Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj

proti

I. predl. s D vyj.

1. smerovanie k tomu, kto al. čo je al. postupuje z opačnej strany, al. umiestnenie na opačnej strane, oproti: vykročiť, postaviť sa p. sebe; pozerať p. slnku; sedieť p. hľadisku; dvere p. vchodu; plávať p. prúdu i fraz. konať nekonvenčne; hladkať p. srsti

2. zreteľ, v porovnaní s, vzhľadom na, na rozdiel od: p. nemu je malý; úroda je p. vlaňajšku lepšia

3. spôsob (v ustálených prípadoch), v rozpore s: je mu to p. mysli, urobil to p. jej vôli, je to p. príkazu veliteľa

4. čas (v ustálených prípadoch): pustiť sa p. noci; stáť p. zime pred zimou

5. účel, na: liek p. chrípke, prípravok p. hnilobe; chystať sa p. nepriateľovi

6. prípustku, napriek: vypočul si to p. svojej vôli, šiel ta p. otcovmu zákazu

7. väzbu pri slovesách a menách s význ. nepriateľskej al. obrannej činnosti: vystúpiť p. nespratníkom, protest(ovať) p. neprávosti, byť p. niekomu zaujatý, ohradiť sa p. obvineniu

II. prísl. v ústrety, oproti: pobehol nám p.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
proti predl. s D i prísl.

duch ducha D a L duchovi/duchu A ducha V arch. duchu pl. N duchovia m. 1. iba sg. D a L duchu ▶ vnútorný, myšlienkový svet, myšlienky, myseľ: nepokojný ľudský d.; povedať si niečo, usmiať sa v duchu; pookriať na duchu; je mladý, slobodný duchom; som duchom s vami; aristokrat ducha; krása ducha; cibriť si ducha vzdelávať sa; umenie povznáša ducha; Vtedy ešte netušil, že sa bude v duchu celé dni a noci vracať na tieto miesta. [I. Izakovič]
2. náb. ▶ (v kresťanskom náboženstve) Duch (obyč. v spojeniach) Duch Svätý, Svätý Duch, Boží, Pánov, Kristov Duch tretia osoba Najsvätejšej Trojice (Otec, Syn a D. Svätý): Zoslanie Ducha Svätého pohyblivý sviatok, ktorý sa slávi na päťdesiaty deň po Veľkej noci a desať dní po sviatku Vstúpenia Krista Pána na nebo; hovor. na Ducha na Turíce
3. cirk. iba sg.nadprirodzený princíp náboženského a morálneho života, duša: povzniesť ducha k Bohu; posilniť ducha proti pokušeniam; Otcov duch mu vraždu prezradí a poprosí ho, aby sa pomstil. [M. Zelinka]
4. náb. ▶ nadprirodzená stvorená bytosť majúca rozum a vôľu, ale nie telo: dobrý d. anjel; zlý d. padlý anjel, diabol
5. ▶ (v ľudových tradíciách, v rozprávkach) nadprirodzená netelesná bytosť, strašidlo, mátoha: veriť v duchov
6. iba sg. ▶ duševné schopnosti potrebné na vykonávanie niečoho; syn. nadanie, vlohy: byť obdarený duchom; vynikať duchom; rozvíjať si ducha; mať básnického, tvorivého, obchodného, podnikavého, športového ducha; Ja som prorockého ducha nemal. [M. Urban]; Nemá ti ten dar ducha na poľovačku. [P. Jaroš]
7. iba sg. ▶ povahové vlastnosti, založenie: byť rozvážneho, hĺbavého, veselého ducha; mať bojového, nezlomného ducha; Nezlomilo jej ducha to, že bola stále pod dozorom bachovských úradov. [KŽ 1954]
8.človek výnimočných duševných vlastností, osobnosť v duchovnej sfére: veľkí duchovia národa, ľudstva, doby; najväčší d. 19. storočia; bol to štátnický, vodcovský d.; osvietený d. múdry, vzdelaný človek; silní duchovia Makovický a Škarvan [Pd 1995]
fraz. byť/chodiť ako bez ducha bez života, bez záujmu, byť málo aktívny; chodiť/kráčať ako duch nečujne; prísť/zjaviť sa ako duch a) nečujne, nebadane b) nečakane, zrazu; zmiznúť/stratiť sa/vytratiť sa ako duch nebadane, nečujne odísť; hodina duchov polnoc; ríša duchov záhrobie; akoby ho osvietil Duch Svätý zrazu si uvedomil, zrazu mu napadlo; ani čo by doňho zlý duch vošiel al. posadol ho zlý duch zmocnila sa ho zlosť, zúrivosť, veľmi sa rozzúril; ani [živého] ducha al. nikde ani [živého] ducha niet/nevidieť nikoho; bohatý duchom/na duchu veľmi múdry, inteligentný; byť duchom neprítomný/inde/ďaleko myslieť na iné, nesledovať, o čom sa hovorí; byť jedno telo a jeden duch úplne sa zhodovať, byť vo vzájomnom súlade; dať sa do služieb ducha oddať sa duševnej práci; chudoba ducha duševná obmedzenosť; bibl. chudobní v duchu prostí; chudobný duchom/na duchu duševne obmedzený, hlúpy; ísť/kráčať s duchom času/doby prispôsobovať sa súčasnosti; odísť/pobrať sa medzi duchov zomrieť; vypustiť ducha zomrieť; vyvolávať duchov hovoriť o niečom nepríjemnom predčasne, strašiť možnosťou, že sa stane niečo nepríjemné; vyvolávať duchov minulosti hovoriť o niečom, pripomínať niečo (obyč. zabudnuté a nepríjemné), čo sa odohralo veľmi dávno; zodpovedať duchu i litere (zákona, zmluvy) byť v súlade (so zákonom, zmluvou a pod.) ◘ parem. v zdravom tele zdravý duch o telesnom a duševnom súlade; do Ducha nepúšťaj sa kožucha a po Duchu zas dobre v kožuchu okolo Turíc
v duchu predl. s G ▶ vyjadruje spôsob, zameranie v súlade s niečím; syn. v zmysle, podľa: postupovať v duchu zákona, pravidiel, tradície; v duchu vzájomného porozumenia; v duchu požiadaviek súčasnosti; v duchu kresťanskej lásky; obliekať sa v duchu módy; Mesto žilo cez víkend v duchu jesenného upratovania. [Vč 1982]; Stretnutie sa uskutočnilo v duchu fair play. [Sme 1995]; proti duchu predl. s G ▶ vyjadruje spôsob, zameranie namierené proti niečomu; syn. proti: proti duchu zmluvy, zákona, pravidiel; bojovať proti duchu podsvetia

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

napriek 1. proti želaniu, očakávaniu, vôli, požiadavkám • napriekynavzdornavzdory: urobil to všetkým napriek, naprieky; išiel za mäsiara otcovi navzdor, navzdorynaprotiveňprotihovor. natruc: stále nám robí niečo naprotiveň, proti, natruczastar.: naprotinapriekornapriekory

2. (komu, čomu) vyjadruje prípustku • navzdornavzdoryzried. naprieky (komu, čomu): napriek, navzdor otcovmu zákazu išiel von; navzdory intenzívnej starostlivosti sa ho nepodarilo zachrániťnaprotiveňhovor. natruc (komu, čomu): naprotiveň, natruc rodičom sa oženil s Evouzastar.: napriekornapriekorynespis. vzdor (komu, čomu): vzdor tomu sa nevrátilproti (komu, čomu): aj proti rozhodnutiu komisie sa zúčastnil na súťažicez (čo): aj cez veľký hurhaj počul, že ho niekto volápri (čom): aj pri všetkej opatrnosti nešťastiu nezabránil

3. p. krížom, naprieč 1


naproti 1. na protiľahlej strane, na protiľahlú stranu • oproti: naproti, oproti postavili nový hotelhovor. zastaráv. vis-à-vis [vysl. vizavi; franc.]: sedeli vis-à-vis a ticho sa rozprávalizoči-voči (bezprostredne naproti): postavila sa jej zoči-voči

2. vyjadruje smerovanie k prichádzajúcej al. približujúcej sa osobe, veci a pod. • oprotizried. proti: išla na stanicu otcovi naproti, oproti; pes nám vybehol protiv ústretyzried. v stretky: deti jej išli v ústrety, v stretky

3. (komu, čomu) vyjadruje umiestnenie na protiľahlej strane, na protiľahlú stranu • oprotiproti (komu, čomu): naproti, oproti škole je veľký park; oblok proti dverám zostal zatvorenýzoči-voči (komu, čomu; vyjadruje postavenie bezprostredne naproti niečomu): mlčky stál zoči-voči otcoviv ústrety (komu, čomu; vyjadruje smerovanie k niečomu): vybrali sa naproti, v ústrety neistej budúcnostinár.: prostonaprosto (koho, čoho; Rázusová-Martáková, Gabaj, Hviezdoslav)

4. p. napriek 1


na 1. (koho, čo) vyjadruje smerovanie vôbec al. zasahovanie predmetu (osoby) z ktorejkoľvek strany (op. z, zo) • smerom na (koho, čo)smerom do (koho, čoho)smerom kku (komu, čomu): odišli na sever, smerom na sever; odleteli smerom do Bratislavy; rozbehol sa smerom k bráneo (koho, čo; vyjadruje miesto dotyku): pritlačil sa o stenu, na stenu

2. (čo) vyjadruje cieľ, účel: šaty na slávnostnú príležitosť, pripraviť sa na štartpo (čo): išiel po vodu, na voduod (čoho; pred názvami chorôb, neželateľných stavov): prášok od bolenia hlavyproti (čomu): liek proti chrípkepri (čom): potrebujem to pri skúške, na skúšku

3. (čo) vyjadruje mieru obyč. vo forme účinku • do (čoho): uvariť na mäkko, do mäkka

4. (čo) vyjadruje časové okolnosti • cez (čo)počas (čoho): stretnú sa na Vianoce, cez Vianoce; na budúci týždeň, počas budúceho týždňa pôjdu na výletv (čom): v budúcom roku, na budúci rok sa situácia zlepší

5. (čo) vyjadruje príčinu • s, so (čím): ležať na zápal pľúc, so zápalom pľúcz, zo (čoho): prišiel iba z príkazu, na príkaz

6. (čom) vyjadruje miesto na povrchu al. prostredie • navrchu (čoho): na kopci, navrchu kopca postavili rozhľadňupo (čom): po bokoch, na bokoch viseli farebné strapce

7. (čom) vyjadruje nástroj, prostriedok • o (čo): porezal sa na skle, o sklo


obrátiť sa 1. dať sa, dostať sa do opačnej al. inej polohy • otočiť sa: obrátil sa, otočil sa na chrbátprevrátiť saexpr.: prevaliť saprekotúľať saprekrbaliť sa: dieťa sa prevalilo, prekotúľalo, prekrbalilo na bruškoprehodiť sa (rýchlo): v spánku sa prehodil na druhý bokzastar. zaobrátiť sa (Dobšinský)poobracať sapootáčať sa (postupne) • pootočiť sapoobrátiť sa (čiastočne)

2. dať sa opačným al. iným smerom • otočiť sa: auto sa na námestí obrátilo, otočilozvrtnúť saskrútiť saskrútnuť sa: nahnevaná sa zvrtla, skrútla na opätku a odišla; vietor sa skrútil, skrútol na západvzoprieť sapostaviť sa proti (v názore, v činnosti a pod.): všetci sa vzopreli, postavili proti námzried. zavrtnúť sa: ešte sa stihneme zavrtnúť

3. nadobudnúť iný ráz (obyč. v zmýšľaní, morálke a pod.) • konvertovaťprestúpiť (obrátiť sa na inú vieru) • zmeniť sapremeniť saotočiť sa: počasie sa obrátilo, zmenilo; všetko sa na dobré obráti, zmení, premení; Kedy sa obrátiš, zmeníš?hovor.: preinačiť sapreonačiť sa: život sa nám celkom preinačilfraz. expr. prevrátiť kabát: naraz všetci v politike obrátili kabátobmeniť sa (sčasti sa obrátiť)

4. prísť k niekomu s prosbou, so žiadosťou o niečo • požiadaťpoprosiť (o pomoc, o vybavenie niečoho): obrátila sa v núdzi na rodinu, v núdzi požiadala, poprosila rodinu (o pomoc)uchýliť sakniž. utiecť sa (nájsť útočisko): uchýliť sa, utiecť sa v nešťastí k rodičom

p. aj osloviť 2


od (koho, čoho) 1. vyjadruje priestorové al. časové východisko a východisko poradia vôbec (op. do, po) • začnúczačínajúcpočnúcpočínajúc (kým, čím): od prvého januára, začínajúc, počínajúc prvým januárom sa zvýši nájomnézačnúc odzačínajúc odpočnúc odpočínajúc od (koho, čoho): začnúc od, počnúc od pondelka bude zavretézzo (koho, čoho): prišli z východu, od východusmerom od (koho, čoho; vyjadruje smerovanie z nejakého východiska): smerom od rieky zaznel výstrelspoza (koho, čoho; vyjadruje smerovanie z miesta za niečím): spoza dverí sa ozývali hlasy

2. vyjadruje príčinu, dôvod, pôvod, pôvodcu • po (kom, čom): od starého otca, po starom otcovi zdedil domza (koho, čo): zaplatil daň od záhrady, za záhraduz/zo (koho, čoho): nevie, čo má zo samej radosti robiťpod (kým, čím): od úderov, pod údermi sa zvalil na zem

3. vyjadruje účel, cieľ • proti (čomu): od smädu, proti smädu je dobrá minerálkana (koho, čo): prášok na bolenie hlavy

4. p. cez 5


odporovať 1. prejavovať odpor použitím fyzickej sily al. rečou • klásť odporstavať sa na odpor: partizáni odporovali, kládli odpor, stavali sa na odpor ešte dva dnivzpierať saháčiť sa: vzpieral sa násilím; vzpierať sa proti argumentom; háčil sa, no napokon súhlasilexpr. pätiť sa: pätil sa, že neposlúchnefraz. expr. stavať sa na zadnézdráhať sa (váhavo odporovať): zdráhal sa nastúpiť do službybrániť sa (odporovaním si chrániť život, bezpečnosť, svoju mienku a pod.): odvážne sa bránili pred útokmi zvonkavzdorovať (prejavovať vzdor): dieťa vzdoruje vôli rodičovodolávať (prejavovaním odporu ostávať nepremožený): odolávať pokušeniu, presile, chorobeprotirečiťbyť protistavať sa proti (niečomu) • protestovaťnamietaťoponovať (prejavovať odpor rečou): protirečiť mienke niekoho; byť, stavať sa proti návrhu; stále mu oponujesubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa (prejavovať odpor rečou)

2. byť v rozpore • nezhodovať sanezrovnávať saprotirečiť: uvedené fakty si odporujú, nezhodujú sa; argumenty tomu protirečiakolidovať (o časových údajoch): termíny kolidujú, odporujú siprotiviť sapriečiť sa: to sa protiví, prieči zdravému rozumu


priečiť sa 1. vzbudzovať odpor, byť proti vôli • byť odpornýbyť protivnýprotiviť sa: fajčenie sa mi prieči, protiví, je mi odpornépríkriť sa (byť príkry) • nepáčiť sa (oslabené): také veci sa mi príkria, nepáčiahnusiť saoškliviť sabridiť sa (vzbudzovať silný, až fyziologický odpor): hnusia, ošklivia, bridia sa jej oplzlé rečimať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takému jedlu mám odpor, také jedlo ma odpudzujenár. hudiť sa

2. byť v rozpore • odporovať: takýto postup sa prieči, odporuje zdravému rozumubyť protinezhodovať sa: je to proti môjmu presvedčeniu, nezhoduje sa to s mojím presvedčenímkolidovať (vzájomne si prekážať): schôdzky časovo kolidujú

3. klásť odpor (v skutkoch al. v reči), stavať sa na odpor • odporovaťvzpierať saprotiviť savzdorovať: priečiť sa, odporovať, vzpierať sa požiadavkám niekoho; škoda bolo priečiť sa, vzpierať sa osudusubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: darmo sa šprajcuješ, nič nedosiahnešzdráhať sa (váhavo sa priečiť): zdráha sa prijať úlohuhádať saškriepiť saprieť sa (v reči): hádajú sa, škriepia sa, prú sa, kto z nich má pravduvadiť sa (prudko) • dohadovať sa: vadia sa, dohadujú sa, ale nik nechce ustúpiťhašteriť sapejor. handrkovať sa (pre bezvýznamné veci) • naťahovať sa: naťahujú sa o dedičstvozastaráv. potýkať sasubšt. cvancigovať sa • nár. priekať sa (Vansová)fraz. expr. ťahať sa za prsty: ťahajú sa za prsty pre maličkosti


proti 1. (komu, čomu) vyjadruje smerovanie k tomu, kto al. čo je al. postupuje z opačnej strany; vyjadruje umiestnenie na opačnej strane • oprotinaproti (komu, čomu): sadol si proti, oproti nám; dvere do bytu sú rovno naproti vchodusmerom k (komu, čomu): obrátil sa smerom k slnku, proti slnku

2. (komu, čomu) vyjadruje zreteľ • oproti (komu, čomu): proti, oproti vlaňajšku je tohto roku teplejšievoči (komu, čomu): stále má niečo voči, proti mnena rozdiel od (koho, čoho)v protiklade kku (komu, čomu): na rozdiel od iných krajín, v protiklade k iným krajinám máme dostatok minerálnych prameňovv porovnaní s (kým, čím): proti bratovi, v porovnaní s bratom je silnejší

3. (čomu) vyjadruje účel • na (koho, čo): masť proti popáleninám, na popáleniny

4. (komu, čomu) vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): začal trénovať proti, napriek lekárovmu zákazukniž.: navzdornavzdorykniž. zastar. vzdor (komu, čomu): navzdor(y) rozhodnutiu výboru odišiel do iného klubu

5. p. naproti 2, 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

proti

I. predl. s 3. p. vyjadruje

1. (obyč. pri slovesách pohybu) smerovanie k niekomu, k niečomu; smerom k, oproti: dívať sa proti slnku; Dym zavial proti nim. (Hor.) Richtár vytrčí proti nemu bradu. (Chrob.) Zahrozil rukou proti nemu. (Min.) Znalecky si obzerá proti svetlu víno. (Laz.)

