Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

prirodzený príd.

1. daný prírodou, vyplývajúci z prír. zákonitostí: p. vývin, p. priebeh udalostí, p-á inteligencia, p-á smrť

2. nevytvorený ľudskou činnosťou, prírodný, op. umelý: p-é hranice, p-é svetlo, p-é prekážky, p-á vodná nádrž

3. nie strojený, nenútený, bezprostredný: p. úsmev, p-é správanie

4. obyčajný, bežný, všedný: pokladať niečo za p-ú vec;

prirodzene

I. prísl.: p. nadaný; p. utvorený; správať sa p.;

prirodzenosť -i ž.: p. človeka, veci; p. vo vystupovaní; filoz. zákl. podstata bytostí a vecí

● zvyk je druhá p.

II. prirodzene čast. vyj. uistenie, samozrejme, pochopiteľne: má z toho, p., radosť; p., nebolo mi to po vôli

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
prirodzený; prirodzene prísl. i čast.; prirodzenosť ‑i ž.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej. • rád • vďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne. • dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre. • hovor. expr. no: Zaspal si? – No. • ahm • hm • mh • mhm • uhm: Chceš jesť? – Uhm. • pravdaže • prirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene! • samozrejme • pochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne! • iste • isteže • zaiste: Vyhráme? – Iste(že)! • veru hej • veru áno • hejveru • ale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru! • ako by nie • bodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie. • prečo nie • prečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie. • hovor. expr.: akože • akože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem. • hovor.: tak • taák • táák: tak, veru tak, prikývol starec • hovor. expr.: to • to-to • to-to-to • tototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-to • hovor. jasné • fraz. čestné slovo • zastaráv. samosebou • nár.: aj • ačida • ačidali • čida • čidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola) • čidaže (Jaroš) • fraz. to sa rozumie • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem

pravda2 1. dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; nadväzuje na kontext s významom uznania možnosti • pravdaže • prirodzene • pochopiteľne • samozrejme: stretneme sa, pravda(že), prirodzene, až večer; pochopiteľne, samozrejme, nie je to jediný spôsob • veru • expr. veruže: veru(že), nás sa to netýka • iste • isto • zaiste • expr. isteže: iste(že), zaiste, mohol sa tomu vyhnúť • určite • dozaista: určite, dozaista, dá sa to povedať aj ináč • hovor. jasné • zastaráv. samosebou: no jasné, samosebou, je to tak • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem

2. pobáda na súhlas s výpoveďou • však • expr. všakže: Vrátiš sa ešte, pravda, však(že)? • expr.: všakver • všakhej • zastaráv.: všakáno • všakpravda: Pomôžeš mu, všakver, všakhej? • hovor.: nošak • hejže • nár. nočak: Ty ma neprezradíš, nošak, hejže?

prirodzene 1. porov. prirodzený 1, 3, 4 2. p. áno 3. p. pravda2 1, veru

veru dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; vyjadruje dôrazné prisvedčenie • naozaj • skutočne • vskutku • poet. ver': to nám veru, naozaj dávno chýbalo; to je skutočne, vskutku pravda • nuž • takveru: nuž, takveru, nemal sa na to ulakomiť • iste • isto • istotne • expr. isteže: iste(že), istotne, mal by sa nad tým zamyslieť • pochopiteľne • prirodzene • samozrejme: pochopiteľne, prirodzene, samozrejme, musí sa najprv zlepšiť • pravda • pravdaže: na to si, pravda, pravdaže, nemyslel • priam • priamo: niečo také povedať je priam, priamo bezočivosť • že • ale: že, ale ťa vyhodím; ten je veru, ale čudák • baže: môže, baže môže ešte deň zostať • expr.: veruže • verabohu • verabože • verubože • javeru • nár.: vera • veraže: veruže, verabože, javeru, nemal si s ním začínať • expr.: namojdušu • namojveru • namojpravdu: to sa mu namojdušu, namojveru, namojpravdu podarilo • zried.: čida • čidaže • čidali: čida(že), čidali viem, čo mám urobiť • expr.: bisťu • bisťubohu • bohuprisám • bohuprisahám • bohuotcuprisám • bohuotcuprisahám • otcuprisám • otcuprisahám • bohuotcu • expr. zried. bouprisám: bohuprisám, bohu(otcu)prisahám, otcuprisahám, to nie je špás • expr.: prisám • prisámboh • prisámbohu • prisámvačku: prisám(bohu), prisámvačku, nemyslel som, že vyhrá • hovor. expr. prisámfakt • fraz. na moj hriešnu (dušu)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

prirodzene

I. prísl.

1. prirodzeným spôsobom, nestrojene, nenútene: rozmýšľať, reagovať p.; Vykračovala si popri ňom tak prirodzene, akoby bola od malička na takých zábavách. (Kuk.) Znelo to tak prirodzene a jednoducho. (Urb.)

2. zried. od prírody: Popustila svoj prirodzene nie veľmi jemný hlas a nadávala. (Jégé)

II. modálna časť hovor. pravda, pravdaže, zaiste: Prirodzene, ja verím len v hrdinstvo. (Stod.)

Morfologický analyzátor

prirodzený prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) prirodzený; (bez) prirodzeného; (k) prirodzenému; (vidím) prirodzeného; (o) prirodzenom; (s) prirodzeným;

(dvaja) prirodzení; (bez) prirodzených; (k) prirodzeným; (vidím) prirodzených; (o) prirodzených; (s) prirodzenými;


(jeden) prirodzenejší; (bez) prirodzenejšieho; (k) prirodzenejšiemu; (vidím) prirodzenejšieho; (o) prirodzenejšom; (s) prirodzenejším;

(štyria) prirodzenejší; (bez) prirodzenejších; (k) prirodzenejším; (vidím) prirodzenejších; (o) prirodzenejších; (s) prirodzenejšími;


(jeden) najprirodzenejší; (bez) najprirodzenejšieho; (k) najprirodzenejšiemu; (vidím) najprirodzenejšieho; (o) najprirodzenejšom; (s) najprirodzenejším;

(traja) najprirodzenejší; (bez) najprirodzenejších; (k) najprirodzenejším; (vidím) najprirodzenejších; (o) najprirodzenejších; (s) najprirodzenejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) prirodzený; (bez) prirodzeného; (k) prirodzenému; (vidím) prirodzený; (o) prirodzenom; (s) prirodzeným;

(dva) prirodzené; (bez) prirodzených; (k) prirodzeným; (vidím) prirodzené; (o) prirodzených; (s) prirodzenými;


(jeden) prirodzenejší; (bez) prirodzenejšieho; (k) prirodzenejšiemu; (vidím) prirodzenejší; (o) prirodzenejšom; (s) prirodzenejším;

(tri) prirodzenejšie; (bez) prirodzenejších; (k) prirodzenejším; (vidím) prirodzenejšie; (o) prirodzenejších; (s) prirodzenejšími;


(jeden) najprirodzenejší; (bez) najprirodzenejšieho; (k) najprirodzenejšiemu; (vidím) najprirodzenejší; (o) najprirodzenejšom; (s) najprirodzenejším;

(štyri) najprirodzenejšie; (bez) najprirodzenejších; (k) najprirodzenejším; (vidím) najprirodzenejšie; (o) najprirodzenejších; (s) najprirodzenejšími;


ženský rod

(jedna) prirodzená; (bez) prirodzenej; (k) prirodzenej; (vidím) prirodzenú; (o) prirodzenej; (s) prirodzenou;

(dve) prirodzené; (bez) prirodzených; (k) prirodzeným; (vidím) prirodzené; (o) prirodzených; (s) prirodzenými;


(jedna) prirodzenejšia; (bez) prirodzenejšej; (k) prirodzenejšej; (vidím) prirodzenejšiu; (o) prirodzenejšej; (s) prirodzenejšou;

(štyri) prirodzenejšie; (bez) prirodzenejších; (k) prirodzenejším; (vidím) prirodzenejšie; (o) prirodzenejších; (s) prirodzenejšími;


(jedna) najprirodzenejšia; (bez) najprirodzenejšej; (k) najprirodzenejšej; (vidím) najprirodzenejšiu; (o) najprirodzenejšej; (s) najprirodzenejšou;

(tri) najprirodzenejšie; (bez) najprirodzenejších; (k) najprirodzenejším; (vidím) najprirodzenejšie; (o) najprirodzenejších; (s) najprirodzenejšími;


stredný rod

(jedno) prirodzené; (bez) prirodzeného; (k) prirodzenému; (vidím) prirodzené; (o) prirodzenom; (s) prirodzeným;

(dve) prirodzené; (bez) prirodzených; (k) prirodzeným; (vidím) prirodzené; (o) prirodzených; (s) prirodzenými;


(jedno) prirodzenejšie; (bez) prirodzenejšieho; (k) prirodzenejšiemu; (vidím) prirodzenejšie; (o) prirodzenejšom; (s) prirodzenejším;

(tri) prirodzenejšie; (bez) prirodzenejších; (k) prirodzenejším; (vidím) prirodzenejšie; (o) prirodzenejších; (s) prirodzenejšími;


(jedno) najprirodzenejšie; (bez) najprirodzenejšieho; (k) najprirodzenejšiemu; (vidím) najprirodzenejšie; (o) najprirodzenejšom; (s) najprirodzenejším;

(tri) najprirodzenejšie; (bez) najprirodzenejších; (k) najprirodzenejším; (vidím) najprirodzenejšie; (o) najprirodzenejších; (s) najprirodzenejšími;

Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí

od Antona Bernoláka z r. 1825.
prirodzeňe prirodzeňe

Zvukové nahrávky niektorých slov

prirodzene: →speex →vorbis

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

a derivátov z prirodzene ≈ a odvozenin z naturalizovaných
derivátov z prirodzene alebo ≈ odvozenin z naturalizovaných nebo
ekosystémov a podporuje prirodzené ≈ ekosystémů a podporuje přirozené
ktoré prirodzene vyžaruješ bez ≈ které přirozeně vyzařuješ bez
Prirodzene som presvedčený, že ≈ Přirozeně jsem přesvědčený, že
Prirodzene, že generálny riaditeľ ≈ Přirozeně, že generální ředitel
prirodzené, že štábny profús ≈ přirozené, že štábní profous
z prirodzene alebo umelo ≈ z naturalizovaných nebo uměle
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a očakávania sú, prirodzene ≈ and expectations are, naturally
a prirodzene by som ≈ and naturally I would
domácich zvierat a, prirodzene ≈ domestic animals and naturally
prirodzené vysvetlenia, a preto ≈ natural explanations, and therefore
tak ľahko a prirodzene ≈ so easily and naturally
tak prirodzene a rýchlo ≈ so naturally and rapidly
z prirodzene alebo umelo ≈ of naturalised or artifically
zvierat a, prirodzene, aj ≈ animals and naturally, also
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor