pristať1, -stane, -stanú, -stal dok.
1. (bezpredm., na čo, na koho, zried. na čom, s neurč. so spoj. aby) prejaviť súhlas, privoliť, uspokojiť sa s niečím, pristúpiť na niečo: My sa ľúbime a naši pristali. (Kuk.) I ja by pristal na teba (Ráz.) bol by som spokojný, keby som ťa dostal za ženu. Nech sa vydá, ak jej na to otec pristane. (Tim.) Žena na tom musela pristať, čo jej hodil alebo mu vydrapila. (Taj.) Bola by už pristala vydať sa za hockoho. (Dobš.) Nepristanem, aby sa táto partia hrala. (Stod.) Pristal za zbrojnoša u svojho suseda (Fel.) súhlasil, že sa stane zbrojnošom, stal sa zbrojnošom.
2. trochu zastar. (ku komu, do čoho) pristúpiť, pridať sa, pripojiť sa k niekomu, stať sa stúpencom niekoho; vstúpiť do nejakej spoločnosti: Tisíc ráz sa Váh hore Tatrami obráti, ako ja k Zápoľovi pristanem. (Kal.) Za dlhé roky, čo nebol doma, žena i s deťmi pristala k inému mužovi. (Tat.) Toľko budú domŕzať, kým sa len nerozhodneš pristať do družstva. (Tat.);
nedok. k 1 pristávať1, -a, -ajú
pristať2, -stane, -stanú, -stal nedok. i dok.
1. (bezpredm., komu, ku komu, k čomu, zried. i na koho, kam) hodiť sa k niekomu, k niečomu, za niečo, niekam: Hádam lepšie pristane do dvora (Zuzka) ako Anča s chybnými očami. (Tim.) Všetko jej pristane do rúk, či je ihla, či vreteno (Tim.) na všetko je šikovná. Pristanú si, takí rovnakí. (Jégé) Prečo by sme my k sebe pristali? (Kal.) K modravému živôtku dobre pristane sukňa plavej farby. (Kuk.) Nie za remeselníka, ale i za prvého zemana by pristala (Stod.) hodila by sa za ženu. I na nich pristane výrok (Kuk.) vzťahuje sa. Slečna, na hlavičku vašu skôr by pristala koruna ako táto olejová šatka. (Tim.)
2. (komu, čomu i s neurč.) slušať, svedčať: oblek, klobúk, prsteň jej (mu) dobre pristane; Aj oči mala veľmi blyštiace, čo zle pristalo jej chudej tvári. (Tim.) Žriebäťu nepristane kopať (Jes-á) nepatrí sa.