Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

priznať dok.

1. i priznať si pravdivo vyjaviť, uznať, nezatajiť: p. (si) svoju chybu; p. príjmy; p. (si) neúspech; p-l si, že sa nahneval zbytočne; fin. daňové p-nie

2. prisúdiť, pririeknuť: p. niekomu náhradu škody, p. niekomu právo na niečo; p. dôchodok;

nedok. priznávať -a

// priznať sa

1. pravdivou výpoveďou potvrdiť vinu, účasť na niečom: p. sa k činu, ku krádeži

2. na zákl. podobnosti, príbuznosti ap. spoznať, prihlásiť sa k niekomu: p-l sa k nemu ako starý priateľ; nep-l sa k vlastným deťom;

nedok. priznávať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
priznať ‑á ‑ajú dok.; priznať sa

priznať -ná -najú -naj! -nal -najúc -naný -nanie dok.


priznať sa -ná sa -najú sa -naj sa! -nal sa -najúc sa -naný -nanie sa dok.


priznať si -ná si -najú si -naj si! -nal si -najúc si -naný -nanie si dok.

nepriznanie -nia s. 1. i práv., ekon. ▶ zámerné neoznámenie istého skutkového stavu, istej reálnej situácie: n. majetku v dedičskom konaní; dostať pokutu za n. dane; udeliť sankcie za n. zdaniteľných príjmov
2. práv.nesúhlas obvineného so skutočnosťami, ktoré sa mu kladú za vinu: n. viny, otcovstva; n. vykonania trestného činu
3. práv., ekon. ▶ zamietnutie nároku na niečo, často pre nesplnenie istých podmienok, nevyhovovanie istým kritériám: n. odstupného; n. štatútu, postavenia utečenca; n. nároku na ošetrovné; v prípade nepriznania dávok žiadateľ musí mať právo odvolať sa
▷ ↗ i priznať

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

prihovoriť sa 1. začať rozhovor s niekým • privravieť sa: hnevám sa na teba a viac sa ti neprihovorím, neprivravímdať sa do rečinadviazať rozhovornadpriasť rozhovor: dať sa do reči, nadviazať rozhovor s neznámym človekomnár. prizvať sa (Gabaj): vždy sa mu milo prizvalanár. pritrizniť sa (Kukučín)osloviť (s cieľom dozvedieť sa niečo): oslovil ma priateľ, či voľačo o tej veci neviemohlásiť (obyč. hlasno sa prihovoriť): ohlásil ma z druhej strany uliceprehovoriť (s kým, ku komu): nemá s kým prehovoriť celý deň; ku komu mám prehovoriť, keď mi nik nerozumiekniž. privetiť sa (J. Horák)priznať sa (prihovoriť sa s cieľom prejaviť vzťah k niekomu): kamarát sa mu nepriznal

2. nájsť adresáta, vyvolať záujem, stretnúť sa s ohlasom, nadviazať kontakt • privravieť saosloviť: divadelné predstavenie sa prihovorilo, privravelo širokému publiku, oslovilo široké publikumzaujať: dielo zaujalo najmä mladýchzapôsobiťzasiahnuť: kniha zapôsobila na mnohých čitateľov; obraz zasiahol jeho predstavivosť

3. požiadať o podporu v prospech niekoho • poprosiť (za niekoho): prihovoriť sa za niekoho pri vybavovaní žiadosti; poprosím za teba v tej vecifraz. stratiť slovo/slovko za niekoho: pri konkurze rád stratím slovo za vášho synaurobiť protekciunedok. protežovať (podporovať niekoho pri udeľovaní výhod na úkor iných): urobiť deťom protekciu u profesora


pripísať 1. označiť za pôvodcu, príčinu niekoho • pričítaťpripočítaťprisúdiť: všetku vinu pripísali, pričítali, prisúdili ošetrovateľovi; zásluhy napokon pripíšu, prisúdia iba predsedoviprivlastniť: všetky neúspechy privlastnil inýmnedok.: prikladaťpodkladať: význam prikladať inému; podkladáte nám zlé úmyslykniž. imputovať: Čo nám to chcete imputovať?

2. právne prideliť, dať nárok na niečo • pririeknuť: majetok pripísať, pririeknuť deťom; súd pririekol pozemok sestreprisúdiť (prideliť súdnym rozhodnutím): domu prisúdili vysokú cenuprirátaťpriznať (dať niekomu právo, nárok na niečo): prirátať, priznať niečo niekomu k dobru; priznali mu náhradu za utrpenú škoduvenovaťdedikovať (obyč. literárne dielo na znak úcty, lásky): autor pripísal, venoval, dedikoval svoje dielo rodičom

3. pridať písaný dodatok • dopísať: pripísať, dopísať do listu prosbu


prisúdiť 1. súdnym rozhodnutím dať (ako vlastníctvo, ako povinnosť a pod.), právne prideliť • priznať: dedičovi nárok neprisúdili, nepriznali; prisúdiť, priznať obžalovanému zníženie trestupririeknuť: medzinárodný súd napokon pririekol územie protivníkovipripísaťpričítať: celý majetok pripísal synovcovi; všetku vinu pripísal, pričítal nedorozumeniuprirátať: prirátať niečo niekomu k dobru

2. dať ako úlohu, povinnosť • prideliťuložiť: prisúdiť, uložiť, prideliť niekomu úlohu pozorovateľakniž. imputovať (neprávom, nespravodlivo niečo niekomu prisúdiť)


priznať sa 1. pravdivou výpoveďou potvrdiť vinu, nezatajiť niečo • priznať: obvinený sa napokon ku všetkému priznal, všetko priznalkniž. doznať: doznať vinu v celom rozsahuvyznať sa: zo svojho previnenia sa skrúšene vyznalprezradiťvyzradiť (niečo tajné, tajené): prezradil, vyzradil svoju slabosťzveriť sa (s niečím) • zveriť (niekomu niečo): nechce mi zveriť svoje ťažkostipopriznávať sa (postupne): deti sa napokon popriznávali

2. na základe poznania, blízkosti a pod. nadviazať kontakt s niekým, prejaviť vzťah k niekomu • prihlásiť sa: z bývalých spolužiakov nik sa mu nepriznal, nik sa k nemu neprihlásilprihovoriť saprivravieť sa: pozná ma dobre, ale sa mi neprihovoril, neprivravelpopriznávať sapoprihlasovať sa (postupne al. o viacerých jednotlivcoch): popriznávať sa, poprihlasovať sa k starým priateľstvámexpr. pritrizniť sa (Kukučín)


priznať 1. pravdivo vyjaviť niečo o sebe (obyč. niečo negatívne), nezatajiť, nezaprieť • priznať si: priznať (si) prehru, omyl, neúspechuznať (prijať ako pravdivé, pripustiť po istom zdráhaní): uznal, že nepostupoval správnekniž. doznať: doznať svoju vinupriznať sa (potvrdiť svoju účasť na niečom, čo sa obyč. hodnotí ako prečin, vina): priznal sa ku krádeživyznať sa: úprimne sa vyznal zo svojej viny, priznal si svoju vinu; vyznať sa zo svojich citov, priznať svoje cityexpr. vyspovedať sa: zo všetkého sa mi vyspovedalaprezradiťvyzradiť (niečo tajné): nechce prezradiť, vyzradiť, čo ho trápizveriť sa (s niečím) • zveriť (niekomu niečo) (dôverne povedať): zveriť sa niekomu so svojím previnením, zveriť niekomu svoje hrozné tajomstvopráv. deklarovať (priznať právne významnú skutočnosť)

2. právne, súdne prideliť • prisúdiť: dedičstvo mi priznali, prisúdili celépririeknuťpripísať: zabraté územie im nechceli naspäť pririeknuť; majetok pripísať, pririeknuť deťom


uznať 1. prejaviť pochopenie pre niekoho, porozumenie s niekým • pochopiťporozumieť: nič neuzná svojej žene, v ničom ju nepochopí, neporozumiezried. uveriť: kto sám neskúsi, druhému neuverí

2. prijať ako pravdivé • priznať: uznať, priznať svoje chyby, omylypripustiť (po uvážení prijať ako možné): uznal, pripustil, že celá vec je vymyslenázried. uvážiť: Uváž, to nie je pre teba dobre!akceptovať (prijať so súhlasom): nový návrh všetci akceptovalirešpektovať (nedok.; prijímať ako nevyhnutné a podľa toho sa riadiť): rešpektovať predpisy, príkazy, rady niekoho

3. (úradne) vyhlásiť platnosť niečoho • potvrdiť: uznať otcovstvo; uznať, potvrdiť nárok na niečoschváliť (stotožniť sa a prijať so súhlasom): uznať, schváliť vládu, prezidenta; poslanci neschválili platnosť zákona

4. kladne sa vyjadriť o hodnote, povahe niečoho, niekoho • oceniťohodnotiť: uznať, oceniť, ohodnotiť všestranný prínos dieladoceniť (správne, náležite zhodnotiť): vedeli doceniť krásu tunajšej prírodyhovor. kvitovať (vziať na vedomie s potešením): priatelia kvitovali, že sme prišli načas


vyznať slovami dať najavo, slovami zverejniť • vyznať sa (z niečoho): vyznať city, vieru, vyznať sa z citov, z vierypriznaťpriznať sa (obyč. z niečoho zatajovaného): priznať hriech, priznať sa k hriechuprejaviťvyjaviť: prejaviť lásku, vyjaviť pravduprihlásiť sa (k niečomu): verejne sa prihlásil k ateizmukniž. doznať: doznať svoju vinuvyspovedať sa (vyznať hriechy)


zveriť sa 1. dôverne povedať niekomu niečo • zdôveriť sazveriť (niekomu niečo): zverila sa, zdôverila sa matke so svojím nešťastím; zveriť niekomu svoje osobné plányvyznať sapriznať sa (povedať niečo, čo malo ostať zatajené): vyznala sa mu zo svojich citov; priznal sa mi, že ani on nie je celkom bez vinyexpr. vyspovedať sa: vyspovedať sa priateľke z nešťastného činuvyjaviťprezradiťvyzradiť (niečo tajné): nechce mi vyjaviť, prezradiť, čo ju trápi; vyzradil mi svoje pochybnosti

2. prejaviť úplnú dôveru niekomu, niečomu pri riešení niečoho • spoľahnúť sa: môžeš sa zveriť, spoľahnúť na mňa, ja to vybavím; zveriť sa, spoľahnúť sa na svoju intuíciuhovor.: znechať sanechať sa: (z)nechať sa na náhodu, na osud, na druhýchzastaráv. spustiť sa: len sa pekne spusti na Pána Bohaoprieť sa (využiť ako morálnu oporu): v ťažkostiach sa na mňa oprieoddať sapoddať saodovzdať sa (s dôverou sa niekomu dať do opatery, na starosť a pod.): oddať sa, odovzdať sa do vôle Božej, do vôle osudu; celkom sa poddať rodičovskej vôli

3. p. zasnúbiť sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

priznať, -á, -ajú dok.

1. (čo, so spoj. že) uznať, vyhlásiť niečo za pravdivé, nezatajiť: Treba sebakriticky priznať, že ...; Treba priznať, Flóriš ani Kristína nezávidia nikomu. (Tat.) Je to správne? Je, nemôžem nepriznať. (Laz.)

2. (čo komu) pririeknuť, prisúdiť niekomu právo, nárok na niečo: p. niekomu náhradu za niečo; Žiadal od obce priznať mu odstupné. (Ráz.) Nikto nie je ochotný priznať mladým právo na kus zeme. (Laz.);

nedok. priznávať, -a, -ajú

|| priznať sa

1. (k čomu, bezpredm. i so spoj. že) vyznať sa z niečoho, povedať o sebe pravdu, nezaprieť, nezatajiť niečo: p. sa k činu, k zločinu, ku krádeži, k vine; Priznám sa, ja som doňho zaľúbený. (Vaj.) Najlepšie bude, keď sa priznáte poctivo a statočne. (Stod.)

