prorok, -a, mn. č. -ci m.
1. bibl. podľa náboženských predstáv boží tlmočník, predpovedajúci budúce veci: starozákonní p-ci; Si vraj múdry a prozreteľný ani prorok. (Hviezd.) Prisahal na bradu prorokovu i všetkých mohamedánskych svätých. (Záb.);
pren. arch. hlásateľ, učiteľ: p-ci slobody (Jes.); p. „nového učenia“ (Vaj.); falošní p-ci (falošný p.) ľudia hlásajúci nepravdivé, falošné idey;
2. hovor. expr. kto veštecky predpovedá budúcnosť, veštec: byť dobrým, zlým p-om; Bol prvým meteorológom a prorokom počasia. (Vaj.)
● žart. do roka p-a želanie novomanželom, aby sa im do roka po sobáši narodilo dieťa;
prorokyňa, -ne, -kýň ž.