Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

prizrieť -ie -ú dok.

1. vziať do úvahy, venovať pozornosť, prihliadnuť: súd p-l na rodinné pomery obžalovaného; p. na potreby spoločnosti

2. dať pozor, dozrieť: p. na deti;

nedok. prizerať

// prizrieť sa pozorne sa zahľadieť, dobre sa pozrieť, pozorne si všimnúť: p-l sa jej na šaty; zblízka sa p-la dieťaťu;

nedok. prizerať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
prizerať ‑á ‑ajú nedok.; prizerať sa

prizerať -rá -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -ranie nedok.


prizerať sa -rá sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok.

dozerať sledovať, aby sa niečo zlé, neželateľné nestalo • dohliadať: učiteľ dozeral, dohliadal na žiakovdávať pozormať/vykonávať dozor: strážnik dával pozor, aby bola zamknutá brána; školník mal dozor v šatniprizeraťbdieťbedliť: prizerala na vnučku (Timrava); bdela, bedlila nad správnou výživou svojich detíhovor. merkovať: staršie deti merkovali mladšievarovaťopatrovať (deti al. starých ľudí): opatrovala starkých v chorobekontrolovaťrobiť kontrolurobiť inšpekciu (dozerať sústavne al. pravidelne): kontrolovať, robiť kontrolu potravínhovor. zastar. inšpicírovať: jeho povinnosťou bolo inšpicírovaťchrániťochraňovaťstrážiť (poskytovať aj ochranu): chrániť deti pred úrazom; strážiť materiálhovor. zastar. vartovaťkniž. striezťzastaráv. striehnuť: poslali ho vartovať, striehnuť záhradu


pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sahľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otcahovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred sebaupierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieťpáčiťexpr. okáliťexpr. zried.: okáľovaťočiťfraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcichjastriťiskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolíblýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazeraťexpr.: gániťfľočiťfľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočilinazeraťexpr.: nazízaťnakúkaťškúliťpoškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykolvzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z oblokarozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolízízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviťbezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávaťpokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakámehovor.: vykúkaťvykukávaťvykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z oblokahovor. expr.: mumákovaťtrpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezeraťobzeraťobzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádžekniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciuhovor.: okúkaťokukávaťokukovaťobkúkaťobkukávaťobkukovať: okúka okoliefraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacichrozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovaťškúliťpokukávaťpokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom auteexpr.: bľuskaťfľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčencemrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedkuhádzať očami (po niekom, po niečom)

4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sahľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhodyvšímať sivenovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnostistarať sadbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestráprizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hreprizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieťzračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očísálaťprejavovať saukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistotazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

6. p. hodnotiť


prizerať sa pozorne niečo zrakom sledovať, pozorne si niečo, niekoho všímať • hovor.: prikúkať saprikukávať sa: prizerať sa hre detí; zvedavci sa zblízka prizerajú, prikúkajú na dopravnú nehodu; s úľubou sa prizerá, prikúka do zrkadlapozerať (sa)všímať si: pozerajú sa na nás, všímajú si nás, ako pracujemeprezeraťobzerať (dôkladne, zo všetkých strán): pozerať si, obzerať si nové modely áutpren. expr. miništrovaťasistovať (prizerať sa so snahou zúčastniť sa na istej činnosti): prestaň mi tu asistovať, iba zavadziašhovor. kibicovať (prizerať sa na hru, obyč. v karty, a miešať sa do nej)

p. aj pozerať


prizerať 1. popri hlavnom záujme mať sústredenú pozornosť aj na ďalšie dôležité okolnosti • prihliadaťhľadieťbrať do úvahy: pri robote treba prizerať, prihliadať na bezpečnostné predpisy; pri rozhodovaní nebral do úvahy vôľu rodičov, neprizeral na vôľu rodičovbrať/mať zreteľ (na niečo) • brať/mať ohľad (na niečo) • venovať pozornosť (niečomu) • dbať (na niečo): venuje pozornosť aj názorom iných; dbať i na požiadavky ostatnýchpozerať savšímať si: pozerať sa aj na cudzie problémyrešpektovať: popri svojom záujme rešpektovať aj potreby detíadmin. zohľadňovať: zohľadňovanie dĺžky pracovného pomeru

2. p. dozerať


všímať si 1. zrakom vedome vnímať, prejavovať záujem o niečo • venovať pozornosť (niečomu) • zaujímať sa (o niečo) • pozorovať: všímať si, pozorovať okolie, venovať pozornosť okoliu; všíma si, pozoruje každú maličkosť, venuje pozornosť každej zmene; zaujíma sa o všetky podrobnostizachytávaťzaznamenávaťhovor. registrovať: dieťa očami zachytáva, zaznamenáva, registruje, čo sa okolo neho robípozerať (sa)hľadieťdívať sa (so záujmom): pozerá (sa), hľadí, ako sa rastlinky vyvíjajúobracať pozornosť: teraz obráťte pozornosť na druhú stranu uliceprizerať sa: so záujmom sa prizerať na výrobný postupnár. šiacať si (Kukučín)

2. brať do úvahy niečo, brať ohľad na niečo (obyč. v zápore) • dbať (na niečo, o niečo): už si urážky nevšíma, nedbá na nehľadieťdívať sapozerať (sa): nehľadí, nedíva sa, nepozerá sa na jeho nedostatkyvidieť: vidí len seba

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

prizerať, -á, -ajú nedok.