2. (komu, čomu, zried. i ku komu, k čomu) na základe vzťahov podobnosti, príbuznosti a i. spoznať niekoho, niečo, prihlásiť sa k niekomu, k niečomu: Ja som ich poznával po tvári trocha, ale takto nebol by som sa im priznal. (Kuk.) Marinka sa nevedela nijako priznať tete. Teta Kristína neponášala sa na mamu, ani na nikoho z rodiny. (Tat.) Keď im Anča nedávno poslala svoju najnovšiu fotografiu, skoro sa k nej podobe ani nepriznal. (Gráf);

nedok. priznávať sa, -a, -ajú

|| priznať si (čo, so spoj. že) uznať niečo o sebe, priznať sa k niečomu, nezatajiť pred sebou: Sebakriticky si priznal, že jeho povaha je dosť výbušná. (Sev.)

priznať dk
1. čo vyhlásiť niečo za pravdivé, uznať niečo: pati jacturam: sskodu priznati (KS 1763); ano, mass z Yanem Krstitelem swu nehodnost priznatj (CS 18. st)
2. práv čo komu pririeknuť, prisúdiť niekomu niečo: ten vinohrad pani priznaly jemu, Petru Kowaczowy naweky uzywat (TRNAVA 1614); -ávať ndk k 1: Pavlik priznawa, že wždiczky od starodawna Wyssny dwuor predkowia panou Georgiusa Lavrowicza a Joannesa Luczky wladaly (MEDVEDZIE 1721); Gyarmekouci nepriznawagu, že bi pritomni bili, kdyss sem z oldomassom kupuwane yreki potwrzowal (PUKANEC 18. st); lepeg bj zagiste bjlo takowjm, abj nikdj prawdj boskeg nepriznawalj (CS 18. st); priznať sa dk
1. (k) čomu, o čom komu vyznať sa z niečoho, povedať o sebe pravdu: ia w tey rečy, w kterey mnie pan Kaposi Janos potwara, zadnu meru sie niepriznam (BARDEJOV 1675); (Venditorka) sama tess pred nami se pryznala (ŽILINA 1699); mug Bože, musym se priznat k mogemu prowinnenj (PoP 1723-24); aresstant takowemu učsinku priznati sa nechtegicze zada, abi ho predmenowany Georgius Mičsousky doswečsil (S. ĽUPČA 1735); o cem bi sa sami (otcovia) priznali, kdibi ode mna aneb od gineho spitani bili (MS 1758); mnoho som začala zlého čiňiť, priznám sa Wašég Milosťi (DS 1795)
2. ku komu, k čomu spoznať niekoho, niečo, prihlásiť sa k niekomu, k niečomu: tento naš saused priznal se k tym wolom (NEMCE 1596 E); aby se k teg kopanycy žaden nepryznal (OČOVÁ 1649); kozla se priam k koze Sazdicžkineg priznalo a salo (KRUPINA 1690); weczy, ku kterym se pan instans pryzna, že hotowy gest nawratit (ĽUBORČA 1731); gak se uss (Ježiš) narodil, žaden se k nemu priznati nechtel, krom tych sprostich pastirkuw (MS 1758); -ávať sa ndk k 1: wdowa radney se k tomu priznawala, žie gest z swey krechkosti z swich vst (to) wypustila (P. ĽUPČA 1556); (svedok) neslissal od pastorka Kapustoweho, že by sa pryznawal k takowemu mordu (TRENČÍN 1654); (brat) z častky priznawa se k dluhu (P. ĽUPČA 1691); (Dávid) bol owca stracena a bludica, prawim krokom do zahinuta pospichagica, gak sam se priznawa (MiK 18. st); k 2: abychom k němu (ku Kristovi) se priznawali y s dnessnimj mudrcy směle wyznáwali (Mod 1573 E); zeby ona hyz nykdy k statku se nehlasyla a nepryznawala (BÁNOVCE n. B. 1585); toto ewanielitské náboženstwj, ku kterému se sám priznáwa (BYTČA 1611 E); perina nebila teyto A., na kteru se ona priznawala (TRENČÍN 18. st)

priznať sa priznať sa

Zvukové nahrávky niektorých slov

madame, priznám sa vám madame, je vous avouerai
pretože som sa priznal puisque j'ai avoué
priznať sa, že ho milujete avouer que vous l'aimez
priznať sa, že máme avouer que nous avons
priznať, že ho nenávidím convenir que je le hais
sa priznať, že jeho tón avouer que son ton
sa priznať, že som avouer que je suis
sudcu, priznať sa mu le juge, lui avouer
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu