pripraviť1, -í, -ia dok.
1. (čo) prichystať, prihotoviť: p. vodu, p. nocľah, p. si reč, p. voľby, p. vydanie básní; Rodičia mu všetko pripravia na svadbu. (Kuk.)
● p. pôdu niečomu, pre niečo vykonať potrebné prípravy na uskutočnenie niečoho; p. pôdu niekomu, pre niekoho utvoriť, prichystať mu vhodné podmienky (napr. pre prijatie do zamestnania);
2. (čo) vhodne upraviť, zhotoviť (najmä jedlo al. nejaký chemický prípravok): p. raňajky, obed, večeru; p. balzam; Priprav tieto utešené rybky! (Vans.)
3. kraj. (čo) pripevniť, zavesiť, zapraviť: Za tento klobúk mi ho (pierko) len nepripraví! (Kuk.) Obloky pripravili na kostol. (Jégé)
4. (koho) pomôcť niekomu pri učení, naučiť niekoho nejaké učivo (najmä na skúšku): p. žiaka na skúšku, na reparát;
5. (koho na čo) duševne uspôsobiť: p. niekoho na zlé zprávy, na zprávu o otcovej smrti;
6. zried. (koho) obliecť, vystrojiť, upraviť: To ti je mordovanie, keď ťa chcem pekne pripraviť? (Tim.)
7. (čo komu) spôsobiť, zapríčiniť: Peniaze jej pripravili najväčšie sklamanie. (Barč); (očistec), čo ľudia sami sebe pripravia (Jil.);
8. zried. (koho do čoho) uviesť, priviesť do nejakého stavu, pohnúť k niečomu: Skoro každý deň ju niečím do smiechu pripravil. (Šolt.) Hneď nás pripravia do dobrej vôle. (Šolt.) Sme ho, chudáka, do plaču pripravili. (Šolt.);
nedok. pripravovať1 i priprávať1
|| pripraviť sa1
1. (na čo) urobiť prípravy, prichystať sa: Treba sa pripraviť na zvýšený výkon. (Hor.) V sobotu sa mu prichodilo pripraviť na vládnutie v obci. (Heč.)
2. naučiť sa predpísané učivo: p. sa do školy, na skúšku;
nedok. pripravovať sa1 i priprávať sa1
pripraviť2, -í, -ia dok. (koho o čo) zbaviť, pozbaviť niečoho, olúpiť, priniesť, priviesť o niečo: p. niekoho o život, o zdravie, o rozum; p. niekoho o peniaze, o podiel, o majetok; p. niekoho o zamestnanie; p. niekoho o česť, o dôveru ľudí, o všetko;
nedok. pripravovať2 i priprávať2
|| pripraviť sa2 (o čo) pozbaviť sa, zbaviť sa niečoho: Chcú sa na jeho hrobe pripraviť o život (Vaj.) spáchať samovraždu;
nedok. pripravovať sa2 i priprávať sa2
pripravovať1, -uje, -ujú i priprávať1, -a, -ajú nedok.
1. (čo) chystať, hotoviť: p. dielo do tlače; pripravovaný sjazd, pripravovaná konferencia; pripravované opatrenia; Ešte mnohé treba priprávať na cestu. (Kuk.) Kto pripravuje vzbury? (Stod.) organizuje; Pripravuje scenário pre film (Stod.) píšem.
● Guľku sme mu pripravovali (Stod.) chceli sme ho zastreliť; p. pôdu niečomu, pre niečo konať potrebné prípravy na uskutočnenie niečoho; p. pôdu niekomu, pre niekoho chystať, utvárať vhodné podmienky (napr. pre prijatie niekoho do zamestnania);
2. (čo) vhodne upravovať, hotoviť (najmä jedlo al. nejaký chemický prípravok): spôsob pripravovania baraniny; pripravovali sme huby (Taj.); Oddá sa do priprávania večere. (Heč.) Z formaldehydu pripravujú sa rozličné dezinfekčné preparáty.
3. kraj. (čo) pripevňovať, vešať, zaprávať: Práve si pripravuje drahé, briliantové náušnice. (Ráz.)
4. (koho) pomáhať niekomu pri učení, učiť niekoho nejaké učivo (obyč. na skúšky): p. žiaka na matúru, na prijímacie skúšky;
5. (koho na čo) pôsobením na vedomie duševne uspôsobovať: p. ťažko chorých na smrť; p. prvorodičku na pôrod; V svojich Slovenských národných novinách priprával obecenstvo na novú dobu. (Vlč.)
6. zried. (koho) obliekať, pristrájať, upravovať: Pripravoval som v svadobné rúcho jeho mladuchu. (Hviezd.)
7. zried. (koho do čoho), uvádzať, privádzať do nejakého stavu, pohýnať niekoho k niečomu: Z hnevu do smiechu ma pripravuje. (Šolt.);
dok. pripraviť1
|| pripravovať sa1 i priprávať sa1
1. (na čo, zastar. i k čomu; so spoj. že, s neurč.) robiť prípravy, chystať sa: Nik sa nepripravoval na zimu. (Urb.) Pripravuje sa k jej vhodnému uvítaniu. (Kuk.) Klement sa pripravoval, že urobí útok. (Hor.) Priprávali sa vydať Plody sboru slovenského. (Škult.); šport. futbalisti sa pripravujú na zápas trénujú
● hovor. expr. p. sa do hrobu chystať sa umrieť;
2. učiť sa (obyč. na skúšku): p. sa na rigorózum, na skúšku zo špecializácie; Budem sa priprávať na učiteľskú skúšku. (Čaj.)
3. zried. obliekať sa, pristrájať sa, upravovať sa: Ani kráľovné, za hodinu sa pripravujú. (Tim.) Stojí pred zrkadlom a pripravuje sa. (J. Chal.);
dok. pripraviť sa
pripravovať2, -uje, -ujú i priprávať2, -a, -ajú nedok. (koho o čo) zbavovať, pozbavovať niečoho: Pálenka pripravuje ľudí o zdravie. — Jej mlčanie ju pripravuje skoro o rozum. (Tim.) Jed o život pripráva. (J. Kráľ) (Ľudia) ľudí pripravujú o život (Jil.) zabíjajú;
dok. pripraviť2
|| pripravovať sa2 i priprávať sa2 (o čo) zbavovať sa, pozbavovať sa niečoho;
dok. pripraviť sa2