Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

pripraviť dok.

1. dať, priviesť do stavu vhodného na uskutočnenie, použitie niečoho, prichystať, prihotoviť: p. konferenciu, p. dielo na vydanie, p. si veci na cestu; p. študenta na skúšku; p. pôdu i fraz. utvoriť vhodné podmienky

2. istým spôsobom upraviť, spracovať, prihotoviť, prichystať: p. deťom obed, večeru, liek

3. spôsobiť, zapríčiniť: p. synovi radosť, p. manželke sklamanie

4. spôsobiť stratu niečoho, zbaviť, priniesť, priviesť: p. niekoho o peniaze, o majetok, p. dievča o česť; p. niekoho o život, o rozum

5. duševne uspôsobiť: p. niekoho na zlú správu;

nedok. pripravovať

// pripraviť sa

1. urobiť prípravu, prichystať sa: p. sa na dovolenku, p. sa na prijatie hostí; byť p-ený na všetko; dobre p-ení žiaci

2. vlastnou vinou sa niečoho zbaviť: p. sa o dôveru priateľa;

nedok. pripravovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pripraviť (čo, na čo) ‑í ‑ia dok.; pripraviť sa (na čo)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

inscenovať 1. realizovať na scéne • uviesťpredviesť (na scéne): inscenovať, uviesť, predviesť pôvodnú slovenskú operuzahraťpredstaviť: ochotníci zahrali, predstavili dramatizovanú poviedku

2. usporiadať niečo s úmyslom predstierať niečo • zinscenovaťnastrojiťorganizovaťzorganizovaťkniž. zosnovať: inscenovať proces, zosnovať sprisahaniepripraviťexpr. spískať: Čo ste to na nás spískali?


nastrojiť 1. upraviť tak, aby sa niečo uskutočnilo • pripraviť: nastrojil, pripravil mu samé prekážkyprichystaťnachystaťnastaviťnadstaviťhovor. narichtovať (na vykonávanie istej činnosti): nachystal, nastavil, narichtoval budík na zvonenienačasovať (na určitý čas): načasovaná akcia, náložnastražiťnastrážiťnastrčiť (nastrojiť tajne): nastražil, nastrčil mu pascuexpr.: navliecťnarafičiťspískať (nastrojiť niečo nepríjemné): narafičil to tak, aby mu uverili; všetko to spískal onkniž.: osnovaťzosnovať: zosnoval intrigy na pracoviskuhovor. expr. naštimovať: naštimovali mu pascuinscenovaťzinscenovať (nastrojiť s úmyslom predstierať niečo): inscenoval hádku, aby rozvadil kolegov

2. dodať istý ráz • naladiť: bol nepriateľsky nastrojený; sviatočne naladil rodinukniž. uspôsobiť: uspôsobil tvár do úsmevuhovor. expr. naštimovať

3. p. usmerniť 1


odobrať 1. zbaviť vlastníctva, často úradne (op. dať, vrátiť) • vziaťzobrať: odobrať, vziať niekomu doklady; pren. odobrať, zobrať niekomu nádejzbaviťpozbaviť (odobrať niekomu niečo, obyč. proti jeho vôli): (po)zbaviť hodnosti, funkcie niekohopripraviťpriniesťpriviesť (spôsobiť stratu): pripraviť mladých o výhody; priniesť, priviesť niekoho o životobraťkniž. odňať: obrali ho o významné postavenia, odňali mu funkciekniž. vyrvať (násilím, prudko): vyrval mužovi z ruky zbraňskonfiškovaťzhabať (úradne odobrať): skonfiškovať, zhabať odsúdenému majetokpobraťpoodoberaťkniž. poodnímať (postupne, viac vecí)

2. zmenšiť pôvodné množstvo, rozmery, zmenšiť pôvodný význam a pod. • ubrať: odobrať z vreca (trocha) ovsa; ubrať zo šírky sukne; odobrali, ubrali mu na význame, veľkostizúžiťzabrať (urobiť užším): zúžiť, zabrať v páseexpr. utrhnúť: utrhla z peňazí odložených na dovolenkuzobraťvziať (z povrchu): zobrať, vziať smotanu z mliekaodčerpať (po čiastkach odobrať): odčerpať časť peňazípoodoberaťpouberaťpobraťpozberaťpoodčerpávať (postupne, viac vecí)

3. p. odviesť 2


okradnúť kradnutím pripraviť o majetok, neoprávnene niekomu niečo vziať • obkradnúť: okradli ho o dedičstvo; nezbadal, ako ho v dave obkradliolúpiť (násilím): prepadli ho a olúpiliozbíjaťhovor. expr.: orabovaťzrabovať (násilím): v horách utečencov ozbíjali, orabovali, zrabovalihovor. expr. ogabaťhovor.: okmíniťobraťoholiť: obrali ma o posledné peniaze, pren. o pokoj, o česťnár. expr. okiepiť: úrady ma okiepili o všetkopripraviťhovor. dostať (spôsobiť stratu niečoho): pripravili, dostali ho o celý majetokhovor. expr.: odraťobdraťošklbaťoplieťexpr.: obtiahnuťotiahnuť (nečestným spôsobom, bezohľadne): pri kúpe ho celkom odrali, opleliošmeknúťošudiť (pomocou klamstva): ani sme nezbadali, ako nás ošmekli, ošudilipookrádaťpooberať (postupne, viacerých)


podkovať, podkuť 1. pripevniť podkovu na kopyto al. podpätok • okovaťokuť: kováč podkoval, podkul, okoval, okul koňa; okovať, okuť vojenské čižmy

2. iba podkuť hovor. expr. dôkladne niekoho v niečom vycvičiť, dobre niekoho niečo naučiť • vyučiť: podkuť, vyučiť žiaka v účtovníctvepripraviť: je dobre pripravený v angličtinezdokonaliť: učiteľ chlapca zdokonalil v sebaobrane


priniesť 1. nesením dopraviť niekam • doniesť: priniesť, doniesť nákup z obchodu; prinesiem, donesiem ti knihuexpr.: privliecťdovliecťpritrepaťdotrepaťdoterigaťdoprataťpriteperiťdoteperiť (s námahou priniesť): privliekol, dovliekol kufor zo stanice pešo; ledva som batoh doterigal, dopratal, doteperil domovpoprinášaťpodonášaťexpr. poprivláčať (postupne, viac vecí): poprinášať dnu stoličky

2. prísť s niečím (obyč. s informáciami, s darom, s istým poslaním a pod.) • doniesť: priniesli, doniesli nám novinuuverejniť (prísť s niečím v tlači): týždenník priniesol, uverejnil výsledky volieb

3. byť pôvodcom, príčinou niečoho • doniesť: priniesli, doniesli ste nám príjemné rozptýleniespôsobiťprivodiť: peniaze mu spôsobili veľa nešťastia; spôsobilo, privodilo nám to iba škoduvyniesť (priniesť úžitok): podnikanie nám vynieslo ziskvniesť (pričiniť sa o vznik niečoho): vniesť, priniesť do veci poriadok; vniesť rozkol do rodinypriviesťdoviesť (pričiniť sa o niečo): skoro ho priviedli, doviedli o rozum; doviedlo ma to do zúfalstvapren. expr. priviať: priviala ho zvedavosť

4. zapríčiniť stratu niečoho • doniesťpripraviť (o niečo) • dostať (o niečo): priniesli, doniesli nás o celý majetok; pripraviť, dostať niekoho o všetkopozbaviť (obyč. proti vôli niekoho): pozbaviť niekoho hodnosti, cti


pripraviť 1. dať, priviesť do stavu vhodného na použitie, uskutočnenie niečoho • prichystaťprihotoviť: rýchlo pripraví, prichystá večeru; pripravte, prihotovte si veci na cestunachystaťschystať: na svadbu je už všetko nachystanépristrojiť: pristrojiť hosťom malé občerstvenienahotoviťnahotovaťprihotovať: nahotuj, prihotuj dreva, aby sme mohli zakúriťhovor. zastaráv.: pririchtovaťnarichtovaťzastar. uchystať (Vajanský, Dobšinský)zorganizovať (účelne, premyslene): zorganizovanie programu oslávusporiadaťuskutočniť: usporiadať, uskutočniť besedu o básnikovom dieleosnovaťzosnovaťzried. usnovať (obyč. tajne pripraviť): (z)osnovať sprisahanienastrojiťnastražiťnastrážiť (pripraviť niečo spôsobujúce ťažkosti): nastrojiť, nastražiť niekomu prekážky, úkladyinscenovaťnainscenovaťnaaranžovaťnaplánovať (vopred pripraviť): (na)inscenovať odstránenie politikaexpr. spískať (pripraviť niečo nepríjemné, nevhodné a pod.): musíme proti nim niečo spískaťpopripravovaťpopriprávaťpochystať (postupne, viac vecí) • subšt. naštelovať: naštelovala veci tak, aby nikto nič nezbadal

2. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho • spôsobiťzapríčiniť: deti nám svojou hrou pripravili, spôsobili veľkú radosť; mamin odchod mi zapríčinil veľký žiaľzaviniť (niečo negatívne): Kto zavinil toľké sklamanie?spraviťurobiť: spraviť, urobiť rodine veľké prekvapenie

3. spôsobiť stratu niečoho (obyč. násilne, proti vôli) • pozbaviť (niečoho): pripravili ho o postavenie, (po)zbavili ho postaveniapriniesťdoniesťpriviesť (o niečo): priniesť, priviesť niekoho o zdravie, o život, o peniazeobraťolúpiť: nik nás o šťastie neoberie, neolúpi; obrať, olúpiť niekoho aj o to poslednédostať: dostali nás o celý majetokhovor. expr. pumpnúť (podvodom pripraviť niekoho o niečo): pumpnúť kamaráta o stovkuhovor. žart. pomôcť: pomôcť niekomu od peňazí


spôsobiť stať sa pôvodcom, príčinou niečoho, stať sa podnetom na niečo • urobiťspraviťzriedkavejšie zrobiť: deti nám spôsobili, urobili, spravili veľkú radosť; prišiel a hneď spôsobil, spravil, zrobil rozruch okolo sebakniž. učiniť: už niet toho, kto to učinilpripraviť: pripravil rodičom prekvapenie, sklamaniezapríčiniťzaviniť (spôsobiť niečo nepriaznivé, nepríjemné, zlé): zlé tesnenie zapríčinilo, zavinilo zatekanie do bytuprivolaťkniž. privodiť (byť príčinou niečoho negatívneho, zlého): privolal nešťastie; neopatrnosťou si privodil zraneniepriviesťdoviesťpriniesťdoniesť (byť pôvodcom istého stavu): priviesť, doviesť niekoho do ťažkostí; priniesli, doniesli nás do rozpakov; vaše výsledky nám priniesli, doniesli radosťvyvolaťpodnietiť (spôsobiť vznik niečoho): vyvolať, podnietiť nepokoje, škandálykniž. navodiť: hudba navodila potrebnú atmosféru

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pripraviť1, -í, -ia dok.

1. (čo) prichystať, prihotoviť: p. vodu, p. nocľah, p. si reč, p. voľby, p. vydanie básní; Rodičia mu všetko pripravia na svadbu. (Kuk.)

p. pôdu niečomu, pre niečo vykonať potrebné prípravy na uskutočnenie niečoho; p. pôdu niekomu, pre niekoho utvoriť, prichystať mu vhodné podmienky (napr. pre prijatie do zamestnania);

2. (čo) vhodne upraviť, zhotoviť (najmä jedlo al. nejaký chemický prípravok): p. raňajky, obed, večeru; p. balzam; Priprav tieto utešené rybky! (Vans.)

3. kraj. (čo) pripevniť, zavesiť, zapraviť: Za tento klobúk mi ho (pierko) len nepripraví! (Kuk.) Obloky pripravili na kostol. (Jégé)

4. (koho) pomôcť niekomu pri učení, naučiť niekoho nejaké učivo (najmä na skúšku): p. žiaka na skúšku, na reparát;

5. (koho na čo) duševne uspôsobiť: p. niekoho na zlé zprávy, na zprávu o otcovej smrti;

6. zried. (koho) obliecť, vystrojiť, upraviť: To ti je mordovanie, keď ťa chcem pekne pripraviť? (Tim.)

7. (čo komu) spôsobiť, zapríčiniť: Peniaze jej pripravili najväčšie sklamanie. (Barč); (očistec), čo ľudia sami sebe pripravia (Jil.);

8. zried. (koho do čoho) uviesť, priviesť do nejakého stavu, pohnúť k niečomu: Skoro každý deň ju niečím do smiechu pripravil. (Šolt.) Hneď nás pripravia do dobrej vôle. (Šolt.) Sme ho, chudáka, do plaču pripravili. (Šolt.);

nedok. pripravovať1 i priprávať1

|| pripraviť sa1

1. (na čo) urobiť prípravy, prichystať sa: Treba sa pripraviť na zvýšený výkon. (Hor.) V sobotu sa mu prichodilo pripraviť na vládnutie v obci. (Heč.)

2. naučiť sa predpísané učivo: p. sa do školy, na skúšku;

nedok. pripravovať sa1 i priprávať sa1

pripraviť2, -í, -ia dok. (koho o čo) zbaviť, pozbaviť niečoho, olúpiť, priniesť, priviesť o niečo: p. niekoho o život, o zdravie, o rozum; p. niekoho o peniaze, o podiel, o majetok; p. niekoho o zamestnanie; p. niekoho o česť, o dôveru ľudí, o všetko;

nedok. pripravovať2 i priprávať2

|| pripraviť sa2 (o čo) pozbaviť sa, zbaviť sa niečoho: Chcú sa na jeho hrobe pripraviť o život (Vaj.) spáchať samovraždu;

nedok. pripravovať sa2 i priprávať sa2


pripravovať1, -uje, -ujú i priprávať1, -a, -ajú nedok.

1. (čo) chystať, hotoviť: p. dielo do tlače; pripravovaný sjazd, pripravovaná konferencia; pripravované opatrenia; Ešte mnohé treba priprávať na cestu. (Kuk.) Kto pripravuje vzbury? (Stod.) organizuje; Pripravuje scenário pre film (Stod.) píšem.

Guľku sme mu pripravovali (Stod.) chceli sme ho zastreliť; p. pôdu niečomu, pre niečo konať potrebné prípravy na uskutočnenie niečoho; p. pôdu niekomu, pre niekoho chystať, utvárať vhodné podmienky (napr. pre prijatie niekoho do zamestnania);

2. (čo) vhodne upravovať, hotoviť (najmä jedlo al. nejaký chemický prípravok): spôsob pripravovania baraniny; pripravovali sme huby (Taj.); Oddá sa do priprávania večere. (Heč.) Z formaldehydu pripravujú sa rozličné dezinfekčné preparáty.

3. kraj. (čo) pripevňovať, vešať, zaprávať: Práve si pripravuje drahé, briliantové náušnice. (Ráz.)

4. (koho) pomáhať niekomu pri učení, učiť niekoho nejaké učivo (obyč. na skúšky): p. žiaka na matúru, na prijímacie skúšky;

5. (koho na čo) pôsobením na vedomie duševne uspôsobovať: p. ťažko chorých na smrť; p. prvorodičku na pôrod; V svojich Slovenských národných novinách priprával obecenstvo na novú dobu. (Vlč.)

6. zried. (koho) obliekať, pristrájať, upravovať: Pripravoval som v svadobné rúcho jeho mladuchu. (Hviezd.)

7. zried. (koho do čoho), uvádzať, privádzať do nejakého stavu, pohýnať niekoho k niečomu: Z hnevu do smiechu ma pripravuje. (Šolt.);

dok. pripraviť1

|| pripravovať sa1 i priprávať sa1

1. (na čo, zastar. i k čomu; so spoj. že, s neurč.) robiť prípravy, chystať sa: Nik sa nepripravoval na zimu. (Urb.) Pripravuje sa k jej vhodnému uvítaniu. (Kuk.) Klement sa pripravoval, že urobí útok. (Hor.) Priprávali sa vydať Plody sboru slovenského. (Škult.); šport. futbalisti sa pripravujú na zápas trénujú

hovor. expr. p. sa do hrobu chystať sa umrieť;

2. učiť sa (obyč. na skúšku): p. sa na rigorózum, na skúšku zo špecializácie; Budem sa priprávať na učiteľskú skúšku. (Čaj.)

3. zried. obliekať sa, pristrájať sa, upravovať sa: Ani kráľovné, za hodinu sa pripravujú. (Tim.) Stojí pred zrkadlom a pripravuje sa. (J. Chal.);

dok. pripraviť sa


pripravovať2, -uje, -ujú i priprávať2, -a, -ajú nedok. (koho o čo) zbavovať, pozbavovať niečoho: Pálenka pripravuje ľudí o zdravie. — Jej mlčanie ju pripravuje skoro o rozum. (Tim.) Jed o život pripráva. (J. Kráľ) (Ľudia) ľudí pripravujú o život (Jil.) zabíjajú;

dok. pripraviť2

|| pripravovať sa2 i priprávať sa2 (o čo) zbavovať sa, pozbavovať sa niečoho;

dok. pripraviť sa2

Morfologický analyzátor

pripraviť dokonavé sloveso
(ja) pripravím VKdsa+; (ty) pripravíš VKdsb+; (on, ona, ono) pripraví VKdsc+; (my) pripravíme VKdpa+; (vy) pripravíte VKdpb+; (oni, ony) pripravia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) pripravil VLdsam+; (ona) pripravila VLdsaf+; (ono) pripravilo VLdsan+; (oni, ony) pripravili VLdpah+;
(ty) priprav! VMdsb+; (my) pripravme! VMdpa+; (vy) pripravte! VMdpb+;
(nejako) pripraviac VHd+;
priprawiť_1 priprawiť priprawiť_2 priprawiť priprawiť_3 priprawiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

pripraviť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor