Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

prirodzený príd.

1. daný prírodou, vyplývajúci z prír. zákonitostí: p. vývin, p. priebeh udalostí, p-á inteligencia, p-á smrť

2. nevytvorený ľudskou činnosťou, prírodný, op. umelý: p-é hranice, p-é svetlo, p-é prekážky, p-á vodná nádrž

3. nie strojený, nenútený, bezprostredný: p. úsmev, p-é správanie

4. obyčajný, bežný, všedný: pokladať niečo za p-ú vec;

prirodzene

I. prísl.: p. nadaný; p. utvorený; správať sa p.;

prirodzenosť -i ž.: p. človeka, veci; p. vo vystupovaní; filoz. zákl. podstata bytostí a vecí

zvyk je druhá p.

II. prirodzene čast. vyj. uistenie, samozrejme, pochopiteľne: má z toho, p., radosť; p., nebolo mi to po vôli

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
prirodzený; prirodzene prísl. i čast.; prirodzenosť ‑i ž.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezprostredný 1. ktorý nie je sprostredkovaný • priamy (op. nepriamy) • nesprostredkovanýosobný: bezprostredný, priamy účastník bojov; mať bezprostredný, priamy, nesprostredkovaný, osobný kontakt s niekým; bezprostredná, osobná prítomnosť prezidentakniž. direktný

2. vyznačujúci sa veľkou priestorovou al. časovou blízkosťou, tesnosťou • blízkynajbližší: bezprostredné, blízke, najbližšie okolietesný: v bezprostrednej, tesnej blízkostipriamy: priamy dotykmomentálny: momentálny dojem, momentálna potreba

3. prejavujúci sa prirodzene, nenútene, priamo (o človeku); svedčiaci o tom • priamyúprimný: bezprostredný, priamy, úprimný človekprirodzenýnenútenýnestrojený: prirodzené, nenútené správanie; nenútený, nestrojený úsmevuvoľnený (obyč. o správaní) • srdečnýzastar. prostosrdečnýdomácky (ako doma): domácke ovzdušie


bežný veľmi rozšírený, všeobecne známy, ničím nie výnimočný • zvyčajnýkniž. obvyklý (op. nezvyčajný, neobvyklý): bežný, zvyčajný, obvyklý postupkniž. uzuálny: uzuálny spôsobobyčajnýkaždodennývšednýprozaický (často sa vyskytujúci, používaný): obyčajné, každodenné, všedné, prozaické starosti, potrebyobligátnykonvenčný (spoločensky bežný): obligátny prípad; obligátny, konvenčný názorbanálnytriviálny (bežný svojou častosťou a jednoduchosťou): nepozná také banálne, triviálne vecičastýexpr. tuctový: častý, tuctový zjavnormálnyprirodzený: niekdajšie tabu je dnes normálnym, prirodzeným javompravidelný (bežný vzhľadom na svoje pravidelné opakovanie): pravidelný príznak chorobyvžitýzaužívanýtradičnýzabehanýzabehnutý: vžitý, zaužívaný úzus; tradičný, zabehaný, zabehnutý postupbezpríznakovýneutrálny (bez charakteristického príznaku; op. príznakový): bezpríznaková, neutrálna lexikajednoduchýprostýdrobnýmalý (o človeku)


jednoduchý 1. ľahko, bez námahy riešiteľný, zvládnuteľný a pod. (op. zložitý) • ľahký (op. ťažký) • nekomplikovaný (op. komplikovaný): jednoduchá, ľahká hra; jednoduchý, ľahký, nekomplikovaný vzorecnenáročný (op. náročný): nenáročná gramatikazákladnýelementárnytriviálnyprimitívny (samozrejmý pre svoju jednoduchosť): nevedieť základné, elementárne, triviálne veciexpr. škôlkarskýškolskýpren. učebnicový: škôlkarské počty; školský, učebnicový príklad

p. aj pohodlný 2

2. ktorý žije, zmýšľa jednoducho (o človeku); svedčiaci o jednoduchosti; založený na jednoduchosti • prostýobyčajný: prostý, obyčajný človek; prostá rečradovýkniž. pospolitý (ktorý je súčasťou spoločenskej väčšiny, bez výnimočného postavenia): radový občan, pospolitý ľudskromnýnenáročný (op. neskromný, náročný): skromné pomery; skromná, jednoduchá stravadiogenovský (akým sa vyznačoval staroveký grécky filozof Diogenes): diogenovský spôsob životahovor. ľudový (nenáročnosťou, jednoduchosťou dostupný pre väčšinu; typický pre väčšinu ľudí): jednoduché, ľudové bývanie; ľudová rečstrohýtriezvy (bez ozdôb, prehnanej zložitosti): jednoduché, strohé, triezve tvary (op. zložité, komplikované) • kniž.: simplicitnýsimplexný; prirodzenýcivilný (jednoduchý v prejave; op. strojený, neprirodzený): prirodzený, civilný prednesprimitívnynedokonalý (odrážajúci jednoduchosť na najnižšom stupni vývoja): primitívne jaskynné kresby; primitívne, nedokonalé nástroje pračlovekaprostoduchýprostodušnýprostomyseľný (vyznačujúci sa jednoduchým myslením; o človeku) • expr.: prostučkýprostunkýprostulinkýjednoduchučký


nenútený ktorý nie je vynútený; ktorý je bez obmedzení, bez upätosti, strohosti (op. silený; násilný) • nenásilný: učiteľ zvolil nenútený, nenásilný spôsob presviedčaniaprirodzenýnestrojenýbezprostredný (bez vynútenej pretvárky): reagoval prirodzeným, nestrojeným smiechom; očarovala nás svojím nestrojeným, bezprostredným správanímspontánny: diváci prejavovali nenútené, spontánne nadšeniedôvernýfamiliárnydomácky (op. oficiálny, škrobený): nadpriadol s nami dôverný, familiárny rozhovor; utvorili mu domácke prostredieuvoľnenýležérnynedbanlivýkniž. nonšalantný (op. upätý): neskôr sa rozprúdila uvoľnená zábava; imponoval mi jeho ležérny, nedbanlivý, nonšalantný spôsob vyjadrovania; mať uvoľnený, ležérny výraz tváreneviazanývoľnýslobodný (bez obmedzení): neviazaná debata; rozhodol sa pre voľné, slobodné umenie; žili vo voľnom, slobodnom zväzku


normálny 1. ktorý sa neodlišuje od priemeru al. od stavu, na ktorý sme zvyknutí (op. nenormálny) • pravidelnýriadny: dýchanie je normálne, pravidelné; prísť v normálnom, riadnom časeobyčajnýobvyklýzvyčajnýbežnýprirodzený (op. výnimočný, mimoriadny): je to taký obyčajný človek; obvyklý, zvyčajný spôsob liečenia; je to v spoločnosti zvyčajný, bežný javzabehanýzaužívanýstarý (op. nový): vybočiť zo zabehaných, zaužívaných, starých koľajíregulárny (zodpovedajúci ustáleným pravidlám): dosiahnuť niečo regulárnym postupomnormalizovaný (upravený do potrebného stavu): spoločnosť je opäť normalizovaná

2. p. zdravý 1


obyčajný 1. ktorý sa bežne, často vyskytuje; ktorý nie je ničím príznakový (op. zvláštny, výnimočný, nezvyčajný) • obvyklýbežnývšednýčastý: obyčajný, obvyklý spôsob obživy; obyčajný, všedný príbeh; všedné šaty (op. sviatočné); je to obvyklý, bežný, častý javzvyčajnýpravidelnýnepríznakový: zvyčajný, nepríznakový priebeh choroby; prísť vo zvyčajnom, pravidelnom časenormálnyprirodzený (v medziach normy): všetko je v normálnom, prirodzenom stavekaždodennýdenný (vyskytujúci, opakujúci sa každý deň): každodenné starosti; každodenná, denná dávka potravyprozaický (naplnený všednosťou): žiť obyčajný, prozaický život; mať prozaické túžbyrutinnýrutinový (spojený s rutinou): prekonávať prekážky sa stalo pre neho rutinnou, rutinovou záležitosťoupejor. ordinárny: podávať ordinárny rumtriviálnybanálny (svojou všednosťou vzbudzujúci až nevôľu): zaťažoval všetkých svojimi triviálnymi, banálnymi historkami; začínať vždy od triviálnych poučiekexpr. tuctový (bez akejkoľvek výnimočnosti): tuctová tvár, akých sú tisícezaužívanýtradičný (spojený so zvykom, s tradíciou): obyčajný, zaužívaný postup; zaužívaný, tradičný poriadokjednoduchýprostýradovýnevýznačnýnevýznamnýdrobný (o človeku bez vyššieho postavenia, bez funkcie a pod.; o veciach, ktoré nie sú exkluzívne, vyberané): obyčajný, jednoduchý, prostý, drobný človek; prostý, radový vojakpospolitýzastar. obecný: pospolitý ľudhocijakýbársakýledajaký (v zápore): to nie je len taký hocijaký, bársaký umelecbezvýznamnýbezcennýexpr. mizernýhovor. expr.: sprostýhlúpy (op. významný, cenný, hodnotný): bezvýznamná udalosť; trápiť sa pre bezcenné, mizerné peniaze; hnevať sa pre sprosté, hlúpe peroexpr. praobyčajný

2. p. jasný 2


organický 1. týkajúci sa živočíšneho al. rastlinného organizmu (op. anorganický): organická hmota, prírodaústrojný (op. neústrojný): ústrojné látkyprírodný (op. priemyselný, umelý): organické hnojivoživý (op. neživý): živé tvorstvo

2. vzájomne spätý, tvoriaci zložku usporiadaného celku; súvisiaci s usporiadaným celkom • ústrojný: organický, ústrojný celok; ústrojný prvok štruktúryprirodzený: organický, prirodzený dôsledok niečoho

3. týkajúci sa orgánu ako časti živého organizmu • biologický: organická, biologická porucha srdca


prírodný pochádzajúci z prírody • kniž. naturálny: prírodné, naturálne produkty; kozmetika na báze prírodných, naturálnych látokprirodzený (op. umelý; syntetický): prírodné, prirodzené farbivo; prírodný, prirodzený kaučukhovor. neškolený: neškolené víno

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

prirodzený príd.

1. daný prírodou, vrodený: p. pud, p-á ostýchavosť; p-é mravy (Jes.); p. rozum (Urb.);

2. vyplývajúci zo zákonitostí prírody, nerušený ľudskými vplyvmi: p-í nepriatelia škodcov prírody; náuka o p-om vývoji, o p-om výbere; umrieť p-ou smrťou; p. priebeh vecí, udalostí; gram. p. rod (podstatného mena) daný pohlavím označenej bytosti;

3. nevytvorený umele, ľudskou činnosťou (op. umelý): p-é svetlo, teplo; p-á tvrdosť ocele; p-é hnojivo; geogr. p-é hranice tvorené horstvami al. vodami; hosp. p-é liahnutie kurčiat; obch. p-é straty na tovare; vodohosp. p-á nádrž utvorená prírodou (napr. jazero, morské oko);

4. nestrojený, nenútený: Vonku obliekol prirodzenú tvár. (Kuk.) Vyruší ju z veľmi prirodzenej divadelnej hry nešťastná Emmy. (Ráz.)

5. obvyklý, bežný, obyčajný, všedný: Títo zurvalí chlapi porušili celý prirodze-ný denný poriadok mesta. (Gráf) Púplava to pokladá za vec prirodzenú. (Heč.); mat. p. rad čísel usporiadaný podľa veľkosti

Morfologický analyzátor

prirodzený prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) prirodzený; (bez) prirodzeného; (k) prirodzenému; (vidím) prirodzeného; (o) prirodzenom; (s) prirodzeným;

(traja) prirodzení; (bez) prirodzených; (k) prirodzeným; (vidím) prirodzených; (o) prirodzených; (s) prirodzenými;


(jeden) prirodzenejší; (bez) prirodzenejšieho; (k) prirodzenejšiemu; (vidím) prirodzenejšieho; (o) prirodzenejšom; (s) prirodzenejším;

