prislúchať -a nedok. kniž. patriť (význ. 1 3): Slováci p-jú k Slovanom; za prácu mu p-a odmena; úradu p-a povinnosť
prislúchať -cha -chajú -chaj! -chal -chajúc -chajúci -chanie nedok.
patriť 1. byť majetkom niekoho • kniž. prislúchať: pozemok patrí, prislúcha susedovi • kniž.: náležať • prináležať: vec náleží, prináleží tomu, kto ju našiel • prichodiť • chodiť: bratovi prichodí väčšia čiastka dedičstva; chcem, čo mi chodí
2. byť členom, súčasťou niečoho, mať miesto niekde • spadať: záležitosť patrí, spadá do riaditeľovej kompetencie • kniž.: prislúchať • náležať • prináležať: chotár už prislúcha, (pri)náleží susednej obci • zaraďovať sa • začleňovať sa: táto zelenina sa zaraďuje, začleňuje medzi kapustovité
3. p. týkať sa 1
prislúchať p. patriť 1, 2
prislúchať, -a, -ajú nedok. kniž.
1. (kam) patriť, náležať: Akoby ani do tohoto kruhu neprislúchala. (Vans.)
2. (komu) byť majetkom, vlastníctvom niekoho, patriť, náležať niekomu: niekoľko malých domkov, zväčša remeselníkom a želiarom prislúchajúcich (Vans.);
3. (komu s neurč.) náležať, patriť ako právo, povinnosť, nárok ap.: K slovenskej národnej činnosti prislúchalo zakladať spolky. (Škult.) Na noc sa uloží na tvrdú dlážku a nie ku nej do postele, kde by mu prislúchalo. (Švant.)
prislúchať sa dk pozorne počúvať: prisluhám se, gaku mi kňez pokutu dá, tu čim skoreg odprawým (UV 1763)
prislúchať, zried prisluchovať ndk 1. (na) koho byť vlastníctvom niekoho, patriť niekomu: Balazowi Zubaiowi geho czastka se wiplatila, ktery nan prisluchala (L. TRNOVEC 1582); dawam častku mau wlastni, ktera prisluchowala na mne sameho (OČOVÁ 1635); tye yablone wrbouky pana Kubiny Adama prisluchaly (LIPTOV 1691); diel w placy k wichodu slunce wi mity nemužete, ponewadčž Ondrass(a) negstarssiho brata prislucha (MARTIN 1731); oczul swedek, ze bi zeme Besznakouszke reczene yeho prisluchali (BOŠANY 1748); sjata, ktere sem mela na Zaworoweg, prawem sprawedliwym na mne prysluchalo (PUKANEC 18. st) 2. k čomu, kam byť súčasťou niečoho, zaraďovať sa, patriť niekam: vžitki, ktere k tomu dworu prisluchagi naweki (L. TRNOVEC 1580); sem prisluchagy pisničky oplzle (TC 1631); co se z druhey stranj zdola wrchu doticze, to prislucha do dedinj Kraloc (KRUPINA 1642); Slowáci wčil pod uherskú korunu prisluchagú (BPr 1787) 3. komu, k čomu, kam byť určený na niečo, niekomu: klysyce polske, kterez k robotie przysluchagi (ŽK 1473); znamo a powedomo gednomu každemu, komu pryslucha nebo prynaležy wedety (JELŠAVA 1604); powinnost táto na prworozeních prislúchala (BPr 1787); bledobgele ruže do ambitow prisluchagu (PR 18. st)