priznať dok.
1. i priznať si pravdivo vyjaviť, uznať, nezatajiť: p. (si) svoju chybu; p. príjmy; p. (si) neúspech; p-l si, že sa nahneval zbytočne; fin. daňové p-nie
2. prisúdiť, pririeknuť: p. niekomu náhradu škody, p. niekomu právo na niečo; p. dôchodok;
nedok. priznávať -a
// priznať sa
1. pravdivou výpoveďou potvrdiť vinu, účasť na niečom: p. sa k činu, ku krádeži
2. na zákl. podobnosti, príbuznosti ap. spoznať, prihlásiť sa k niekomu: p-l sa k nemu ako starý priateľ; nep-l sa k vlastným deťom;
nedok. priznávať sa
hlásiť sa 1. oznamovať niečo o sebe (často úradne) • prihlasovať sa • zahlasovať sa • oznamovať sa: hlásil sa, prihlasoval sa na polícii ako svedok; mnohí sa hlásili, prihlasovali, zahlasovali do kurzu • ohlasovať sa • ozývať sa (oznamovať svoju prítomnosť): nik sa nehlásil, neozýval
2. prejavovať svoju príslušnosť, svoj vzťah k niečomu • pokladať sa • považovať sa: hlási sa, pokladá sa, považuje sa za Slováka • mať sa: má sa za rozvážneho • rátať sa • počítať sa: ráta sa, počíta sa medzi odvážlivcov • priznávať sa: už sa k svojim ani nepriznáva • poznať (obyč. v zápore): už ani vlastných nepozná, už sa ani k vlastným nehlási
3. stávať sa viditeľným • prejavovať sa • zjavovať sa • objavovať sa: jar sa tohto roku hlási, prejavuje skoro; hlásia sa, zjavujú sa, objavujú sa príznaky chrípky • ohlasovať sa • ohlášať sa: ohlasuje sa, ohláša sa záujem medzi podnikateľmi • ukazovať sa • prichádzať: ukazovali sa prvé snežienky; láska prichádza nenápadne
4. p. domáhať sa
priznať, -á, -ajú dok.
1. (čo, so spoj. že) uznať, vyhlásiť niečo za pravdivé, nezatajiť: Treba sebakriticky priznať, že ...; Treba priznať, Flóriš ani Kristína nezávidia nikomu. (Tat.) Je to správne? Je, nemôžem nepriznať. (Laz.)
2. (čo komu) pririeknuť, prisúdiť niekomu právo, nárok na niečo: p. niekomu náhradu za niečo; Žiadal od obce priznať mu odstupné. (Ráz.) Nikto nie je ochotný priznať mladým právo na kus zeme. (Laz.);
nedok. priznávať, -a, -ajú
|| priznať sa
1. (k čomu, bezpredm. i so spoj. že) vyznať sa z niečoho, povedať o sebe pravdu, nezaprieť, nezatajiť niečo: p. sa k činu, k zločinu, ku krádeži, k vine; Priznám sa, ja som doňho zaľúbený. (Vaj.) Najlepšie bude, keď sa priznáte poctivo a statočne. (Stod.)
2. (komu, čomu, zried. i ku komu, k čomu) na základe vzťahov podobnosti, príbuznosti a i. spoznať niekoho, niečo, prihlásiť sa k niekomu, k niečomu: Ja som ich poznával po tvári trocha, ale takto nebol by som sa im priznal. (Kuk.) Marinka sa nevedela nijako priznať tete. Teta Kristína neponášala sa na mamu, ani na nikoho z rodiny. (Tat.) Keď im Anča nedávno poslala svoju najnovšiu fotografiu, skoro sa k nej podobe ani nepriznal. (Gráf);
nedok. priznávať sa, -a, -ajú
|| priznať si (čo, so spoj. že) uznať niečo o sebe, priznať sa k niečomu, nezatajiť pred sebou: Sebakriticky si priznal, že jeho povaha je dosť výbušná. (Sev.)