(dvaja) prirodzenejší; (bez) prirodzenejších; (k) prirodzenejším; (vidím) prirodzenejších; (o) prirodzenejších; (s) prirodzenejšími;


(jeden) najprirodzenejší; (bez) najprirodzenejšieho; (k) najprirodzenejšiemu; (vidím) najprirodzenejšieho; (o) najprirodzenejšom; (s) najprirodzenejším;

(traja) najprirodzenejší; (bez) najprirodzenejších; (k) najprirodzenejším; (vidím) najprirodzenejších; (o) najprirodzenejších; (s) najprirodzenejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) prirodzený; (bez) prirodzeného; (k) prirodzenému; (vidím) prirodzený; (o) prirodzenom; (s) prirodzeným;

(štyri) prirodzené; (bez) prirodzených; (k) prirodzeným; (vidím) prirodzené; (o) prirodzených; (s) prirodzenými;


(jeden) prirodzenejší; (bez) prirodzenejšieho; (k) prirodzenejšiemu; (vidím) prirodzenejší; (o) prirodzenejšom; (s) prirodzenejším;

(dva) prirodzenejšie; (bez) prirodzenejších; (k) prirodzenejším; (vidím) prirodzenejšie; (o) prirodzenejších; (s) prirodzenejšími;


(jeden) najprirodzenejší; (bez) najprirodzenejšieho; (k) najprirodzenejšiemu; (vidím) najprirodzenejší; (o) najprirodzenejšom; (s) najprirodzenejším;

(tri) najprirodzenejšie; (bez) najprirodzenejších; (k) najprirodzenejším; (vidím) najprirodzenejšie; (o) najprirodzenejších; (s) najprirodzenejšími;


ženský rod

(jedna) prirodzená; (bez) prirodzenej; (k) prirodzenej; (vidím) prirodzenú; (o) prirodzenej; (s) prirodzenou;

(dve) prirodzené; (bez) prirodzených; (k) prirodzeným; (vidím) prirodzené; (o) prirodzených; (s) prirodzenými;


(jedna) prirodzenejšia; (bez) prirodzenejšej; (k) prirodzenejšej; (vidím) prirodzenejšiu; (o) prirodzenejšej; (s) prirodzenejšou;

(štyri) prirodzenejšie; (bez) prirodzenejších; (k) prirodzenejším; (vidím) prirodzenejšie; (o) prirodzenejších; (s) prirodzenejšími;


(jedna) najprirodzenejšia; (bez) najprirodzenejšej; (k) najprirodzenejšej; (vidím) najprirodzenejšiu; (o) najprirodzenejšej; (s) najprirodzenejšou;

(tri) najprirodzenejšie; (bez) najprirodzenejších; (k) najprirodzenejším; (vidím) najprirodzenejšie; (o) najprirodzenejších; (s) najprirodzenejšími;


stredný rod

(jedno) prirodzené; (bez) prirodzeného; (k) prirodzenému; (vidím) prirodzené; (o) prirodzenom; (s) prirodzeným;

(dve) prirodzené; (bez) prirodzených; (k) prirodzeným; (vidím) prirodzené; (o) prirodzených; (s) prirodzenými;


(jedno) prirodzenejšie; (bez) prirodzenejšieho; (k) prirodzenejšiemu; (vidím) prirodzenejšie; (o) prirodzenejšom; (s) prirodzenejším;

(dve) prirodzenejšie; (bez) prirodzenejších; (k) prirodzenejším; (vidím) prirodzenejšie; (o) prirodzenejších; (s) prirodzenejšími;


(jedno) najprirodzenejšie; (bez) najprirodzenejšieho; (k) najprirodzenejšiemu; (vidím) najprirodzenejšie; (o) najprirodzenejšom; (s) najprirodzenejším;

(štyri) najprirodzenejšie; (bez) najprirodzenejších; (k) najprirodzenejším; (vidím) najprirodzenejšie; (o) najprirodzenejších; (s) najprirodzenejšími;

Zvukové nahrávky niektorých slov

prirodzený: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor