prostriedok, -dku m.
1. miesto rovnako vzdialené od okrajov, prostredná časť niečoho, stred: na samom p-u salóna (Kuk.); v p-u javišťa (Urb.); vlasy som mal v prostriedku rozdelené (Kuk.);
2. časový bod rovnako vzdialený od začiatku i konca niečoho: p. týždňa, mesiaca, roku;
3. vec, pomôcka, úkon al. jav, pomocou ktorých sa niečo vykonáva, deje: liečivý, dezinfekčný, čistiaci, konzervačný, hasiaci, chladiaci, kozmetický, ochranný p.; dopravné p-y; hra je výchovný p.; Reč divadelnej hry je i mocným charakterizačným prostriedkom umeleckým. (Tat.); lingv. jazykové p-y; reč je dorozumievacím p-om; gram. príslovkové určenie p-u; div. tvárne p-y herca (hlas, pohyb, gesto, mimika); práv. opravné p-y úkony, ktorými sa postihnutý usiluje o úpravu, zmenu súdneho rozhodnutia vo svoj prospech; ekon. základné p-y predmety väčšej ceny, ktoré sa používajú v prevádzke podniku dlhšie ako rok; ekon. výrobné p-y súhrn pracovných predmetov a pracovných nástrojov; pracovné p-y veci, pomocou ktorých človek pôsobí na predmet svojej práce a mení ho
● všetkými možnými p-ami všemožne;
4. v mn. č. peniaze, majetok, hmotné zabezpečenie: finančné p-y, verejné p-y; chudáci bez p-ov (Stod.)