zúb.) smrť.
● hovor. expr. mať na každý p. desať (napr. dievčat, pytačov) mať veľa ponúk, môcť si vyberať: Mladých zaťov na každý prst desať. (Taj.) Mal žien na každý prst. (Hviezd.) Mali na každý prst desať dôvodov, aby sa na nich hlasovalo (Jes.) veľa; ťahať sa s niekým za p-y prieť sa s niekým, mať s niekým nedorozumenie, spory, poťahovačky: S panstvom neradno sa ťahať za prsty. (Taj.); ukazovať p-om na niekoho a) pranierovať, verejne niekoho odsudzovať: Ľudia budú na nás prstom ukazovať. (Fig.); b) verejne menovať, označovať niekoho: Poukáž nám naňho prstom (na hriešnika). (Hviezd.); hovor. nechcem prstom ukazovať nechcem konkrétne uvádzať, koho sa to týka (napr. kritika); omotať, okrútiť si niekoho okolo p-a ovládnuť, podrobiť si, získať si, podmaniť si niekoho: Agáč je človek dobrák, okrútiš ho okolo prsta. (Tim.); ani p-om nepohnúť nič neurobiť, zostať nečinný, pasívny: Ja už na tejto stavbe ani len prstom nehnem. (Mňač.) Umienil si, že ani malým prstom nepohne, aby si ju získal. (Jégé) Od vyhlásenia štrajku pre panstvo ani prstom nehnúť. (Smrč.); expr. pchať do niečoho p-y miešať sa do niečoho; pchať p-y do ohňa, medzi dvere miešať sa do veci, z ktorej by mohli byť nepríjemnosti: Patril medzi ľudí, ktorí neradi pchajú prsty medzi dvere. (Urb.) Nerád pchá prsty do ohňa. (Fig.); mať v niečom p-y byť osnovateľom, účastníkom nejakej nebezpečnej al. nepoctivej záležitosti: Začalo sa pátrať, kto má v štrajku prsty. (Hor.); páliť si p-y (pre niekoho) pomáhať niekomu v ťažkostiach a škodiť pritom sám sebe: Či ma parom po ňom? Ja si nebudem prsty páliť. (Urb.); popáliť si p-y doplatiť na niečo: Len pozor, aby ste si raz nepopálili prsty. (Karv.); pozerať na niekoho, na niečo cez p-y pohŕdavo, zvysoka, prezieravo sa správať: Už nebudú naňho hľadieť pisárikovia cez prsty. (Letz); vycicať si niečo z p-a vymyslieť si niečo, čo nezodpovedá skutočnosti: Nemohol si zprávu z prsta vycicať. (Vaj.) Múdrosti si vycicia z prsta. (Mráz); kúpiť, získať niečo za päť prstov a šiestu dlaň zadarmo, lacno, ukradnúť: Podaj čertovi prst, chmatne (chytí) ti celú ruku (prísl.) komu poskytnú malú pomoc, žiada stále viac. Keby vám len malý prst podala, i vy by ste šaleli za ňou (Jégé) keby iba trochu záujmu, priazne dala najavo; oblízať si p-y po dobrom jedle; Znamenité dievča, prsty by si mohol oblízať (Jes.) mohol by byť šťastný; môže si všetkých päť (desať) p-ov oblízať môže byť spokojný, nemôže sa sťažovať; prejsť pomedzi prsty (o peniazoch) rýchlo sa minúť; mať niečo v p-och (o jemnej práci) vedieť s niečím narábať, dokonale niečo ovládať; hľadieť, pozerať (sa) niekomu na p-y kontrolovať niekoho, dávať pozor, aby nekradol: Dával pozor návštevníkom na prsty, aby nič nezmizlo. (Urb.) Nikto im na prsty nehľadel, ako v obci šafária. (Tat.) Šomrú na Bertana, že im lepšie na prsty dozerá. (Kuk.); niečo sa niekomu lepí (prilepilo) na p-y kradne (ukradol) niečo; Väčšia časť peňazí mu prischla v prstoch. (Zgur.); mať lepkavé, dlhé p-y kradnúť; klepnúť niekoho, niekomu po p-och, cez p-y prichytiť niekoho pri krádeži al. inom nečestnom čine; na p-och (jednej ruky) možno niekoho, niečo spočítať o malom množstve; kniž. položiť p. na tepnu čias, na pulz života bezprostredne cítiť, čo sa deje vo verejnom živote; písať p-om do vody, do piesku o márnom, zbytočnom úsilí;
2. hovor. časť rukavice obopínajúca a chrániaca jeden prst na ruke: rukavice s p-ami; rukavice bez p-ov palčiaky; p-y na rukaviciach;
3. jeden z piatich pohyblivých útvarov ukončujúcich chodidlo človeka; u vtákov a u niektorých cicavcov jeden z pohyblivých útvarov ukončujúcich nohu: prsty vtákov, opice; prst koňa; p-y na nohách; Prsty mu trčia z topánok (Ráz.) má ich deravé; chodiť na p-och, po p-och ticho; Našľapoval nohou len na prsty. (Zúb.) Tíško, na prstoch prekročil prah. (Hruš.) Vytratil som sa z domu na prstoch ako zlodej. (Kuk.); stať si na p-y na špičky; Postaví sa na prsty, aby sa mu rozšíril horizont. (Vám.); vypäl sa na p-y
● stúpať niekomu na p-y robiť mu ťažkosti, prísne ho kontrolovať;
prstový príd.: p-é rukavice navliekajúce sa na prsty; hud. p-á technika súhra a pohyblivosť prstov pri hre na hudobnom nástroji; p-é cvičenie cvičenie prstov; anat. p-é svaly na prstoch rúk i nôh;
prštek, -a i prstoček, -čka i prstík, -a m. zdrob. expr.: jemné pršteky (Hor.); nervózne pršteky (Jégé); strkajúc si prštek do úst (Ráz.); tenké prstočky (Tim.) Utrela si prstíkom slzičku. (Jégé)
prsť, -ti ž. horná vrstva úrodnej pôdy obsahujúca humus, ornica: Pod nohami máš mäkkú prsť. (Ondr.) Zďaleka bolo poznať, kde prestáva vrstva prsti a začína sa mŕtvina. (Vaj.); pren. stáť v rodnej prsti (Jes.) na rodnej pôde;
prsťový príd.: odb. p-á pôda obsahujúca veľa prsti