prozódia -ie ž.
1. náuka o zvukovej stavbe verša
2. súbor jazykových zvukových vlastností, o kt. sa opiera veršový systém;
prozodický príd.: p-é pravidlá; p-é vlastnosti jazyka
prozódia -ie ž. ‹g› náuka o zvukovej stránke jazyka (v slovenčine o prízvuku a kvantite) z hľadiska výstavby verša: časomerná p.;
prozodický príd.;
prozodicky prísl.
prozódia, -ie ž. lit. rytmické pravidlá veršovanej reči; základ stavby verša: ľudová p., kvantitatívna p.; štúrovská p.; prízvučná, slabičná p., časomerná, klasická p.;
prozodický príd.
1. lit. týkajúci sa výstavby verša: p-é základy štúrovskej poézie; p-é pravidlá;
2. lingv.: vlastnosti jazyka kvantita, prízvuk, intonácia, melódia; p-é protiklady; p. systém