privát -u m. hovor. súkromie; súkromný byt: bývať na p-e;
privátny príd.: p. byt
privátny príd. ‹l› súkromný (op. verejný): p-a záležitosť; p. byt;
privátne prísl.
neverejný konaný bez účasti verejnosti, bez verejnej kontroly; známy iba úzkej skupine ľudí (op. verejný): neverejné súdne konanie • tajný (zámerne skrytý, utajený): neverejné, tajné hlasovanie; tajná schôdzka; tajná informácia • dôverný • diskrétny (obmedzený na skupinu dôveryhodných, spriaznených ľudí): dôverné, diskrétne stretnutie; poskytnúť dôverné, diskrétne správy • fraz. za zatvorenými dverami: zasadanie za zatvorenými dverami • súkromný (týkajúci sa osobného života mimo verejnosti; poskytnutý v súkromí al. dôverne): neverejný, súkromný život politika; súkromný rozhovor • osobný • privátny (týkajúci sa súkromnej osoby, nie verejného činiteľa; op. oficiálny): osobný, privátny názor politika; osobný tón (v rozhovore) • neúradný (op. úradný): neúradný prejav
osobný 1. súvisiaci s osobou ako ľudským jedincom; ktorý je v majetku, starostlivosti jednotlivca • súkromný: sledovať svoje osobné, súkromné záujmy (op. verejné); mať niečo v osobnom, súkromnom vlastníctve (op. spoločnom) • hovor. privátny: prísť o svoj osobný, privátny majetok (op. verejný, štátny) • intímny (dôverne osobný): Nestaraj sa do môjho osobného, intímneho života! • individuálny (op. kolektívny, spoločný): dať si osobný, individuálny záväzok; mať za niečo individuálnu zodpovednosť • personálny (obyč. v úradnom styku vo vzťahu k právnemu subjektu): osobné, personálne oddelenie (podniku); zisťovať osobnú, personálnu totožnosť
2. ktorý je založený na rozumovej činnosti, na hodnotiacich kritériách jednotlivca (op. neosobný, objektívny) • subjektívny • neobjektívny: hovoriť niečo ako svoj osobný, subjektívny názor; byť terčom subjektívnej, neobjektívnej kritiky vedúceho • zaujatý: príliš osobný, zaujatý postoj
3. vyžadujúci fyzickú prítomnosť osoby (op. nepriamy, sprostredkovaný) • priamy • bezprostredný: poznám ho na základe osobného, priameho, bezprostredného kontaktu; vyžadovať niečiu priamu, bezprostrednú účasť • živý: nadviazať s niekým živý písomný styk
privátny p. súkromný 1, 2
súkromný 1. ktorý sa týka jednotlivca ako vlastníka, majiteľa (op. spoločný, spoločenský) • osobný: súkromný, osobný majetok; osobné vlastníctvo • privátny: privátna advokátska kancelária; chodiť na privátne hodiny spevu • vlastný: je to jeho vlastný podnik
2. ktorý sa týka iba jednotlivca, jeho súkromia; ktorý zodpovedá jeho vnútornému založeniu, potrebám • osobný: mať súkromné, osobné problémy; presadzovať súkromné, osobné záujmy • privátny: riešiť privátne záležitosti • intímny: miešať sa do cudzieho intímneho života; zastihnúť niekoho v intímnom rozhovore
privátny príd. súkromný: p. byt, dom; p-e listy; p. život; p-a kancelária (Tim.); škol. zastar. p. žiak, p-e hodiny;
(jeden) privátny; (bez) privátneho; (k) privátnemu; (vidím) privátneho; (hej) privátny!; (o) privátnom; (s) privátnym;
(traja) privátni; (bez) privátnych; (k) privátnym; (vidím) privátnych; (hej) privátni!; (o) privátnych; (s) privátnymi;
(jeden) privátny; (bez) privátneho; (k) privátnemu; (vidím) privátny; (hej) privátny!; (o) privátnom; (s) privátnym;
(dva) privátne; (bez) privátnych; (k) privátnym; (vidím) privátne; (hej) privátne!; (o) privátnych; (s) privátnymi;
(jedna) privátna; (bez) privátnej; (k) privátnej; (vidím) privátnu; (hej) privátna!; (o) privátnej; (s) privátnou;
(štyri) privátne; (bez) privátnych; (k) privátnym; (vidím) privátne; (hej) privátne!; (o) privátnych; (s) privátnymi;
(jedno) privátne; (bez) privátneho; (k) privátnemu; (vidím) privátne; (hej) privátne!; (o) privátnom; (s) privátnym;
(tri) privátne; (bez) privátnych; (k) privátnym; (vidím) privátne; (hej) privátne!; (o) privátnych; (s) privátnymi;