Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pripraviť dok.

1. dať, priviesť do stavu vhodného na uskutočnenie, použitie niečoho, prichystať, prihotoviť: p. konferenciu, p. dielo na vydanie, p. si veci na cestu; p. študenta na skúšku; p. pôdu i fraz. utvoriť vhodné podmienky

2. istým spôsobom upraviť, spracovať, prihotoviť, prichystať: p. deťom obed, večeru, liek

3. spôsobiť, zapríčiniť: p. synovi radosť, p. manželke sklamanie

4. spôsobiť stratu niečoho, zbaviť, priniesť, priviesť: p. niekoho o peniaze, o majetok, p. dievča o česť; p. niekoho o život, o rozum

5. duševne uspôsobiť: p. niekoho na zlú správu;

nedok. pripravovať

// pripraviť sa

1. urobiť prípravu, prichystať sa: p. sa na dovolenku, p. sa na prijatie hostí; byť p-ený na všetko; dobre p-ení žiaci

2. vlastnou vinou sa niečoho zbaviť: p. sa o dôveru priateľa;

nedok. pripravovať sa

pripravovať (čo, na čo) ‑uje ‑ujú nedok.; pripravovať sa (na čo)

---

---

---

---

---

---

pripraviť¹, -í, -ia dok.

1. (čo) prichystať, prihotoviť: p. vodu, p. nocľah, p. si reč, p. voľby, p. vydanie básní; Rodičia mu všetko pripravia na svadbu. (Kuk.)

● p. pôdu niečomu, pre niečo vykonať potrebné prípravy na uskutočnenie niečoho; p. pôdu niekomu, pre niekoho utvoriť, prichystať mu vhodné podmienky (napr. pre prijatie do zamestnania);

2. (čo) vhodne upraviť, zhotoviť (najmä jedlo al. nejaký chemický prípravok): p. raňajky, obed, večeru; p. balzam; Priprav tieto utešené rybky! (Vans.)

3. kraj. (čo) pripevniť, zavesiť, zapraviť: Za tento klobúk mi ho (pierko) len nepripraví! (Kuk.) Obloky pripravili na kostol. (Jégé)

4. (koho) pomôcť niekomu pri učení, naučiť niekoho nejaké učivo (najmä na skúšku): p. žiaka na skúšku, na reparát;

5. (koho na čo) duševne uspôsobiť: p. niekoho na zlé zprávy, na zprávu o otcovej smrti;

6. zried. (koho) obliecť, vystrojiť, upraviť: To ti je mordovanie, keď ťa chcem pekne pripraviť? (Tim.)

7. (čo komu) spôsobiť, zapríčiniť: Peniaze jej pripravili najväčšie sklamanie. (Barč); (očistec), čo ľudia sami sebe pripravia (Jil.);

8. zried. (koho do čoho) uviesť, priviesť do nejakého stavu, pohnúť k niečomu: Skoro každý deň ju niečím do smiechu pripravil. (Šolt.) Hneď nás pripravia do dobrej vôle. (Šolt.) Sme ho, chudáka, do plaču pripravili. (Šolt.);

nedok. pripravovať¹ i priprávať¹

|| pripraviť sa¹

1. (na čo) urobiť prípravy, prichystať sa: Treba sa pripraviť na zvýšený výkon. (Hor.) V sobotu sa mu prichodilo pripraviť na vládnutie v obci. (Heč.)

2. naučiť sa predpísané učivo: p. sa do školy, na skúšku;

nedok. pripravovať sa¹ i priprávať sa¹

pripraviť², -í, -ia dok. (koho o čo) zbaviť, pozbaviť niečoho, olúpiť, priniesť, priviesť o niečo: p. niekoho o život, o zdravie, o rozum; p. niekoho o peniaze, o podiel, o majetok; p. niekoho o zamestnanie; p. niekoho o česť, o dôveru ľudí, o všetko;

nedok. pripravovať² i priprávať²

|| pripraviť sa² (o čo) pozbaviť sa, zbaviť sa niečoho: Chcú sa na jeho hrobe pripraviť o život (Vaj.) spáchať samovraždu;

nedok. pripravovať sa² i priprávať sa²

---

pripravovať¹, -uje, -ujú i priprávať¹, -a, -ajú nedok.

1. (čo) chystať, hotoviť: p. dielo do tlače; pripravovaný sjazd, pripravovaná konferencia; pripravované opatrenia; Ešte mnohé treba priprávať na cestu. (Kuk.) Kto pripravuje vzbury? (Stod.) organizuje; Pripravuje scenário pre film (Stod.) píšem.

● Guľku sme mu pripravovali (Stod.) chceli sme ho zastreliť; p. pôdu niečomu, pre niečo konať potrebné prípravy na uskutočnenie niečoho; p. pôdu niekomu, pre niekoho chystať, utvárať vhodné podmienky (napr. pre prijatie niekoho do zamestnania);

2. (čo) vhodne upravovať, hotoviť (najmä jedlo al. nejaký chemický prípravok): spôsob pripravovania baraniny; pripravovali sme huby (Taj.); Oddá sa do priprávania večere. (Heč.) Z formaldehydu pripravujú sa rozličné dezinfekčné preparáty.

3. kraj. (čo) pripevňovať, vešať, zaprávať: Práve si pripravuje drahé, briliantové náušnice. (Ráz.)

4. (koho) pomáhať niekomu pri učení, učiť niekoho nejaké učivo (obyč. na skúšky): p. žiaka na matúru, na prijímacie skúšky;

5. (koho na čo) pôsobením na vedomie duševne uspôsobovať: p. ťažko chorých na smrť; p. prvorodičku na pôrod; V svojich Slovenských národných novinách priprával obecenstvo na novú dobu. (Vlč.)

6. zried. (koho) obliekať, pristrájať, upravovať: Pripravoval som v svadobné rúcho jeho mladuchu. (Hviezd.)

7. zried. (koho do čoho), uvádzať, privádzať do nejakého stavu, pohýnať niekoho k niečomu: Z hnevu do smiechu ma pripravuje. (Šolt.);

dok. pripraviť¹

|| pripravovať sa¹ i priprávať sa¹

1. (na čo, zastar. i k čomu; so spoj. že, s neurč.) robiť prípravy, chystať sa: Nik sa nepripravoval na zimu. (Urb.) Pripravuje sa k jej vhodnému uvítaniu. (Kuk.) Klement sa pripravoval, že urobí útok. (Hor.) Priprávali sa vydať Plody sboru slovenského. (Škult.); šport. futbalisti sa pripravujú na zápas trénujú

● hovor. expr. p. sa do hrobu chystať sa umrieť;

2. učiť sa (obyč. na skúšku): p. sa na rigorózum, na skúšku zo špecializácie; Budem sa priprávať na učiteľskú skúšku. (Čaj.)

3. zried. obliekať sa, pristrájať sa, upravovať sa: Ani kráľovné, za hodinu sa pripravujú. (Tim.) Stojí pred zrkadlom a pripravuje sa. (J. Chal.);

dok. pripraviť sa

---

pripravovať², -uje, -ujú i priprávať², -a, -ajú nedok. (koho o čo) zbavovať, pozbavovať niečoho: Pálenka pripravuje ľudí o zdravie. — Jej mlčanie ju pripravuje skoro o rozum. (Tim.) Jed o život pripráva. (J. Kráľ) (Ľudia) ľudí pripravujú o život (Jil.) zabíjajú;

dok. pripraviť²

|| pripravovať sa² i priprávať sa² (o čo) zbavovať sa, pozbavovať sa niečoho;

dok. pripraviť sa²

pripravovať nedokonavé sloveso
(ja) pripravujem VKesa+; (ty) pripravuješ VKesb+; (on, ona, ono) pripravuje VKesc+; (my) pripravujeme VKepa+; (vy) pripravujete VKepb+; (oni, ony) pripravujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) pripravoval VLesam+; (ona) pripravovala VLesaf+; (ono) pripravovalo VLesan+; (oni, ony) pripravovali VLepah+;
(ty) pripravuj! VMesb+; (my) pripravujme! VMepa+; (vy) pripravujte! VMepb+;
(nejako) pripravujúc VHe+;

priprawowať

pripravovať: ^{→speex →vorbis}

a vojaci sa pripravovali ≈ a vojáci se připravovali
Japonsku ho pripravovali gejše ≈ Japonsku ho připravovaly gejši
oči a pripravovali výbuch ≈ oči a připravovali výbuch
posteli a pripravoval sa ≈ posteli a připravoval se
pripravoval a že každý ≈ připravoval a že každej
roztok mikroživín sa pripravuje ≈ roztok mikroživin se připravuje
som sa pripravoval na ≈ jsem se připravoval na
som sa včera pripravoval ≈ jsem se včera připravoval
...

a pripravuje sa na ≈ and readying to be
a pripravuje študentov na ≈ and prepares students for
a v súčasnosti pripravuje ≈ and is currently preparing
pripravovať počas a po ≈ prepared during and after
pripravuje malé členské štáty ≈ deprives small Member States
Pripravujem odvary z byliniek ≈ Brew simples from plants
pripravuje študentov na ich ≈ prepares students for their
účtovné záznamy a pripravuje ≈ accounting records and prepares
...