privoliť -ľ! dok. dať súhlas, pristať: na to nikdy nep-m; nakoniec p-l; p-l, aby šli;
nedok. privoľovať
privoliť -lí -lia privoľ! -lil -liac -lený -lenie dok.
dopustiť 1. neurobiť nič proti niečomu • pripustiť: dopustil, pripustil, aby starcovi ublížili • nezabrániť: nezabrániť sporu, hádke • strpieť • zniesť (s premáhaním odporu): strpel, zniesol aj urážky • dovoliť • privoliť • pristať • pristúpiť • súhlasiť
2. spôsobiť, aby sa niečo stalo (o Bohu) • poslať • zoslať: nebesia na nich dopustili, poslali, zoslali trest
dovoliť dať povolenie na niečo • povoliť: nedovolili, nepovolili im odklad cvičenia • dopustiť • pripustiť: nedopustím, nepripustím, aby jej ublížili • umožniť: nakoniec mu umožnili štúdium v zahraničí • súhlasiť • privoliť • pristúpiť • pristať (dovoliť so súhlasom): otec súhlasil, privolil, pristal, aby deti šli do kina • strpieť • zniesť (s premáhaním odporu): nestrpí, neznesie nadávanie • kniž. zastar. pozvoliť: prídem, ak pozvolíte
podvoliť sa prestať odporovať, súhlasiť s niečím (po istom váhaní) • privoliť: nakoniec sa podvolil, nakoniec privolil urobiť prácu za nich • pristať • pristúpiť: protivníci pristali, pristúpili na kompromis • ustúpiť: po dlhej hádke ustúpil • poddať sa • podrobiť sa: Poddajú sa, podrobia sa dedinčania novým poriadkom? • dať sa (obyč. v zápore): tí sa tak ľahko nedajú • podľahnúť: podľahli po dlhom presviedčaní • zastar. podzvoliť sa: rytier sa podzvolil oslobodiť princeznú • kniž. zried. podčiniť sa • zried. uvoliť sa
pristať 1. prejaviť súhlas, prijať s uspokojením • súhlasiť • dať súhlas: pristať na podmienky, súhlasiť s podmienkami; nepristane, nedá súhlas na hocičo • pristúpiť: na náš návrh hneď pristúpili; pristúpiť na kúpu • privoliť • dovoliť • kniž. zastar. zvoliť (dať dovolenie, povolenie na niečo): rodičia privolia synovi na všetko, dovolia mu všetko; nikdy na sobáš neprivolím, nikdy sobáš nedovolím; ochotne na to zvolili • podvoliť sa • zried. uvoliť sa (pristať po zdráhaní): podvoliť sa operácii; napokon sa predsa uvolila prísť • pripustiť (pristať po uvážení): pripustiť pravdivosť výpovede • dopustiť (neurobiť nič proti niečomu): dopustil, aby s ním zle zaobchodili • prikývnuť (pristať kývnutím hlavy): prikývnuť na požiadavky • pejor.: odkývnuť • odkývať (pristať na niečo mechanicky): na plenárnej schôdzi všetko odkývali
2. byť vhodný na niečo (svojou povahou, vlastnosťami al. pekným, ladným výzorom) • hodiť sa: dievča pristane, hodí sa do koča i do voza • svedčať • svedčiť • slušať: zelená farba ti nesvedčí, nesluší; mladým to spolu svedčalo, svedčilo • hovor.: pasovať • šiknúť sa: pasovala by mu, šikla by sa mu funkcia predsedu • hovor.: sadnúť • seknúť • padnúť: oblek mu výborne sadol, padol; klobúk jej sekne • hovor.: sedieť • stáť: účes s ofinou ti nesedí; šaty vám stoja ako uliate • šatiť (o šatách): tento strih dobre šatí
privoliť p. pristať 1
privoliť, -í, -ia, rozk. -voľ dok. (k čomu, na čo, bezpredm. so spoj. aby i s neurč.) dať dovolenie, zvolenie, súhlas k niečomu, dovoliť, dopustiť, pripustiť niečo, súhlasiť s niečím, pristať na niečo: „Nie, nie, nie, ja k tomu neprivolím!“ privolá Anuľka. (Kal.) Rád splním vaše želanie, lež ako privolíte k jednej podmienke. (Fel.) Adam privolil na všetko. (Kal.) Mária s radosťou privolila. (Vaj.) Solársky neprivolí, aby Eva šla za Rosu. (Jégé) Privoľ zlosovať to. (Hviezd.); urobiť niečo s privolením, bez privolenia niekoho; podať ruku, kývnuť hlavou na znak privolenia;
nedok. privoľovať, -uje, -ujú
priváľať p. privoliť
privoliť, prizvoliť dk 1. čo súhlasiť s niečím, pripustiť niečo: ya sem prziwolila, abi ten dom Petrass prodal (ŽK 1454); sestra gegych Dora priwolyla a dopustyla do meskich knich zapisaty (ŽIAR n. H. 1661); ga sem nechtela slibi čynit, ale priwolila sem domniwagic se, že moge srdce naklonj se k nemu (ŠTÍTNIK 1700); kdiž ho (sv. Pavla) ony (bratia) prosyli, aby za délssy čas zostal, nepriwolil (KB 1756); wogacy pak wssecy gednomiselně privolili to bezboženstwj wykonat (WP 1768); giné gest citit a gine prizwolit (PeP 1771) 2. komu čo dovoliť niekomu niečo: mne pany prywolily, abich w tom dome messkal (HONT 1573); ktereg (Katruši) sem prece ya byl prywolil gednu staru desku wziati (S. ĽUPČA 1613); (páni) mezj seba nas pripustit do congregatie nepriwolga; w passienkach sa ginssy statok nepasawal, len gak mu (svedkovi) panssty walasy priwolily (LIPTOV 1763; 1772) 3. na čo, (k) čomu pristúpiť, pristať na niečo: skrze to sme s porazeni wsseczkey obcze k tomv prziwolili a prodali (ŽK 1482); ale gestlize Wasse Milost na tom gest, abj ste gich (chudobných) mohlj branitj, mi tomu radj priwoljme (HONT 1576); neh ma s konmy wlacga, y na to pryvolym (s. l. 1694); dolozeni dwa Zide dobrowolne pristali a priwolili na nass rossudek (ČACHTICE 1737); (Amnón) nechtel prizwoliti prosbám geym, ale kdiž gu prewládal, učinil gy násyl (KB 1757); tomuto pokussenu gsem priwolil (MK 18. st) podľahol 4. koho (na výpomoc) vybrať si, vyvoliť niekoho: cehmyster ma sobe prywolyty dwuch aneb trych z obecnych (LIPTOV 1698); -ovať, priváľať ndk/frekv k 1: annuo: priwolugem (VT 1648); annuo: z klonenjm hlawi priwolugem (AS 1728); discedo in sententiam: prizwolugem; non audio: neslyssym, neprizwolugem (KS 1763); on uzríce, že sa kópia z originálem nezrownáwá anebožto že panna w seba škareda gest, a obraz gég pekný, nepriwoluwal (BU 1795); k 2: priwolugem temto wssechnem mile rad (SK 1697); assensionem adjungo: priwolugem, dowolugem (KS 1763); kremnicke dukati vstanoweneg wáhi priwolugeme mi obecni beh w cene sstiri zlati a tridcet kragcaru gessče na dwa roki (NJ 1786-88); (Ďuro) lazy založiti a odpredati nechce, ale ani swemu swokrowi kosity nepriwoluge (PONIKY 1798); k 3: Catherina Hudkoweg k arbitrative nepriwolowala, ale contradicovala (ŽILINA 1619); mi sinowja také k tomuto wsseckému dobrowolne a rozwažite priwolugeme (TRNOVO 1698); ku kterym panom directorom wiwoleny pany Okolicsany Imrisska priwoluge a priwala (V. KUBÍN 1713); wisse toho pak (na) wsseczky conditie dobrowolne priwolugem a pristawam (ABRAMOVÁ 1713); Joannes, Michael a Laurentius Lany zdagj se žadosty nasseg priwolowaty (PUKANEC 18. st); privoliť sa dk na čo dať sa nahovoriť, podvoliť sa na niečo: žadal sem od nich (plat), než obiwatele na to nechtegi sa priwolit (L. JÁN 1767)
privoľovať p. privoliť
prizvoliť, prizvoľovať p. privoliť