Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

privítať -a dok.

1. slovami al. inými zdvorilosťami uctiť, pozdraviť prichádzajúceho, uvítať: p. hosťa, priateľov

2. prijať niečí príchod istým spôsobom, uvítať: diváci p-li hráčov potleskom; p. dieťa otázkou;

pren. chata nás p-la chladom

3. prijať s uspokojením: kritici p-li novú zbierku básní

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
privítať ‑a ‑ajú dok.

pozdraviť 1. v spoločenskom styku prejaviť úctu, priateľstvo al. nadviazať kontakt (obyč. ustálenou slovnou formou) • pozdraviť sa (niekomu): úctivo, srdečne pozdraviť staršieho; slušne, pekne sa nám pozdraviliexpr. pozdravkať: dieťa sa už naučilo pozdravkať

pokloniť saukloniť sa (pozdraviť úklonom hlavy al. hornej časti tela; zastar. pozdraviť slovnou formulou): ponížene sa predstavenému poklonil, uklonil; poklonil sa jej smutným hlasompokývaťpokývnuť (pozdraviť kývnutím) • zasalutovať (pozdraviť zdvihnutím ruky k čiapke): vojak smelo zasalutovalhovor. zazdravkať (pozdraviť pri pití obyč. vyslovením želania Na zdravie!) • popozdravovať (koho) • popozdravovať sa (s kým, komu); (postupne viacerých pozdraviť): pekne všetkých popozdravoval; popozdravovať sa s priateľmi

2. prichádzajúcich kladne prijať, obyč. slávnostným, radostným spôsobom • privítaťuvítať: prítomní pozdravili, privítali, uvítali hosťa potleskomzvítať: zvítali sa bozkom, úsmevom


prijať 1. mať schopnosť obsiahnuť niečo do seba • absorbovať: zem prijala, absorbovala výdatné zrážky; látka nestačí prijať, absorbovať vlhkosťpohltiťvpiťvsaťvstrebať: záclony pohltili dym; pokožka dobre vpije, vsaje výživný krém; listy vstrebali vlahupojať (najmä rozlohou): sála pojme, prijme tisíc divákov

2. dovoliť niekomu vstúpiť niekam a pokladať ho za organickú zložku, súčasť niečoho • pribrať: prijať, pribrať niekoho do partievziaťzobrať: prijali, vzali do spolku ďalších členov; vziať, zobrať niekoho na bytprivítať: privítali ho v rodine ako svojhoadoptovaťosvojiťprisvojiť si (prijať do rodiny, prijať za vlastné): adoptovať dieťa z domova; prisvojili, osvojili si chlapca ako sirotu

3. prejaviť súhlas s niečím • akceptovať: naše požiadavky vedenie prijalo, akceptovalouznať (prijať ako pravdivé, nevyhnutné a pod.): uznať nevyhnutnosť daného postupukvitovať: hercov výkon obecenstvo kvitovalo s nadšenímrešpektovať (prijať ako nevyhnutné a podľa toho sa správať): rešpektujem tvoje námietkyschváliť (obyč. úradne prijať): návrh, uznesenie plénum schválilo, prijalopodrobiť sapodvoliť sa (prijať po zdráhaní): podvoliť sa miestnym zvykom; bez slov sa podrobila navrhnutému plánukniž. recipovať: recipovať názory

4. začať mať (istý tvar, výraz, istú kvalitu a pod.) • nadobudnúťdostaťzískať: jej tvár prijala, nadobudla ostrý výraz; ocenenie získali z rúk predsedu poroty

5. p. vziať 3, 4 6. p. privítať 2


privítať 1. prichádzajúcemu prejaviť úctu, pri príchode zdvorilo uctiť • uvítať: vrelo privítať, uvítať hostízvítať: srdečne sa navzájom zvítalipozdraviť (obyč. slávnostne, nadšene): prezidenta na letisku pozdravili predstavitelia vlády; pri príchode sa pozdravili úsmevom

2. prichádzajúcemu rozličným spôsobom dať najavo svoj vzťah • uvítať: publikum privítalo, uvítalo herca potleskom, piskotompozdraviť (žičlivo, zdvorilo privítať) • prijať: prijať niekoho vľúdne, s radosťou, chladne

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

privítať, -a, -ajú dok.

1. (koho) slovami al. iným zdvorilostným úkonom uctiť, pozdraviť prichádzajúceho: p. niekoho srdečne, veselo, slušne, zdvorilo;

2. (koho) prijať prichádzajúceho nejakým spôsobom: Privítal ho štebot a smiech čajujúcich. (Jégé) Mater privítala ho na prahu chalupy s výčitkou, kde je tak dlho. (Jégé) Mara inokedy bola pri privítala opitého gazdu salvou rečí. (Tim.) „Syn môj, krvácam, “ privítala ho. (Ondr.) Udivený Tenczer privítal ju otázkou: „Kde si bola celý deň?“ (Urb.)

3. (čo) prijať s porozumením, s uznaním;

iron. odmietavo: Prvú novoslovenskú veršovanú publikáciu Bajzovu privítal Anton Bernolák. (Vlč.)

|| privítať sa vzájomne sa pozdraviť, uvítať sa, zvítať sa: Privítali sme sa ako cudzí, zdvorile. (Tim.)

Morfologický analyzátor

privítať dokonavé sloveso
(ja) privítam VKdsa+; (ty) privítaš VKdsb+; (on, ona, ono) privíta VKdsc+; (my) privítame VKdpa+; (vy) privítate VKdpb+; (oni, ony) privítajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) privítal VLdsam+; (ona) privítala VLdsaf+; (ono) privítalo VLdsan+; (oni, ony) privítali VLdpah+;
(ty) privítaj! VMdsb+; (my) privítajme! VMdpa+; (vy) privítajte! VMdpb+;
(nejako) privítajúc VHd+;
priwítať_1 priwítať priwítať_2 priwítať

Zvukové nahrávky niektorých slov

privítať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor