prosiť nedok.
1. i prosiť si úctivo, zdvorilo žiadať: p. priateľa o prepáčenie, o pomoc; p-me návštevníkov, aby nefajčili; p-ím si pohár vody; smiem p.? vyzvanie do tanca; p. za syna prihovárať sa zaňho
2. (o zvieratách) vzpriamením vyjadrovať prosbu: náš pes vie p.
// prosiť sa dožadovať sa prosbou, nástojčivo žiadať: jej sa nikdy nebudem p.
prosiť sa, proskať (sa) p. prosiť
prosiť zdvorilo, úctivo predkladať niekomu nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • zastaráv. pýtať: prosiť, pýtať niekoho o dovolenie, o prepáčenie, o pomoc; prosili ma, pýtali ma, aby som im poradil • prosiť sa • doprosovať sa (nástojčivo prosiť): nebudem sa nikomu prosiť, doprosovať • expr.: žobrať • žobroniť • obyč. pejor.: prosíkať (sa) • proskať (sa) • prosinkať (sa) (úpenlivo, ponížene prosiť): deti žobrali, žobronili od rodičov dovolenie; prosíka, prosinká ho, ale všetko je márne • expr.: zariekať • zariekavať (Hviezdoslav) • expr.: skuhrať (naliehavo, úpenlivo prosiť): skuhre, pokým sa mu prosba nesplní • pýtkať (Rázus) • expr. modlikať (úpenlivo, ponížene prosiť): nebudem predsa modlikať o to, čo mi patrí • expr. zried. žiadostiť (naliehavo prosiť): plače, žiadostí o odpustenie • expr. lúdiť (neodbytne) • expr.: drankať • drančať (nástojčivo prosiť): dranká, drančí ešte o pár korún na zmrzlinu • expr. kolenkovať • fraz.: kľakať si na kolená • kľačať na kolenách (pred niekým) (ponížene prosiť) • zried. kolenačkovať (Beňo) • prihovárať sa • privrávať sa • expr. al. náb. orodovať (prosiť o priazeň, podporu pre niekoho): prihovára sa, privráva sa u zamestnávateľa, aby absolventa prijali; orodovať za syna; kiež môj patrón oroduje za mňa u Boha • vyprosovať (prosením dosahovať): vyprosovať si u Pána Boha zdravie
pýtať 1. obracať sa na niekoho so žiadosťou, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • žiadať: pýtať, žiadať peniaze na dar; odsúdený pýta, žiada milosť; pýtať si, žiadať si od mamy večeru • požadovať • vyžadovať (nástojčivo): robotníci požadujú, vyžadujú vyššie mzdy; požadovať súhlas na niečo • prosiť (zdvorilo, úctivo pýtať): chlapec si prosí od rodičov peniaze na výlet • expr.: žobrať • žobroniť • prosíkať • proskať (úpenlivo pýtať): žobral, žobronil ešte o pár korún • expr. vystíhať (Jesenská) • expr.: skuhrať • drankať • drančať (nástojčivo pýtať): skuhre, dranká od dedka peniaze • mámiť • expr. lúdiť (neodbytne) • vypytovať • vypytúvať (ustavične pýtať)
2. p. prosiť 3. p. žobrať 1
žiadať 1. predkladať nejakú žiadosť (ústne al. písomne, úradne al. súkromne), uplatňovať nárok na niečo • požadovať: žiadame, požadujeme splnenie podmienok; žiadať, požadovať disciplínu v škole • vyžadovať • dožadovať sa • domáhať sa (nástojčivo žiadať): vyžadujú od nás, aby sa škody napravili; domáhajú sa svojho práva • dovolávať sa • volať (naliehavo, úpenlivo žiadať): dovolávať sa pomoci, slobody, volať o pomoc, volať po slobode • robiť si nároky • nárokovať si: robí si nároky na odmenu; nárokuje si výhody • chcieť (vyjadrovať želanie, túžbu, aby sa niečo uskutočnilo): chcem od teba sľub; Možno od nás chcieť toľké odriekanie? • kniž. postulovať (stavať požiadavku): postulujeme uplatnenie nášho stanoviska • expr.: zaprisahať • zaprisahávať (nástojčivo žiadať): Zaprisahám, zaprisahávam ťa, neprezraď ma!
2. predkladať nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • pýtať: žiada, pýta od rodičov podporu; žiadajú, pýtajú ma o pomoc • vypytovať • vypytúvať (ustavične žiadať) • prosiť (úctivo, zdvorilo žiadať): prosiť o prepáčenie, o milosť, o vyhovenie, o strpenie • expr., často pejor.: proskať • prosíkať • prosinkať (ponížene žiadať): nebudem sa vám prosíkať, pros(in)kať • expr. zried. žiadostiť (Figuli) • naliehať • vymáhať (dôrazne žiadať): naliehajú na nás, aby… ; vymáhať si zľavu
3. nevyhnutne potrebovať (obyč. o veci) • žiadať si • vyžadovať (si): vina (si) žiada potrestanie; dom (si) už žiada, vyžaduje opravu • pýtať si • subšt. koledovať (si): priam si koledoval o to nešťastie
žobrať 1. zadovažovať si životné potreby prosením milodarov od iných • prosiť o almužnu: bol nútený žobrať, prosiť o almužnu • fraz.: chodiť po žobraní • chodiť po pýtaní: na konci života musel chodiť po žobraní, po pýtaní • fraz.: chodiť z dom na dom • chodiť z dom do domu • chodiť po dobrých ľuďoch • zastaráv. pýtať (Rázus) • zastar. kveštovať (pýtať milodary pre kláštor, pren. pýtať milodary vôbec)
2. expr. ponížene prosiť • expr.: žobroniť • proskať • prosíkať: žobrať, žobroniť o milosť; pros(í)kal, aby ho dali študovať • expr. pýtkať (Rázus) • expr. modlikať (úpenlivo prosiť) • expr. orodovať (za niekoho, za niečo): neprišli sme modlikať, orodovať, ale žiadať svoje práva • expr.: škamrať • škemrať • skuhrať • drankať (nástojčivo pýtať): deti skuhrú o sladkosti; dranká od otca peniaze • fraz. expr.: kľakať si na kolená • kľačať na kolenách (pred niekým) • expr.: skučať • skuvíňať • kňučať: Prečo toľko skučia, kňučia, žobrú?
prosiť, -í, -ia nedok.
1. (koho o čo, zried. i za čo i čo; so spoj. aby, žeby, keby, s neurč.; čo od koho, zried. u koho) zdvorilo, úctivo žiadať, pýtať: pekne, snažne, úpenlivo, ponížene p.; p. niekoho so slzami v očiach, p. so zopätými rukami, p. o prepáčenie, o milosť, o zmilovanie, o zľutovanie, o zhovenie, o strpenie, o pomoc; p. za odpustenie (Vaj., Jégé, Min.); Na pery sadol jej úsmev rozpačitosti, akoby chcela prosiť o odpustenie. (Tim.) Zaspievajte ešte! — prosí chlapec (Heč.) prosebne vyzýva; Prosila boha o deti (Taj.) modlila sa, aby sa jej narodili deti. Prosili očami aj tvárou, aby mohli ísť s rodákmi. (Ondr.) Nuž tuto nás voľáky vandrovník prosí, žeby sme ho vraj na kus odviezli. (Taj.) Prosil by som, veľmi by som prosil, keby ste ma upozornili, až sa bude chystať také niečo. (Urb.) Prosím pánov zaujať svoje miesta. (Jes.) Prosí od nich radu. (Mráz) Praotec i babka každá prosili ho (dážď) u boha (Lajč.) vyprosovali v modlitbách; arch. p. niekoho preboha (star. pís. pre boha), pre božie milosrdenstvo, pre Kristove rany, pre všetko drahé a sväté, na kolenách úpenlivo, snažne; p. niekoho na slovo, na slovíčko o krátky rozhovor; p. niekoho o ruku pýtať za manželku; veľa ráz si už aj sami smrť prosili (Tim.) žiadali si umrieť; p. niekoho o tanec požiadať o tanec, vyzvať do tanca
● smiem prosiť? zdvorilostná formulka, používaná pri požiadaní o tanec;
2. (za koho) prosením vymáhať u niekoho priazeň pre niekoho, prihovárať sa, orodovať za niekoho: A čo s procesiou prídu za teba prosiť, pôjdeš. (Jégé)
3. hovor. (bezpredm. i koho) informovať sa, opytovať sa: Cigáni dajú prosiť, či môžu prísť hore. (Laz.)
4. (o zvieratách) stavať sa na zadné nohy a predné končatiny pozdvihnúť ako k prosbe: pes panáčkuje a prosí;
5. zried. chodiť po pýtaní, pýtať almužnu, žobrať: Najmladšieho vyhnal hlad do šíreho sveta prosiť, drôtovať. (Heč.)
6. prosiť (si) (čoho, čo, s neurč.) žiadať si, želať si, chcieť (najmä v rodinnom prostredí, v reštaurácii, v obchode ap.): p. si vody, vína, mlieka; p. (si) chleba, p. (si) obed, večeru; Prosíš si ešte? budeš ešte viac jesť (piť)? Prosím si niečo jesť (piť). — Prosím si kilo chleba, prosím si látku na šaty chcem kúpiť; p. si kabát podaj(te) mi kabát
|| prosiť sa (komu, so spoj. aby) nástojčivo žiadať, naliehať, prosiť: Ej čo! Neprosil sa čert babe, ani ja takej -. (Kal.) Prosiť sa nepôjdem — nie, nikdy! (Kuk.) Žobrák prosil sa veľmi, aby mu preboha dali prenocovať. (Dobš.) Bude sa ešte prosiť (Kuk.) okolnosti ho ešte prinútia pokoriť sa.