Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prsia pŕs s.

1. pomn. predná časť hrudníka, hruď: vpadnuté p., vypäť p., skloniť hlavu na p.; privinúť niekoho na p.; kuracie p.; zvíťaziť o p. i fraz. veľmi tesne; biť sa v p., do pŕs i fraz. a) veriť b) priznávať vinu

2. mn. prsníky: plné p.; prikladať si dieťa k p-m pridájať

3. pomn. hovor. zastaráv. pľúca: byť chorý, slabý na p.

4. pomn. plavecký štýl: plávať p.

● expr. → chovať hada na p-ch;

prsný príd.

1. vzťahujúci sa na prsia (význ. 1, 2): p. sval, p-é bradavky

2. (o hlase) plno znejúci, hlboký: p. alt;

prská -siek, prsičká -čiek s. zdrob. pomn. k 1, 3, mn. k 2

prsia pŕs D prsiam L prsiach I prsami/prsiami s. pomn.

prsia (zastar. i prse), pŕs, prsiam, prsiach, prsami str. pomn.

1. hrudník, hruď: vypäť, vypnúť p. vystrieť sa; pritisnúť, privinúť niekoho na (svoje) prsia objať; Ženka hodila sa mu (Tonkovi) na prsia (Vaj.) objala ho, pritúlila sa k nemu; skrížiť ruky na prsiach; zarastené o.; srstnaté prsia (Jes.); (Dodo) je chudší, chatrnejší, s prsami vpadnutými. (Jaš.); suchotinárske p-ia (Vaj.) vpadnutá hruď; Doprial si pohárik hriatej so slaninkou, aby mu na prsiach odmäklo (Taj.) aby prestal kašľať; odhalené, do bronzova opálené prsia (Hruš.); Srdce by som si z pŕs vykrojila. (Fig.) Prsia sa mu víťazne dmú. (Vám.); nastavovať prsia (divochom) (Smrek) stavať sa na odpor; Chlapi majú okrúhlu bliašku na prsiach s číslom. (Kuk.); pripnúť niekomu na prsia vyznamenanie, rad, metál; Srdce búcha, ide prsia rozhodiť. (Pláv.) „Miško môj,“ vydralo sa jej z pŕs (Skal.) ťažko vypovedala. Výkrik vyrval sa z pŕs deviných. (Vaj.) Duševná úzkosť stískala mu prsia (Vaj.) mal pocit úzkosti. Široké prsia zovrela úzkosť. (Fig.) Prsia sa úžili radosťou a strachom (Taj.) od radosti sa zrýchľoval dych. (Žiaľ) dusil mu prsia (Kuk.) ťažil ho, gniavil; zaľahlo mu na prsiach ťažko dýcha; na prsiach chrčí, sipí, píska pri prechladnutí, kašli; Prsia mu ťažko pracovali (Jégé) ťažko dýchal. Vdýchol do pŕs svieži vzduch (Vaj.) do pľúc. Bežal hore vŕškom, cítil, ako mu nadúva prsia (Min.) rýchle dýchal, bol zadychčaný. Prse dmú sa dlhými dychmi. (Vaj.); pren.: Briez obnažené biele prsia (Jes.) biele kmene briez. (Richtár) bol balvanom na prsiach obce (Vaj.) bol obci na ťarchu; útesy ponorené po prsia do vĺn (Bod.) vyše polovice; Kysuce so vzdúvajúcimi sa prsami kopcov. (Jil.)

● biť sa do pŕs, v prsia a) dokazovať svoju pravdu, úprimnosť; prejavovať ľútosť; veriť sa, dušiť sa: (Korteši) bili sa v prsia, že oni sú tí praví mesiáši, čo spasia národ. (Jes.) Bije sa do pŕs, boží sa a dokazuje farizejsky, ako má syna rád. (Letz) Bijú sa do pŕs, nahlas priznávajú svoje viny. (Laz.); Bili sa kajúcne do pŕs päsťami. (Záb.); b) vystatovať sa, chvastať sa: Keď si trochu vypije, trieska sa do pŕs a chváli. (Kal.) „Na triesku vyschneš, keď ja chcem!“ bil sa v prsia. (Taj.); chovať, zohrievať hada na (svojich) prsiach starať sa o nepriateľa, o zradcu;

2. prsníky, ňadrá: pevné, tvrdé, okrúhle, plné, zahrotené, spadnuté, vyschnuté prsia; silná v prsiach (o žene); Pod košeľou rozlievali sa jej veľké prsia. (Tat.); priložiť (si) dieťa k prsiam, dávať dieťaťu p. dať mu piť materinské mlieko, dojčiť dieťa; Najmladšie (dieťa) musela cudzej žene k prsiam zaniesť (Taj.) aby ho dojčila. Prišla do mlyna s malým deckom na prsiach (Jégé) s dojčaťom. Dobre že neodtŕhajú nemluvniatka rovno materiam od pŕs (Fig.) div že násilne neberú deti matkám. Nekojila ma moja mať mliekom materinských pŕs. (Vaj.)

