prisúdiť -i dok.
1. súdnym rozhodnutím pririeknuť, priznať: dom p-li manželke
2. pririeknuť vôbec, priznať: prvenstvo v súťaži p-li našej dvojici;
nedok. prisudzovať
prisúdiť, -i, -ia dok. (komu čo, zried. i koho)
1. súdnym rozhodnutím pririeknuť, priznať: Najviac ak ti prisúdia jej (truhly) cenu. (Jégé) Súd prisúdil úbožiaka strýkovi. (Heč.)
2. priznať, prideliť: Po dlhom naťahovaní sa prisúdili mu stálu službu. (Taj.) Veľké utrpenie je prisúdené kysuckej krajine. (Jil.);
nedok. prisudzovať, -uje, -ujú
prisudzovať p. prisúdiť