1. (na čo i k čomu) prihliadať, brať zreteľ, ohľad , na niečo, brať niečo do úvahy: Treba prizerať na doterajšie skúsenosti. — Prizerá sa i k osobitým želaniam poslucháčov. (Pláv.)

2. (na čo, na koho, čo, koho i bezpredm.) dávať pozor, dozerať, dohliadať, strážiť niečo, niekoho: Prizerala na vnučku Vieročku. (Tim.) To dievčatko bude prizerať pri deťoch. (Al.) A ty, Serafín, lepšie prizeraj svoju. (Urb.);

dok. prizrieť

|| prizerať sa (komu, čomu, na koho, na čo do čoho i bezpredm.) pozorne zrakom sledovať, všímať si niekoho, niečo: Nemohla sa jej prizerať na prácu. (Al.) Pavel prizeral sa hre. (Tim.) Prizeral sa s úľubou na hovoriaceho. (Škult.) Vďačne by som sa prizeral, ako lepíš pirohy. (Kuk.) Prizeral sa na to, ako ten zajac stráňou zaberal. (Sládk.) Prizeral sa do veľkého zrkadla na stene. (Kuk.);

dok. prizrieť sa


prizrieť, -ie, -ú, rozk. -i dok.

1. (na čo i k čomu) prihliadnuť, vziať niečo do úvahy: Súd má prizrieť i na rodinné pomery odsúdeného. — Treba prizrieť k neustálemu rastu počtu obyvateľstva.

2. (na čo, na koho, čo, koho i bezpredm.) dať pozor, dozrieť, dohliadnuť na niekoho, na niečo: p. na deti; Prosila muža, aby prizrel trošku dieťatko. (Vans.) Čo si neprizrie statok? (Kuk.) Odišla prizrieť čiernu kávu. (Jes.);

nedok. prizerať

|| prizrieť sa (komu, čomu, na koho, na čo, do čoho i bezpredm.) pozorne sa zahľadieť, podívať, dobre sa pozrieť na niekoho, na niečo, do niečoho, dobre si všimnúť niekoho, niečo: trochu, dobre, lepšie, zblízka sa p. niekomu, niečomu, na niekoho, na niečo; Ty si to Maroško? — prizrie sa mu lepšie tetka. (Ráz.) Láka ju prizrieť sa trochu panskej kratochvíli. (Kuk.) Prizrel sa na ňu s posmešným údivom. (Jes-á) Nasledujúcej panej už sa prizrie na šaty. (Tim.) Prizreli ste sa do tajomnej hlbokosti oka. (Kal.) (Róza) oblečie si čierne hodvábne šaty a prizrie sa do dlhého zrkadla. (Ráz.) Prichodí nám prizrieť sa nepredpojatým okom. (Vans.);

nedok. prizerať sa

prizerať p. prizrieť


prizrieť dk (k) čomu, (ku) komu dozrieť na niekoho, na niečo: horam boczkim, abi podle wuole hawiarow rubane a skrze kozj waldburgierske aneb ginssich se nekazilj, ma richtar prizriet (BOCA 1760); ale prizri lépe sám k sobě (KO 1782); (richtári) wzdy nech prizru a preopacža, zdaliss ge (mäso) hodno po pet grajczarou aneb po cztiry (Kur 1792); prizerať [-ze, -zie-, -zí-] ndk: (šafár) k wynohradom ma take z pilnosti prizierat, abi winczur dostatecžne ge opatrowal (KRASŇANY 1665); (polkoráb) zbrogu wssecku suchu cžistotne ma držety a k nyey spolu z draby každodenne priziraty (TRENČÍN 1675); dal sem pre officiri, kteri pri ssiancoch prizgerali, krhlu piwa; dano drabowy, kery pres czely den czelatku prizyeral, d 5 (ŽILINA 1708; 1730); (úradník) menssjm sluhom od seba a podanjm bude prizjerat (TURIEC 1751); richtar ordinarsky každoročny ma powinnost pilne pri waze minery a massi wsseckeg, gak zlateg, tak stribrneg prizerat a pritomnj bit (BOCA 1760); prizrieť sa dk ku komu pozorne si všimnúť niekoho: lenže sa prizri k dakteré, čo má na hrdle pátere (PV 1761-81)

Zvukové nahrávky niektorých slov

prizerať: →speex →vorbis
a prizeral sa na zem et regardait la terre
som sa prizeral na odchod j'assiste au départ

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu