prsník -a m. pologuľovitý útvar na hrudi žen. tela obsahujúci mliečnu žľazu: priložiť si dieťa k p-u
prsník -ka pl. N -ky m.
prsník útvar na hrudi ženského tela obsahujúci mliečne žľazy • prs • prsia (prsníky): prikladať si dieťa k prsníku, k prsu, k prsiam • poprsie (prsníky): vypäté poprsie • poet. ňadro • hrub. cecok • hrub. kozy (prsníky)
prsník, -a m. pologuľovitý útvar na hrudi ženského tela, v ktorom sú mliečne žľazy vyúsťujúce na povrch v prsnej bradavke: dať, podať dieťaťu p., priložiť dieťa k p-u dať mu piť, dojčiť dieťa; piť z p-a, sať p.; cicať p. (Rys.); Decko prisáva sa k prsníku matere. (Fig.); drobné p-y (Fel.); Bolo vidieť črty v ľanovej košeli uväznených dievčenských prsníkov. (Urb.); lek. zápal. rakovina p-a;
prsníkový príd.: anat. p. dvorček tmavý kruh okolo prsnej bradavky
prsník m 1. pologuľovitý útvar na hrudi ženského tela obsahujúci mliečne žľazy: Catharina mela welkie zuby dwa, s kterimi ma uhrizla na prsnik (KRUPINA 1675); wezmi calamithil aquatial, zaši gi do wrecuška a nos pod prawym prsnjkom (RTA 17. st); (Dorote) mlieko s prsnikou striekalo (VELIČNÁ 1724); (borovička) prsnikom na welkost rostnut neda, ked sa lanowé ssatky do neg omačagu (Zel 18. st) 2. časť odevu pokrývajúca prsia, hruď, náprsník: zbroge sau: ssissak, rystunk, ktereho častky sau galyr železny, prsnjk (:kabat zelezny:), karwasse, nákoleny (OP 1685); težce hressá bratrj professy, jterj nosá prsnjky (PrV 1767); mamillare: punt, ssnorowačka neb prsnik, z kterim sa prsa zakriwagi (DSL 18. st)