Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

pristať -stane -stanú -stal dok.

1. súhlasiť, privoliť, pristúpiť: p. na návrh, kompromis; p-la vydať sa zaňho

2. hodiť sa; svedčať, slušať: mladému všetko p-e; klobúk jej p-e;

nedok. k 1 pristávať1 -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pristať ‑stane ‑stanú ‑staň! ‑stal dok. (súhlasiť)

dopustiť 1. neurobiť nič proti niečomu • pripustiť: dopustil, pripustil, aby starcovi ublížilinezabrániť: nezabrániť sporu, hádkestrpieťzniesť (s premáhaním odporu): strpel, zniesol aj urážkydovoliťprivoliťpristaťpristúpiťsúhlasiť

2. spôsobiť, aby sa niečo stalo (o Bohu) • poslaťzoslať: nebesia na nich dopustili, poslali, zoslali trest


dovoliť dať povolenie na niečo • povoliť: nedovolili, nepovolili im odklad cvičeniadopustiťpripustiť: nedopustím, nepripustím, aby jej ublížiliumožniť: nakoniec mu umožnili štúdium v zahraničísúhlasiťprivoliťpristúpiťpristať (dovoliť so súhlasom): otec súhlasil, privolil, pristal, aby deti šli do kinastrpieťzniesť (s premáhaním odporu): nestrpí, neznesie nadávaniekniž. zastar. pozvoliť: prídem, ak pozvolíte


hodiť sa 1. byť primeraný, dobrý, príhodný • byť vhodbyť vhodnýbyť súci: hodí sa mi to, je mi to vhod; mäso sa hodí, je vhodné, súce na pečenie; je súci, hodí sa za učiteľavyhovovať: termín mi nevyhovujezodpovedať: toto miesto mu najlepšie zodpovedápriliehať: šaty jej dobre priliehajúhovor.: šiknúť sašikovať sapasovať: šikne sa k nemu; pasujú spoluhovor. štimovaťzastar. trafiť sa: to sa trafí do môjho plánuzapadať (presne sa hodiť): kľúč do dverí zapadákonvenovať (o vzťahu osôb k niečomu): ten spôsob mi nekonvenuje, nehodí sa mizísť sapridať saprísť vhod (o niečom potrebnom, želateľnom): peniaze sa vždy zídu, prídu vhodexpr. rezať: to mi režesubšt. bodnúť

2. tvoriť súlad, byť v súlade • svedčaťpristaťslušať: šaty sa jej (dobre) hodia, šaty jej svedčia, slušia; obaja pristanú k sebehovor.: pasovaťísťsedieť: klobúk mu pasuje, sedíharmonizovaťladiť: farby dobre harmonizujú, ladia (k sebe)


podvoliť sa prestať odporovať, súhlasiť s niečím (po istom váhaní) • privoliť: nakoniec sa podvolil, nakoniec privolil urobiť prácu za nichpristaťpristúpiť: protivníci pristali, pristúpili na kompromisustúpiť: po dlhej hádke ustúpilpoddať sapodrobiť sa: Poddajú sa, podrobia sa dedinčania novým poriadkom?dať sa (obyč. v zápore): tí sa tak ľahko nedajúpodľahnúť: podľahli po dlhom presviedčanízastar. podzvoliť sa: rytier sa podzvolil oslobodiť princeznúkniž. zried. podčiniť sazried. uvoliť sa


pristať 1. prejaviť súhlas, prijať s uspokojením • súhlasiťdať súhlas: pristať na podmienky, súhlasiť s podmienkami; nepristane, nedá súhlas na hocičopristúpiť: na náš návrh hneď pristúpili; pristúpiť na kúpuprivoliťdovoliťkniž. zastar. zvoliť (dať dovolenie, povolenie na niečo): rodičia privolia synovi na všetko, dovolia mu všetko; nikdy na sobáš neprivolím, nikdy sobáš nedovolím; ochotne na to zvolilipodvoliť sazried. uvoliť sa (pristať po zdráhaní): podvoliť sa operácii; napokon sa predsa uvolila prísťpripustiť (pristať po uvážení): pripustiť pravdivosť výpovededopustiť (neurobiť nič proti niečomu): dopustil, aby s ním zle zaobchodiliprikývnuť (pristať kývnutím hlavy): prikývnuť na požiadavkypejor.: odkývnuťodkývať (pristať na niečo mechanicky): na plenárnej schôdzi všetko odkývali

2. byť vhodný na niečo (svojou povahou, vlastnosťami al. pekným, ladným výzorom) • hodiť sa: dievča pristane, hodí sa do koča i do vozasvedčaťsvedčiťslušať: zelená farba ti nesvedčí, nesluší; mladým to spolu svedčalo, svedčilohovor.: pasovaťšiknúť sa: pasovala by mu, šikla by sa mu funkcia predseduhovor.: sadnúťseknúťpadnúť: oblek mu výborne sadol, padol; klobúk jej seknehovor.: sedieťstáť: účes s ofinou ti nesedí; šaty vám stoja ako uliatešatiť (o šatách): tento strih dobre šatí

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pristať1, -stane, -stanú, -stal dok.

1. (bezpredm., na čo, na koho, zried. na čom, s neurč. so spoj. aby) prejaviť súhlas, privoliť, uspokojiť sa s niečím, pristúpiť na niečo: My sa ľúbime a naši pristali. (Kuk.) I ja by pristal na teba (Ráz.) bol by som spokojný, keby som ťa dostal za ženu. Nech sa vydá, ak jej na to otec pristane. (Tim.) Žena na tom musela pristať, čo jej hodil alebo mu vydrapila. (Taj.) Bola by už pristala vydať sa za hockoho. (Dobš.) Nepristanem, aby sa táto partia hrala. (Stod.) Pristal za zbrojnoša u svojho suseda (Fel.) súhlasil, že sa stane zbrojnošom, stal sa zbrojnošom.

2. trochu zastar. (ku komu, do čoho) pristúpiť, pridať sa, pripojiť sa k niekomu, stať sa stúpencom niekoho; vstúpiť do nejakej spoločnosti: Tisíc ráz sa Váh hore Tatrami obráti, ako ja k Zápoľovi pristanem. (Kal.) Za dlhé roky, čo nebol doma, žena i s deťmi pristala k inému mužovi. (Tat.) Toľko budú domŕzať, kým sa len nerozhodneš pristať do družstva. (Tat.);

nedok. k 1 pristávať1, -a, -ajú


pristať2, -stane, -stanú, -stal nedok. i dok.

1. (bezpredm., komu, ku komu, k čomu, zried. i na koho, kam) hodiť sa k niekomu, k niečomu, za niečo, niekam: Hádam lepšie pristane do dvora (Zuzka) ako Anča s chybnými očami. (Tim.) Všetko jej pristane do rúk, či je ihla, či vreteno (Tim.) na všetko je šikovná. Pristanú si, takí rovnakí. (Jégé) Prečo by sme my k sebe pristali? (Kal.) K modravému živôtku dobre pristane sukňa plavej farby. (Kuk.) Nie za remeselníka, ale i za prvého zemana by pristala (Stod.) hodila by sa za ženu. I na nich pristane výrok (Kuk.) vzťahuje sa. Slečna, na hlavičku vašu skôr by pristala koruna ako táto olejová šatka. (Tim.)

2. (komu, čomu i s neurč.) slušať, svedčať: oblek, klobúk, prsteň jej (mu) dobre pristane; Aj oči mala veľmi blyštiace, čo zle pristalo jej chudej tvári. (Tim.) Žriebäťu nepristane kopať (Jes-á) nepatrí sa.

Morfologický analyzátor

pristať dokonavé sloveso
(ja) pristanem VKdsa+; (ty) pristaneš VKdsb+; (on, ona, ono) pristane VKdsc+; (my) pristaneme VKdpa+; (vy) pristanete VKdpb+; (oni, ony) pristanú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) pristal VLdsam+; (ona) pristala VLdsaf+; (ono) pristalo VLdsan+; (oni, ony) pristali VLdpah+;
(ty) pristaň! VMdsb+; (my) pristaňme! VMdpa+; (vy) pristaňte! VMdpb+;
(nejako) pristanúc VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor