Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

opršať -í -ia dok.

1. (o stromoch, vtákoch) stratiť lístie, perie, opŕchnuť

2. opadať (o lístí, perí ap.), opŕchnuť: lupene o-li, omietka o-la

3. neos.: o-lo nás pokropilo dažďom;

nedok. opršiavať -a

---

prsia pŕs s.

1. pomn. predná časť hrudníka, hruď: vpadnuté p., vypäť p., skloniť hlavu na p.; privinúť niekoho na p.; kuracie p.; zvíťaziť o p. i fraz. veľmi tesne; biť sa v p., do pŕs i fraz. a) veriť b) priznávať vinu

2. mn. prsníky: plné p.; prikladať si dieťa k p-m pridájať

3. pomn. hovor. zastaráv. pľúca: byť chorý, slabý na p.

4. pomn. plavecký štýl: plávať p.

● expr. → chovať hada na p-ch;

prsný príd.

1. vzťahujúci sa na prsia (význ. 1, 2): p. sval, p-é bradavky

2. (o hlase) plno znejúci, hlboký: p. alt;

prská -siek, prsičká -čiek s. zdrob. pomn. k 1, 3, mn. k 2

---

prsiar -a m. kto pláva prsia;

prsiarka -y -rok ž.;

prsiarsky príd.

---

pršať -í -ia bud. bude p./poprší nedok.

1. (o daždi) padať v drobných kvapkách z oblakov: neos. p-í; p-l drobný dážď

2. husto padať ako dážď: lístie p-í zo stromov;

pren. strely p-li zo všetkých strán;

opak. pršiavať -a

---

vypršať -í -ia dok. uplynúť: trest v-l; zmluva v-la stratila platnosť;

nedok. vypršiavať -a

Horné Pršany ‑ých ‑šian L ‑ých ‑och m. pomn.; Hornopršanec ‑nca m.; Hornopršianka ‑y ‑nok ž.; hornopršiansky

---

opršiavať ‑a ‑ajú nedok.

---

prsia pŕs I prsami s. pomn.; prsný

---

prsiar ‑a m.; prsiarka ‑y ‑rok ž.; prsiarsky

---

Prša ‑e ž.; Pršan ‑a mn. ‑ia m.; Pršianka ‑y ‑nok ž.; pršiansky

---

---

---

---

opršať², -í, -ia dok.

1. (o stromoch) stratil lístie, (o vtákoch) stratil perie, (zried. i o stene) stratiť omietku, opŕchnuť: Svrčina ožltne a a oprší. (Kuk.); stena oprší;

2. opadať (o listoch, o perí, o omietke ap.): lístie stromov opršalo; perie oprší; omietka oprší; Kôra z nich (vrchovcov) opršala. (Kuk.);

nedok. zried. opršiavať, -a, -ajú

---

prsiar, -a m. šport. plavec, ktorý pláva prsia;

prsiarka, -y, -rok ž.;

prsiarsky príd.: p. štýl, p-a štafeta

---

prsia (zastar. i prse), pŕs, prsiam, prsiach, prsami str. pomn.

1. hrudník, hruď: vypäť, vypnúť p. vystrieť sa; pritisnúť, privinúť niekoho na (svoje) prsia objať; Ženka hodila sa mu (Tonkovi) na prsia (Vaj.) objala ho, pritúlila sa k nemu; skrížiť ruky na prsiach; zarastené o.; srstnaté prsia (Jes.); (Dodo) je chudší, chatrnejší, s prsami vpadnutými. (Jaš.); suchotinárske p-ia (Vaj.) vpadnutá hruď; Doprial si pohárik hriatej so slaninkou, aby mu na prsiach odmäklo (Taj.) aby prestal kašľať; odhalené, do bronzova opálené prsia (Hruš.); Srdce by som si z pŕs vykrojila. (Fig.) Prsia sa mu víťazne dmú. (Vám.); nastavovať prsia (divochom) (Smrek) stavať sa na odpor; Chlapi majú okrúhlu bliašku na prsiach s číslom. (Kuk.); pripnúť niekomu na prsia vyznamenanie, rad, metál; Srdce búcha, ide prsia rozhodiť. (Pláv.) „Miško môj,“ vydralo sa jej z pŕs (Skal.) ťažko vypovedala. Výkrik vyrval sa z pŕs deviných. (Vaj.) Duševná úzkosť stískala mu prsia (Vaj.) mal pocit úzkosti. Široké prsia zovrela úzkosť. (Fig.) Prsia sa úžili radosťou a strachom (Taj.) od radosti sa zrýchľoval dych. (Žiaľ) dusil mu prsia (Kuk.) ťažil ho, gniavil; zaľahlo mu na prsiach ťažko dýcha; na prsiach chrčí, sipí, píska pri prechladnutí, kašli; Prsia mu ťažko pracovali (Jégé) ťažko dýchal. Vdýchol do pŕs svieži vzduch (Vaj.) do pľúc. Bežal hore vŕškom, cítil, ako mu nadúva prsia (Min.) rýchle dýchal, bol zadychčaný. Prse dmú sa dlhými dychmi. (Vaj.); pren.: Briez obnažené biele prsia (Jes.) biele kmene briez. (Richtár) bol balvanom na prsiach obce (Vaj.) bol obci na ťarchu; útesy ponorené po prsia do vĺn (Bod.) vyše polovice; Kysuce so vzdúvajúcimi sa prsami kopcov. (Jil.)

● biť sa do pŕs, v prsia a) dokazovať svoju pravdu, úprimnosť; prejavovať ľútosť; veriť sa, dušiť sa: (Korteši) bili sa v prsia, že oni sú tí praví mesiáši, čo spasia národ. (Jes.) Bije sa do pŕs, boží sa a dokazuje farizejsky, ako má syna rád. (Letz) Bijú sa do pŕs, nahlas priznávajú svoje viny. (Laz.); Bili sa kajúcne do pŕs päsťami. (Záb.); b) vystatovať sa, chvastať sa: Keď si trochu vypije, trieska sa do pŕs a chváli. (Kal.) „Na triesku vyschneš, keď ja chcem!“ bil sa v prsia. (Taj.); chovať, zohrievať hada na (svojich) prsiach starať sa o nepriateľa, o zradcu;

2. prsníky, ňadrá: pevné, tvrdé, okrúhle, plné, zahrotené, spadnuté, vyschnuté prsia; silná v prsiach (o žene); Pod košeľou rozlievali sa jej veľké prsia. (Tat.); priložiť (si) dieťa k prsiam, dávať dieťaťu p. dať mu piť materinské mlieko, dojčiť dieťa; Najmladšie (dieťa) musela cudzej žene k prsiam zaniesť (Taj.) aby ho dojčila. Prišla do mlyna s malým deckom na prsiach (Jégé) s dojčaťom. Dobre že neodtŕhajú nemluvniatka rovno materiam od pŕs (Fig.) div že násilne neberú deti matkám. Nekojila ma moja mať mliekom materinských pŕs. (Vaj.)

3. kuch. časť mäsa z hrude hydiny: kuracie, husacie ú.;

4. šport. štýl pri plávaní: klasické p., plávať p.;

prsičká, -čiek i prská, -siek str. pomn. zdrob. expr.: Srdiečko mu slabo tĺklo v mäkkých prsičkách. (Švant.); chorý na prská (Jes-á);

prsiská, prsísk str. pomn. zvel.: Prsiská sa mu vypäli. (Jes.)

---

pršať, -ší, -šia nedok.

1. (o daždi) padať v drobných kvapôčkach z mračien na zem: neos. prší padá dážď; Tíško pršalo. (Ondr.) Cez deň chvíľami pršalo. (Jégé) Pršal drobný, hustý dážď. (Fr. Kráľ) Počal teplý, príjemný letný dážď pršať. (Tim.)

● z toho mračna p. nebude netreba sa obávať, že sa to uskutoční;

2. husto padať ako dážď: Z očú jej pršia slzy. (Hor.) Keby koruny z neba pršali (Fel.) keby ich bolo veľmi veľa. Ohnivé strely pršali do tábora Matiašovho. (Kal.) Požehnanie pršalo z neba (Kuk.) o potrebnom, zúrodňujúcom daždi. Pršali na mňa výčitky (Vlč.) zahrnovali ma výčitkami. Pršal smiech i hlasov bodrý šum (Rúf.) bolo veľa smiechu a vravy.

3. odpadávať, padať: Kvet prší z agáta. (Krčm.) Pršia z neho ilúzie (Kuk.) stráca rýchlo ilúzie;

opak. pršiavať, -a, -ajú;

dok. k 1 napršať, k 3 opršať

---

vypršať², -í, -ia dok.

1. uplynúť, skončiť sa (o čase, lehote ap.): Na Nový rok vyprší termín hlásnikovi. (Tim.) V nedeľu vypršal mi trest. (Žáry) Zajtra vyprší moja zmenka (Vaj.) stane sa splatná.

2. stratiť platnosť: zmluva, dohoda vyprší;

nedok. vypršiavať, -a, -ajú

napršať dokonavé sloveso
(ja) naprším VKdsa+; (ty) napršíš VKdsb+; (on, ona, ono) naprší VKdsc+; (my) napršíme VKdpa+; (vy) napršíte VKdpb+; (oni, ony) napršia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) napršal VLdsam+; (ona) napršala VLdsaf+; (ono) napršalo VLdsan+; (oni, ony) napršali VLdpah+;
(ty) naprš! VMdsb+; (my) napršme! VMdpa+; (vy) napršte! VMdpb+;
(nejako) napršiac VHd+;

---

nenapršať dokonavé sloveso
(ja) nenaprším VKdsa-; (ty) nenapršíš VKdsb-; (on, ona, ono) nenaprší VKdsc-; (my) nenapršíme VKdpa-; (vy) nenapršíte VKdpb-; (oni, ony) nenapršia VKdpc-;

(ja som, ty si, on) nenapršal VLdsam-; (ona) nenapršala VLdsaf-; (ono) nenapršalo VLdsan-; (oni, ony) nenapršali VLdpah-;
(ty) nenaprš! VMdsb-; (my) nenapršme! VMdpa-; (vy) nenapršte! VMdpb-;
(nejako) nenapršiac VHd-;

---

neopršať dokonavé sloveso
(ja) neoprším VKdsa-; (ty) neopršíš VKdsb-; (on, ona, ono) neoprší VKdsc-; (my) neopršíme VKdpa-; (vy) neopršíte VKdpb-; (oni, ony) neopršia VKdpc-;

(ja som, ty si, on) neopršal VLdsam-; (ona) neopršala VLdsaf-; (ono) neopršalo VLdsan-; (oni, ony) neopršali VLdpah-;
(ty) neoprš! VMdsb-; (my) neopršme! VMdpa-; (vy) neopršte! VMdpb-;
(nejako) neopršiac VHd-;

---

neopršiavať nedokonavé sloveso
(ja) neopršiavam VKesa-; (ty) neopršiavaš VKesb-; (on, ona, ono) neopršiava VKesc-; (my) neopršiavame VKepa-; (vy) neopršiavate VKepb-; (oni, ony) neopršiavajú VKepc-;

(ja som, ty si, on) neopršiaval VLesam-; (ona) neopršiavala VLesaf-; (ono) neopršiavalo VLesan-; (oni, ony) neopršiavali VLepah-;
(ty) neopršiavaj! VMesb-; (my) neopršiavajme! VMepa-; (vy) neopršiavajte! VMepb-;
(nejako) neopršiavajúc VHe-;

Urbanonymum PRŠIANSKA CESTA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 3):
BANSKÁ BYSTRICA; KRÁĽOVÁ (DOBRÁ NIVA); RADVAŇ (BANSKÁ BYSTRICA)

---

Urbanonymum PRŠIANSKA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
BANSKÁ BYSTRICA

prsia: ^{→speex →vorbis}

a prsia sa mu ≈ a prsa se mu
bruchá a plné poprsia ≈ břicha a plná poprsí
kamenné, farebne natreté poprsia ≈ kamenná barevně natřená poprsí
natreté poprsia sa nachodia ≈ natřená poprsí nalézají se
neskôr vzdúvajúceho sa poprsia ≈ později dmoucích se Nader
poprsia sa nachodia hore ≈ poprsí nalézají se nahoře
proces zväčšovania ženského poprsia ≈ proces zvětšení ženského poprsí
s vypätými prsami a ≈ s vypjatýma prsama a
...

a pobozkal jej prsia ≈ and kissed her breasts
bujného poprsia, ktoré dnes ≈ ample bosom, which tonight
jej bujného poprsia, ktoré ≈ her ample bosom, which
jej prsia a stehná ≈ her breasts and thighs
nohy a veľké prsia ≈ legs and big breasts
oči od jej poprsia ≈ eyes from her bosom
pery a veľké prsia ≈ lips and large breasts
tvár medzi jej prsia ≈ face between her breasts
...