prostriedkom
I. prísl. cez prostriedok, stredom: ísť po sále p.
II. predl. s G vyj. smerovanie cez stred, cez prostriedok, stredom: cesta ide p. mesta
prostriedkom p. stredom
stredom strednou časťou niečoho, miestom približne rovnako vzdialeným od okrajov; cez stred, cez prostriedok • prostriedkom: prebili sa stredom, prostriedkom; stredom, prostriedkom doliny tečie potok • hovor. stredkom: pustili ho stredkom
prostriedkom predl. s 2. p. i prísl. cez stred, cez prostriedok (v miestnom i časovom význame), uprostred: Popri zábradlí idú chodníky pre peších, prostriedkom široká cesta pre vozy. (Kuk.) Potok tečie prostriedkom ulice. (Vaj.) Prostriedkom XIV. storočia pustošil v Európe strašný mor. (Jégé); prejsť, pustiť sa, ísť prostriedkom
(jeden) prostriedok; (bez) prostriedku; (k) prostriedku; (vidím) prostriedok; (hej) prostriedok!; (o) prostriedku; (s) prostriedkom;
(dva) prostriedky; (bez) prostriedkov; (k) prostriedkom; (vidím) prostriedky; (hej) prostriedky!; (o) prostriedkoch; (s) prostriedkami;