privádzať p. priviesť
priviesť, -vedie, -vedú dok.
1. (koho, čo) zaviesť, doviesť, dostať niekam ako sprievodca, dozorca, spoločník ap.: p. dieťa do škôlky, p. kravu do maštale, na jarmok; Kývne na sluhov, aby i obžalovaného i svedkov priviedli. (Kal.) O chvíľu privedú zajatca. (Ráz.) Pre vojenské ciele určené kone má každý majiteľ priviesť pred krčmu. (Fig.)
2. tech. (čo) dostať niekam pomocou technických zariadení (vedením, prúdením ap.): p. vodu, elektrinu, vzduch niekam; pren. novú šťavu priviesť do suchej ratolesti (Vaj.) omladiť rod;
3. (koho, čo kam, do čoho, zried. i na čo, k čomu) spôsobiť, byť príčinou toho, že sa niekto (niečo) ocitne na nejakom mieste al. v nejakom stave, v nejakom postavení, že sa s niekým al. niečím niečo stalo, stane: Čo ťa sem priviedlo? Po čo si prišiel? — Nešťastná náhoda ma sem priviedla (Vaj.) nešťastnou náhodou som sem prišiel; p. vodu do varu, p. stroj do chodu
● p. niekoho na svet porodiť; p. niečo na svetlo odhaliť, odkryť, objaviť; p. niekoho na dobrú cestu polepšiť, napraviť ho; p. niečo na pravú (dobrú) cestu, na správnu koľaj správne usmerniť; p. reč na niečo usmerniť rozhovor, reč; p. niekoho do pomykova, do rozpakov, do zmätku, do úzkych popliesť, zmiasť; p. niekoho do (dobrej, lepšej) nálady spôsobiť mu dobrú (lepšiu) náladu; p. niekoho do vytrženia, do úžasu nadchnúť, uchvátiť; hovor. p. niekoho do hriechu zviesť na zlé; p. niekoho do zúfalstva spôsobiť, že si niekto zúfa; p. niekoho do hrobu trápením urýchliť jeho smrť; p. niekoho do nešťastia, do záhuby spôsobiť mu nešťastie, záhubu; p. niekoho na kraj záhuby takmer zahubiť; p. niekoho na posmech zosmiešniť ho; p. niekoho do biedy, na mizinu, na žobrácku palicu ochudobniť, ožobráčiť; p. niečo navnivoč, nazmar znehodnotiť, zničiť; p. niečo do rozkvetu spôsobiť rozkvet niečoho; p. niečo do súladu, do harmónie s niečím zladiť, zharmonizovať; p. niečo do zabudnutia spôsobiť, že sa na niečo zabudne; p. pozornosť niekoho na niečo upozorniť; p. niečo do poriadku, na poriadok dať do poriadku, urobiť poriadok s niečím, usporiadať niečo; p. svoje dielo k úplnému zavŕšeniu (Jes-á) úplne ho skončiť; p. deti do človečenstva (Tim.) vychovať ich, oženiť al. vydať, postarať sa o ich uplatnenie v ľudskej spoločnosti; hovor. p. to niekam dosiahnuť v živote úspech, uznanie, vážnosť ap.: Priviedol to natoľko, že dnes sa počíta medzi prvých v dedine. (Podj.) Dôverujeme vám a vieme, že to môžete priviesť veľmi ďaleko. (Gráf)
4. (koho k čomu i na čo) byť príčinou, že niekto dospeje k niečomu, nadobudne niečo, urobí niečo: p. niekoho k poznatku; p. niekoho k presvedčeniu presvedčiť ho; p. národ k vzdelanosti, k slobode; p. niekoho na dobrú, zlú myšlienku
● p. niekoho na stopu niekoho (niečoho) k objaveniu, nájdeniu; p. niekoho k sebe, k vedomiu prebrať z mdlôb, vzkriesiť; Život ho privedie k rozumu (Šolt.) naučí ho byť rozumným.
5. (koho k čomu, na čo) pohnúť, donútiť, prinútiť: Túžil silou-mocou priviesť ju k odpovedi. (Tim.) Vicišpán bol rád, že sa mu podarilo priviesť švagra na rozumovanie (Kal.) donútiť premýšľať. Matku privediem na to, že i ona musí zvoliť. (Urbk.)
6. (koho o čo) pripraviť, priniesť, pozbaviť niečoho: p. niekoho o peniaze, o rozum, o zdravie; Cudzie ženy a kartárstvo priviedli ma o bohatstvo. (J. Kráľ) Žabokrecký ho vraj okradol, priviedol o majetok. (Vaj.);
nedok. privádzať, -a, -ajú