ísť hlavou proti múru konať nerozvážne, tvrdohlavo;

2. postavenie, umiestenie osoby al. veci na opačnom konci, na opačnej strane vzhľadom na inú osobu al. vec, naproti niekomu, niečomu: Ako kohúty stáli proti sebe. (Kuk.) V zrkadle, visiacom na stene proti dverám, zazrela ženičky. (Ondr.) Hodí guľku chleba do družice, čo proti nemu sedí. (Kuk.)

3. smerovanie činnosti opačným smerom: Kráčali proti vetru. (Min.); hladiť psa proti srsti; plávať, ísť proti prúdu, i pren. myslieť, konať nekonvenčne; je mi (mu) to proti srsti nepáči sa mi (mu) to, je mi (mu) to nepríjemné; dúchať proti vetru (Zúb.) daromne sa namáhať;

4. nár. časové určenie, pred (začiatkom): p. ránu, p. jari; Sadá do saní a proti noci sa púšťa na cestu. (Urb.)

5. účel, cieľ (niečo odstrániť al. dosiahnuť): cukríky p. kašľu; prostriedok p. hmyzu; štepiť p. tetanu; Proti jedu nieto medu. (prísl.) Je to istý liek proti lámavici alebo proti úreku. (Jégé); hrnček s vodou, ktorý si každodenne prinášal proti smädu (Hruš.);

6. zreteľ, v porovnaní s, v pomere k, v protiklade k, vzhľadom na: je proti nej starý; slabý proti presile; Zvolili ho desiatimi hlasmi proti trom. — Ja si prichodím proti nej ako netrebná, neužitočná bábika. (vaj.) Jeden aj druhý úderníci, čo ja proti nim, mucha proti koňovi. (Laz.)

7. prípustku, v nezhode, v rozpore s niečím: p. (všetkému) očakávaniu; p. jeho (výslovnému) prianiu; p. (dobrému) zvyku, tónu; Ostal proti svojej obyčaji ticho sedieť. (Ráz.-Mart.) I proti otcovmu zákazu hrá synátor futbal. (Heč.); je mi to p. mysli nesúhlasím; Myslím tých nespokojencov, ktorým sú Duroška, Adásek a ich prívrženci proti mysli (Zgur.) ktorí ich nemajú radi, ktorí s nimi nesúhlasia; to je p. zdravému rozumu;

8. zasiahnutie osoby al. veci nejakou činnosťou (predmetový vzťah po slovesách nepriateľskej al. obrannej činnosti al. pri podstatných menách tohoto významu): útočiť, štvať, bojovať, stavať sa, vystúpiť, hovoriť, písať, protestovať, búriť sa proti niekomu, niečomu; chrániť, obhajovať, zastávať niekoho, niečo proti niekomu, niečomu; hnev, odpor, predsudky, výhrady, sankcie proti niekomu, niečomu; boj p. reakcii; protest proti nezmyselnej vojne (Jes.); Verejne ukazujú svoj hnev proti prišelcovi. (Vaj.); p. tomu nič nenamietam; Čo máš proti mne? — Čo zmôže jeden proti šiestim? (Zúb.); často s výpustkou: Som proti! nesúhlasím. Pri hlasovaní o prijatí nebol nikto proti. (Zúb.)

9. nespráv. používa sa niekedy nevhodne na vyjadrenie podmienky: „vydať lieky len proti lekárskemu predpisu“, správ. vydať lieky len na lekársky predpis;vydať tovar proti zaplateniu“, správ. vydať tovar za hotové;

II. prísl.

1. naprotiveň, napriek: Kde môže, robí mu proti. (Ráz.)

2. v ústrety, oproti: Pobehnú si proti, padnú do objatia. (Pláv.)


protizmyselný príd. nemajúci nijaký zmysel, nezmyselný, nerozumný: p-é sociálne protiklady (Piš.);

protizmyselne prísl.;

proti zmyselnosť, -ti ž.

proťi_1 proťi proťi_2 proťi proťi_3 proťi proťi_4 proťi

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor