privlastňovací príd.: lingv. p-ie prídavné mená, p-ie zámená kt. vyj., že niečo, niekto patrí niekomu, niečomu (napr. bratov, sestrin; môj, náš, svoj)
privlastňovací, -ia, -ie príd.: gram. p-ie prídavné mená, p-ie zámená vyjadrujúce privlastňovanie niekomu
(jeden) privlastňovací; (bez) privlastňovacieho; (k) privlastňovaciemu; (vidím) privlastňovacieho; (hej) privlastňovací!; (o) privlastňovacom; (s) privlastňovacím;
(dvaja) privlastňovací; (bez) privlastňovacích; (k) privlastňovacím; (vidím) privlastňovacích; (hej) privlastňovací!; (o) privlastňovacích; (s) privlastňovacími;
(jeden) privlastňovací; (bez) privlastňovacieho; (k) privlastňovaciemu; (vidím) privlastňovací; (hej) privlastňovací!; (o) privlastňovacom; (s) privlastňovacím;
(štyri) privlastňovacie; (bez) privlastňovacích; (k) privlastňovacím; (vidím) privlastňovacie; (hej) privlastňovacie!; (o) privlastňovacích; (s) privlastňovacími;
(jedna) privlastňovacia; (bez) privlastňovacej; (k) privlastňovacej; (vidím) privlastňovaciu; (hej) privlastňovacia!; (o) privlastňovacej; (s) privlastňovacou;
(dve) privlastňovacie; (bez) privlastňovacích; (k) privlastňovacím; (vidím) privlastňovacie; (hej) privlastňovacie!; (o) privlastňovacích; (s) privlastňovacími;
(jedno) privlastňovacie; (bez) privlastňovacieho; (k) privlastňovaciemu; (vidím) privlastňovacie; (hej) privlastňovacie!; (o) privlastňovacom; (s) privlastňovacím;