Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

protirečiť nedok.

1. hovoriť proti, mať námietky, odporovať, oponovať: nikdy si nedovolil p. rodičom

2. byť v rozpore s niečím, priečiť sa, odporovať: to p-í pravde, zdravému rozumu; správy si p-ia

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
protirečiť ‑í ‑ia nedok.

brániť sa stavať sa na odpor (zbraňou, silou al. inými prostriedkami) a tak chrániť svoju bezpečnosť, postavenie a pod. • hájiť saobraňovať sa: bránil sa, obraňoval sa, hájil sa protiúdermiobhajovať sa: obhajovať sa pred súdomchrániť savystríhať savyhýbať sa (dávať si pozor pred niečím): chráni sa pred nákazou, vystríha sa, vyhýba sa nákazevzpierať saodporovaťklásť odporvzdorovať: odvážne odporovať, vzdorovať presilezdráhať sazried. obhŕňať sa (váhavo sa brániť): zdráha sa zúčastniť na akciioponovaťprotirečiťprotestovať (brániť sa rečou, slovom): oponuje, protestuje proti nespravodlivému rozhodnutiu


namietať uvádzať dôvody, výhrady proti niekomu, niečomu • mať námietky: nič nenamietal, nemal nijaké námietky; mal námietky proti vedeniu závodupripomínať (upozorňovať na niečo): pripomínal, že opravu nemôže platiť sámprotirečiťodporovaťoponovať (zároveň mať opačný názor): každému zásadne oponoval; vždy protirečil rodičomohrádzať saohradzovať saprotestovať (namietať s vyslovením nesúhlasu): ohradzoval sa, protestoval proti klamstvuhovor. predhadzovať: predhadzovali jej, že sa nestará o detiprotiviť sapriečiť sastavať sa (namietať s odporom): staval sa proti novej koncepcii; priečil sa učiteľovizastar. nadmietať (Timrava)


odporovať 1. prejavovať odpor použitím fyzickej sily al. rečou • klásť odporstavať sa na odpor: partizáni odporovali, kládli odpor, stavali sa na odpor ešte dva dnivzpierať saháčiť sa: vzpieral sa násilím; vzpierať sa proti argumentom; háčil sa, no napokon súhlasilexpr. pätiť sa: pätil sa, že neposlúchnefraz. expr. stavať sa na zadnézdráhať sa (váhavo odporovať): zdráhal sa nastúpiť do službybrániť sa (odporovaním si chrániť život, bezpečnosť, svoju mienku a pod.): odvážne sa bránili pred útokmi zvonkavzdorovať (prejavovať vzdor): dieťa vzdoruje vôli rodičovodolávať (prejavovaním odporu ostávať nepremožený): odolávať pokušeniu, presile, chorobeprotirečiťbyť protistavať sa proti (niečomu) • protestovaťnamietaťoponovať (prejavovať odpor rečou): protirečiť mienke niekoho; byť, stavať sa proti návrhu; stále mu oponujesubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa (prejavovať odpor rečou)

2. byť v rozpore • nezhodovať sanezrovnávať saprotirečiť: uvedené fakty si odporujú, nezhodujú sa; argumenty tomu protirečiakolidovať (o časových údajoch): termíny kolidujú, odporujú siprotiviť sapriečiť sa: to sa protiví, prieči zdravému rozumu


odvrávať v rozhovore reagovať negatívne a nezdvorilo (obyč. o deťoch) • odvrkávaťodvrkovať: grobiansky odvrával, odvrkával rodičomhovor. expr.: papuľovaťpyskovať: Nepapuľuj, nepyskuj toľko!odporovaťprotirečiťoponovať (vyjadrovať nesúhlas): každému rád odporuje, protirečí, oponuje


protirečiť 1. hovoriť proti niekomu, niečomu, vyjadrovať opačný názor (op. súhlasiť) • oponovať: rečníkovi z prítomných nik neprotirečil, neoponovalodporovaťnesúhlasiť: v tejto veci ti musím odporovať, musím s tebou nesúhlasiťpolemizovaťviesť polemikuhovor. kontrovať (hovoriť protiargumenty, ostro stavať opačný názor): rád s každým polemizuje, vedie polemikunamietaťmať námietky (uvádzať dôvody proti niečomu, niekomu): proti takémuto názoru musím namietať, musím mať námietkyprotiviť savzdorovaťvzpierať sa (v reči): maminým výčitkám sa neprotiví, nevzpiera sa; jeho dohováraniu vzdoruje ďalšími argumentmiexpr. pätiť sa (slovne): nechce súhlasiť, stále sa pätísubšt. šprajcovať sa: Čo sa toľko šprajcuješ?

2. byť v rozpore s niečím • odporovať: tento názor protirečí, odporuje pravde, zdravému rozumu; najnovšie správy si protirečia, odporujú siprotiviť sapriečiť sa: mojim zásadám sa to protiví, prieči

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

protirečiť, -í, -ia nedok.

1. (komu, čomu) hovoriť proti niekomu al. niečomu, oponovať, slovami odporovať, mať námietky: Ani sa nestávalo, že by mu (Kalnickému) bol niekto protirečil. (Urb.) Takémuto presvedčeniu ťažko protirečiť. (Jes.)

2. (len v 3. os., čomu) byť v rozpore, v protiklade s niečím, priečiť sa, odporovať niečomu: niečo protirečí zákonu, pravde, zdravému rozumu, ľudskej prirodzenosti

|| protirečiť si (v čom i bezpredm.) vyslovovať protichodné tvrdenia, tvrdiť niečo, čo obsahuje miesta vzájomne sa popierajúce, hovoriace proti sebe, navzájom si odporovať: zprávy si protirečia; v mnohom si dielo protirečí (Jes.); obvinený si začal protirečiť

Morfologický analyzátor

protirečiť nedokonavé sloveso
(ja) protirečím VKesa+; (ty) protirečíš VKesb+; (on, ona, ono) protirečí VKesc+; (my) protirečíme VKepa+; (vy) protirečíte VKepb+; (oni, ony) protirečia VKepc+;

(ja som, ty si, on) protirečil VLesam+; (ona) protirečila VLesaf+; (ono) protirečilo VLesan+; (oni, ony) protirečili VLepah+;
(ty) protireč! VMesb+; (my) protirečme! VMepa+; (vy) protirečte! VMepb+;
(nejako) protirečiac VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor