prisahať nedok. skladať prísahu: p. na svoju česť; p. niekomu vernosť; krivo p.
// prisahať sa formou prísahy uisťovať o pravdivosti niečoho: p-l sa, že tam nebol
prisahať sa uisťovať o niečom formou slávnostného vyhlásenia al. formou sľubu s odvolaním sa na Boha, Bibliu a pod. • prisahať • zaprisahávať sa: prisahal (sa), že rodinu pomstí; prisahá (sa), zaprisaháva sa, že do domu viac nevkročí • veriť sa • zaverovať sa: musel sa pred všetkými veriť, zaverovať, že on to neurobil • božiť sa: boží sa, že sa polepší • dušiť sa (o pravdivosti niečoho uisťovať slovami na moj dušu): stále sa duší, ale nik mu už neverí • zaklínať sa • kliať sa (prisahať sa formou kliatby): zaklína sa, že radšej zomrie, akoby mala porušiť sľub • nár. hromiť sa (Kálal) • expr. biť sa do pŕs (uisťovať o niečom vytŕčavým vyhlasovaním)
prisahať, -á, -ajú nedok. (komu čo, na čo) slávnostne uisťovať o pravdivosti niečoho al. sľubovať niečo s odvolaním sa na niečo posvätné: p. vernosť svojej žene, svojmu mužovi; p. vernosť vlasti; p. na svoju česť, na zástavu; A budeš na to prisahať, chlapče? (Kal.) Bohuotcu prisahám, že sa priahať viac nedám. (Jes.) Prisahám tu pri svetlej pamiatke ... (Ráz.);
opak. prisahávať, -a, -ajú
|| prisahať sa formou prísahy dôrazne uisťovať o pravdivosti niečoho, zaklínať sa, božiť sa: Musel sa prisahať, že je najedený. (Kuk.) Prisahal sa na všetko, čo mu bolo milé a sväté, že to už viac neurobí. (Jégé)