3. kuch. časť mäsa z hrude hydiny: kuracie, husacie ú.;

4. šport. štýl pri plávaní: klasické p., plávať p.;

prsičká, -čiek i prská, -siek str. pomn. zdrob. expr.: Srdiečko mu slabo tĺklo v mäkkých prsičkách. (Švant.); chorý na prská (Jes-á);

prsiská, prsísk str. pomn. zvel.: Prsiská sa mu vypäli. (Jes.)

prsia, prse [p(e)r-] s pomn, prso s
1. hrudník, hruď: hadie zlorecženy gsy mezy wssemi žiwocžichy, na prsech laziti, po wsseczky dni žiwota gesti budess (BAg 1585); srdce w prsach položene (KoA 17. st); thorax: prso (AS 1728); pan György k panu instansowy natolko se podal, že takmer prse o prse prjtisknute melj (MARTIN 1731); (sv. Ján) ngelen na lune, ale y na prsech geho (Krista) sladce a duwerliwe odpočiwal (MS 1758) v náručí; pectus: prso (KS 1763); Imrich gest maleho nosu, ssirokich prsuw (PUKANEC 1788); (kôň) dokud mladi gest, siroki zadek, pelne persy, suche nohi (RG 18. st);
x. pren (žena) prsa swé trhala, wlasy swé roskaderila (PeP 1770) prejavovala žiaľ; (Kristus) hlawu ma naklonenu k polibeny, prsa otewrene k milowany, ruki rostahnute k obimany (SPr 18. st)
F. biť p. (svoje), biť sa v p. svoje náb konať pokánie, kajať sa: co gest prsy swe bjti, gako winnim se dawati (SP 1696); plangere pectora palmis: prsa biti (KS 1763); bil se w prse swe z krusseneho (!) srdce (MiK 18. st)
2. prsníky:
L. (Tatári) djtký male o zem a o kamenj metali, ktere su byli pri materinych prsy (RUŽOMBEROK 1599) ktoré boli dojčené; (sirotu) stara matka prsamy swymy krmyla (TURANY 1677) dojčila; hostinského dcéra porodila syna, ktereho když byla mlékem wikrmjla a od prsu wistawila, prinésla ho k tomu klásstery (VP 1764) prestala pridájať
3. pľúca: když male deti kathar w prsech magi (RTA 17. st); kdo z toho vína na večer pije, tomu spomáha na prsach, že múže ticho kašlat a flusy vyhazuvat (VK 1764); lekwar z rogownika urobeni gest proti záduhu prsow (PR 18. st); -ný, -ový príd k 1: lekarstwy pod žebra prsny proty mure, kteraž w noczy dusy (LR1 17. st); sternum: kost prsny (KS 1763); ozdobi arcibiskupuw s. čepice, palice, prsowího kríža, rúcha a giních náležá (BN 1796)
L. p. plech, p-é železo predná časť brnenia, chrániaca hruď: pectorale: prsni plech (VTL 1679); thorax: prsnj železo (AS 1728); k 2: mamillare: ručnjk prsny (KS 1763); k 3: koren a ljstwy w medowég breczky warene a pite trubice prsny wičisstuge (MT 17. st); wyno (s koreňom) pyty zadussiwemu, kasslawemu z nečystot prsnych pomaha (HL 17. st)
L. farm ess pectoralis saccharata: prsna essencye esencia proti kašľu; looch: prsnj tekaucy letkwaře sirup proti kašľu; trochisci bechici nigri: prsné černé pagačky pastilky proti kašľu TT 1745; prsečká, prsečko dem
1. k 1: predstaw sobe malého synačka, ručičkamy giž spogenimi, giž na spusob krjže na prsečkách preloženimi (SK 1697); pectusculum: prsečko (KS 1763)
2. k 2: mammuls: prsečka (KS 1763)
3. časť mäsa z hrude hydiny: wezmess také prsečko z sskopca (KB 1757) wčera sem sebe zarezala káčera, s pečénki toliko krídelká, prsečká, chrbetek sem móhla pogezti (BU 1795)

prso p. prsia