pristať -stane -stanú -stal dok.
1. súhlasiť, privoliť, pristúpiť: p. na návrh, kompromis; p-la vydať sa zaňho
2. hodiť sa; svedčať, slušať: mladému všetko p-e; klobúk jej p-e;
nedok. k 1 pristávať1 -a
pristať -tane -tanú pristaň! -tal -tanúc -tanie dok.
dopustiť 1. neurobiť nič proti niečomu • pripustiť: dopustil, pripustil, aby starcovi ublížili • nezabrániť: nezabrániť sporu, hádke • strpieť • zniesť (s premáhaním odporu): strpel, zniesol aj urážky • dovoliť • privoliť • pristať • pristúpiť • súhlasiť
2. spôsobiť, aby sa niečo stalo (o Bohu) • poslať • zoslať: nebesia na nich dopustili, poslali, zoslali trest
dovoliť dať povolenie na niečo • povoliť: nedovolili, nepovolili im odklad cvičenia • dopustiť • pripustiť: nedopustím, nepripustím, aby jej ublížili • umožniť: nakoniec mu umožnili štúdium v zahraničí • súhlasiť • privoliť • pristúpiť • pristať (dovoliť so súhlasom): otec súhlasil, privolil, pristal, aby deti šli do kina • strpieť • zniesť (s premáhaním odporu): nestrpí, neznesie nadávanie • kniž. zastar. pozvoliť: prídem, ak pozvolíte
hodiť sa 1. byť primeraný, dobrý, príhodný • byť vhod • byť vhodný • byť súci: hodí sa mi to, je mi to vhod; mäso sa hodí, je vhodné, súce na pečenie; je súci, hodí sa za učiteľa • vyhovovať: termín mi nevyhovuje • zodpovedať: toto miesto mu najlepšie zodpovedá • priliehať: šaty jej dobre priliehajú • hovor.: šiknúť sa • šikovať sa • pasovať: šikne sa k nemu; pasujú spolu • hovor. štimovať • zastar. trafiť sa: to sa trafí do môjho plánu • zapadať (presne sa hodiť): kľúč do dverí zapadá • konvenovať (o vzťahu osôb k niečomu): ten spôsob mi nekonvenuje, nehodí sa mi • zísť sa • pridať sa • prísť vhod (o niečom potrebnom, želateľnom): peniaze sa vždy zídu, prídu vhod • expr. rezať: to mi reže • subšt. bodnúť
2. tvoriť súlad, byť v súlade • svedčať • pristať • slušať: šaty sa jej (dobre) hodia, šaty jej svedčia, slušia; obaja pristanú k sebe • hovor.: pasovať • ísť • sedieť: klobúk mu pasuje, sedí • harmonizovať • ladiť: farby dobre harmonizujú, ladia (k sebe)
podvoliť sa prestať odporovať, súhlasiť s niečím (po istom váhaní) • privoliť: nakoniec sa podvolil, nakoniec privolil urobiť prácu za nich • pristať • pristúpiť: protivníci pristali, pristúpili na kompromis • ustúpiť: po dlhej hádke ustúpil • poddať sa • podrobiť sa: Poddajú sa, podrobia sa dedinčania novým poriadkom? • dať sa (obyč. v zápore): tí sa tak ľahko nedajú • podľahnúť: podľahli po dlhom presviedčaní • zastar. podzvoliť sa: rytier sa podzvolil oslobodiť princeznú • kniž. zried. podčiniť sa • zried. uvoliť sa
pristať 1. prejaviť súhlas, prijať s uspokojením • súhlasiť • dať súhlas: pristať na podmienky, súhlasiť s podmienkami; nepristane, nedá súhlas na hocičo • pristúpiť: na náš návrh hneď pristúpili; pristúpiť na kúpu • privoliť • dovoliť • kniž. zastar. zvoliť (dať dovolenie, povolenie na niečo): rodičia privolia synovi na všetko, dovolia mu všetko; nikdy na sobáš neprivolím, nikdy sobáš nedovolím; ochotne na to zvolili • podvoliť sa • zried. uvoliť sa (pristať po zdráhaní): podvoliť sa operácii; napokon sa predsa uvolila prísť • pripustiť (pristať po uvážení): pripustiť pravdivosť výpovede • dopustiť (neurobiť nič proti niečomu): dopustil, aby s ním zle zaobchodili • prikývnuť (pristať kývnutím hlavy): prikývnuť na požiadavky • pejor.: odkývnuť • odkývať (pristať na niečo mechanicky): na plenárnej schôdzi všetko odkývali
2. byť vhodný na niečo (svojou povahou, vlastnosťami al. pekným, ladným výzorom) • hodiť sa: dievča pristane, hodí sa do koča i do voza • svedčať • svedčiť • slušať: zelená farba ti nesvedčí, nesluší; mladým to spolu svedčalo, svedčilo • hovor.: pasovať • šiknúť sa: pasovala by mu, šikla by sa mu funkcia predsedu • hovor.: sadnúť • seknúť • padnúť: oblek mu výborne sadol, padol; klobúk jej sekne • hovor.: sedieť • stáť: účes s ofinou ti nesedí; šaty vám stoja ako uliate • šatiť (o šatách): tento strih dobre šatí
pristať1, -stane, -stanú, -stal dok.
1. (bezpredm., na čo, na koho, zried. na čom, s neurč. so spoj. aby) prejaviť súhlas, privoliť, uspokojiť sa s niečím, pristúpiť na niečo: My sa ľúbime a naši pristali. (Kuk.) I ja by pristal na teba (Ráz.) bol by som spokojný, keby som ťa dostal za ženu. Nech sa vydá, ak jej na to otec pristane. (Tim.) Žena na tom musela pristať, čo jej hodil alebo mu vydrapila. (Taj.) Bola by už pristala vydať sa za hockoho. (Dobš.) Nepristanem, aby sa táto partia hrala. (Stod.) Pristal za zbrojnoša u svojho suseda (Fel.) súhlasil, že sa stane zbrojnošom, stal sa zbrojnošom.
2. trochu zastar. (ku komu, do čoho) pristúpiť, pridať sa, pripojiť sa k niekomu, stať sa stúpencom niekoho; vstúpiť do nejakej spoločnosti: Tisíc ráz sa Váh hore Tatrami obráti, ako ja k Zápoľovi pristanem. (Kal.) Za dlhé roky, čo nebol doma, žena i s deťmi pristala k inému mužovi. (Tat.) Toľko budú domŕzať, kým sa len nerozhodneš pristať do družstva. (Tat.);
nedok. k 1 pristávať1, -a, -ajú
pristať2, -stane, -stanú, -stal nedok. i dok.
1. (bezpredm., komu, ku komu, k čomu, zried. i na koho, kam) hodiť sa k niekomu, k niečomu, za niečo, niekam: Hádam lepšie pristane do dvora (Zuzka) ako Anča s chybnými očami. (Tim.) Všetko jej pristane do rúk, či je ihla, či vreteno (Tim.) na všetko je šikovná. Pristanú si, takí rovnakí. (Jégé) Prečo by sme my k sebe pristali? (Kal.) K modravému živôtku dobre pristane sukňa plavej farby. (Kuk.) Nie za remeselníka, ale i za prvého zemana by pristala (Stod.) hodila by sa za ženu. I na nich pristane výrok (Kuk.) vzťahuje sa. Slečna, na hlavičku vašu skôr by pristala koruna ako táto olejová šatka. (Tim.)
2. (komu, čomu i s neurč.) slušať, svedčať: oblek, klobúk, prsteň jej (mu) dobre pristane; Aj oči mala veľmi blyštiace, čo zle pristalo jej chudej tvári. (Tim.) Žriebäťu nepristane kopať (Jes-á) nepatrí sa.
pristať dk 1. kam, kedy ku komu prísť, dostaviť sa niekam, k niekomu: zygtra penize sprawym a potem sam k wassj Milosty panskey w nocy w pondely pristanem a w uterek konečnie ze wssym v Wassj Milostj budiem (ORAVA 1605); hoffger na zem k kope d. instantis nocžnim czasom z wozom cžtirma wolmy swewolne pristal, tamže zs teg gisteg kopi zbozya aneb snopi na ten swug wos bral (TURIEC 1677); Wilim Bohuniczky, krcžmar lehotsky, ktery pristal na krcžmu toliko tohoto roku (TRENČÍN 1702); po zapečeteny domu hned remenar Petrowsky Mihaly sa do swogeho winohradu odtad preniesol a potom any naspatek do tohože domu nepristal (KRUPINA 1745); abi tento zostati stawec rowno na pniček pristal, do ktereho sstepiss (PR 18. st) hodil sa, zapadol 2. priženiť sa do domu nevestiných rodičov: z chižj a ze sallášu matka, ponewáč sjn Mišo pristal, ho wyplatj (NYIREGYHÁZA 1763 E) 3. (ku) komu, medzi koho, na čo, na stranu koho pripojiť sa, pridať sa k niekomu: od dne swateho Jana prystal pry Hruone mezy zbognikow, kterych bylo dewet (ILAVA 1651); zaplatil sem towarissowy, ktery prystal mezy Nemcze, den 75 (ŽILINA 1693); potom pristau k nam Gyuro od gazdy na handlach (ZVOLEN 1740); potem Karel Štwrty, wudce, na stranu Ffrancúza prystal (KrP 1760) 4. k čomu začať robiť niečo, dať sa, pustiť sa do niečoho: kdy by (Šebeň) prystal k pana Balassyho owczam, ty juhaszy se mu s tym chwalyly (B. ŠTIAVNICA 1613); mistr se mezi tymto časom z dovoleni vrchnosti a mistruv navratil a k robote zase pristal (CA 1617 CM) 5. za koho, na čo zjednať sa do roboty: (Šimon Oravec) pristal na službu k pany Szazdiczki za jugasa (KRUPINA 1692); Jana czeladnika, ktery za učna byl pristal (Kur 18. st) 6. na čo, na čom, k čomu, čo súhlasiť s niečím, privoliť, pristúpiť na niečo: i prystal gest na to zwrchu menowany Ondris (ŽIAR n. H. 1565); czo my kolwek nagdeme, na tem pristane gedna y druha (stránka) (P. ĽUPČA 1578); ja, rychtar, spitowal sem se Jancza a Ssima, czi chteyu pristat gedna strana y druha, Janczo pristal y Ssimo, objdwa pristalj, dokud sem gim sentencziu newipowedal (VYDRNÍK 1602); k cemu (k rozhodnutiu) gedna y druha strana pristala (s. l. 1619); kdyby byl dworsky Kralik za mlacenia dal mlacom to obilia, co w plewe a w honkach zustalo, že by byli radi na tom pristali (BREZOVÁ p. B. 1676); my tak prystaneme, gak on (Boh) nam da radu (Tr 1728); unižene prosime, aby nam neco w slawneg stolici pristali a nam negaku polahotu ucinity racili (L. JÁN 1771) 7. komu, čomu slušať, svedčať, hodiť sa niekomu: wssecko, čo (vojak) na sebe ma, mosi mu pekne a dobre pristat (VoP 1760); nech sobe dety takowe wecy nepriwlastnugu, ktere geich weku nepristanu (ABC 1782) 8. koho pristaviť niekoho: kebi sme boli ho (Spiškinho Jozefa) pristali a opačili w teg tarisnyi, čuo mu nanosili (KRUPINA 1737); -ávať1 ndk k 1: robotnicy k pracy pristawegy (!) anebo z pracy odchazegy (MB 1701); k 2: Girik Zelenicky z Hornjch Kapinec, kteri pristawal do Hornjch Meračic do domu nebosscyka Jonassa Knazowjch a pojal sobe za manzelku geho diewku Annu, on take dal za seba poručnyka (MERAŠICE 1643); dominus Mattyass Szoczowszky kdi se s sestrou fatentis zebral a do Szklabinky k neg pristawal, welmy chudobny bil (TURIEC 1717); k 4: mnozy zanechagjce modly pristáwagu k zákonu božjmu (WP 1768); k 6: sme vyrozumely, na čzemž sme take y posavad pristavaly, že z takovych verytelov nassych odložyty se nemuže (BÁNOVCE n. B. 1587 E); aby (dcéra Anna) na tom pristawala, co sem giž gi za žiwa oddala (ZVOLEN 1635); (pani matka) na setko pristawagu, ale gatku naskrze nekcu dat (RADVAŇ 1704); uram battyam, ga na Wassu Milost prystawam (MARTIN 1731); na ostatne weczy priwolugem a prystawam (PRIBYLINA 1777); k 7: decet: pristáwá mu, swečj mu (KS 1763); in vaginam machaera: pristava k noze čissma (LD 18. st); pristať sa dk pridať sa, pripojiť sa: poznamenanj utratj na swagra mogho, kedý do regimentu Polangeho pristal sa (s. l. 18. st)
pristávať1 p. pristať