prostriedkom
I. prísl. cez prostriedok, stredom: ísť po sále p.
II. predl. s G vyj. smerovanie cez stred, cez prostriedok, stredom: cesta ide p. mesta
prostriedkom prísl. i predl. s G
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
prostriedkom p. stredom
stredom strednou časťou niečoho, miestom približne rovnako vzdialeným od okrajov; cez stred, cez prostriedok • prostriedkom: prebili sa stredom, prostriedkom; stredom, prostriedkom doliny tečie potok • hovor. stredkom: pustili ho stredkom
prostriedkom predl. s 2. p. i prísl. cez stred, cez prostriedok (v miestnom i časovom význame), uprostred: Popri zábradlí idú chodníky pre peších, prostriedkom široká cesta pre vozy. (Kuk.) Potok tečie prostriedkom ulice. (Vaj.) Prostriedkom XIV. storočia pustošil v Európe strašný mor. (Jégé); prejsť, pustiť sa, ísť prostriedkom
prostredkom p. prostriedkom
prostriedkom [-ie-, -é-, -í-; -om, -em] I. prísl cez prostriedok, stredom: gedna za druhow role su na dolyne, potom prichazy do dolyny Twarožna, kde se prostridkem dolu stupuge k hore (ZVOLEN 1567); w humne dolny zaczinek wssecek a na predku cesta prostredkom ma bitt (P. ĽUPČA 1585); interfluus: prostredkem tekúcy (KS 1763) II. predl s G vyj. 1. smerovanie cez stred, stredom niečoho: a tus smy prawim, prostrzedkem toho pole gduce, czinili znameni (BYTČA 1484 SČL) 2. prostredníctvo: Chmel zgednal ex arenda užiwati tal bratra sweho prostredkom geho curatorow (P. ĽUPČA 1599); prosicze za odpussčzeny wistupku meho, czo sem y obdržel na doloženych osobach prostredkem pana Mikolassa (BECKOV 1667); Buh, prostredkem primluwy Mogžissoweg, hnew zanechal (MS 1749) L. p-m smrti smrťou: poruczym manzelcze statek po meg smrty, gestli by take byla prostredkem smrty od Boha powolana, wnučzkam (ŽILINA 1589); kdi mne Pan Buch wssechmohucy zo sweta tohoto prostredkom smrty wiwolaty raczi (PREŠOV 1666); Buh spolubratra z tohoto sweta prostredkem čzasneg smrty powolaty račzil (CA 1717)