Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

pripiecť -pečie -pečú -piekol dok.

1. na ohni trocha opiecť: p. si slaninu

2. nadmerným žiarom trocha porušiť, slabo pripáliť: p. mäso v rúre;

nedok. pripekať

1. k 1, 2

2. silno hriať: slnko p-á; neos. dnes p-á

// pripiecť sa nadmerným žiarom sa trocha porušiť, slabo sa pripáliť, slabo prihorieť: pečienka sa p-la;

nedok. pripekať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pripekať ‑á ‑ajú nedok.; pripekať sa

hriať 1. vydávať teplo: radiátor hrejepáliťexpr.: piecťpripekať (silno): slnko páli, pečie, pripeká

2. robiť teplým, teplejším • zohrievaťohrievať: zohrieva, ohrieva, hreje si večeruprihrievať (trocha): prihrieva vychladnutú polievkuprehrievať (naskrze al. nad normálnu mieru) • rozohrievať: cvičenie ho rozohrievalovyhrievaťtemperovať (na istú, obyč. potrebnú teplotu): temperovanie vzduchuvykurovať (hriať kúrením): vykurovať izbu


páliť 1. vydávať veľmi veľké teplo • pripekaťpripaľovať: slnko páli, pripeká, pripaľujeexpr. piecťhovor.: pražiťsmažiť: letné slnko pečie; rozpálená platňa praží dookolahriať (intenzívne): radiátor veľmi hrejeopaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky)

2. pri dotyku spôsobovať pálčivú bolesť • spaľovať: horúca polievka mu páli, spaľuje ústaobáraťopárať (parou al. vriacou tekutinou): obára, opára si jazyk čajomkniž. žihať (Hviezdoslav)

3. spôsobovať pocit ako pri dotyku s niečím horúcim • štípať: mráz páli, štípe lícapichať: dym pichá v očiachsvrbieťšpieť (bolestivo svrbieť): hojaca sa rana svrbí, špiebolieť (ostrou bolesťou): porezanie bolí

4. ničiť ohňom • spaľovať: páli, spaľuje suché konáre

5. vyrábať pomocou ohňa, žiaru • vypaľovať: páliť, vypaľovať keramiku

6. pripravovať oheň • zapaľovať: páliť, zapaľovať svätojánske ohnerozkladaťzažíhať: zažíhať vatry

7. p. strieľať 1 8. p. bežať 1 9. p. dvoriť


pražiť 1. tepelne upravovať v rozpálenom tuku, al. nasucho • smažiť: pražiť, smažiť vajíčka; rybu praží, smaží iba na oleji; v rúre praží mandleškvariť: škvarky sa škvaria na panvicivyprážaťvysmážať (obalenú surovinu pripravovať pražením): vyprážať, vysmážať mäso, karfiol, syrpiecť (pripravovať jedlo pôsobením vysokej teploty s uvoľňovaním vlastného tuku): pečie hosťom klobásuoprážaťosmážaťopekať (krátko al. iba na povrchu pražiť): opeká, opráža si na masti chlieb; opekať na ohni slaninkupáliť (cukor): páli cukor na karamelpripekať (vysokým teplom dokončovať úpravu jedla, obyč. na povrchu): pripekať v rúre rezance

2. hovor. vydávať prudké teplo; prudkým teplom, prudkou žiarou pôsobiť na niekoho, niečo • smažiťpáliť: slnko praží, smaží do oblokov; kachle neznesiteľne pália; neos. vonku praží, páliexpr.: piecťopekať: slnko pečie, opekáhriať (vydávať teplo): slnečné lúče hrejúpripekať (silno hriať; o slnku): už dávno tak nepripekalo ako dneshovor. pripaľovať (o slnku): vonku pripaľujeexpr. škvariť (nepríjemne): otvorené ohnisko nás škvaríhovor. opaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky): dnes to dobre opaľuje


pripekať p. pražiť 1, 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pripekať, -á, -ajú nedok.

1. (čo) na ohni trochu pripaľovať, opekať: Pripekali si na plameni slaninku. (Ondr.) Pripekali sme si klobásy. (Jes.) Pripekáme si jablká. (Al.)

2. (často neos., bezpredm., zried. i koho, čo; na koho, na čo) veľmi hriať, páliť (obyč. o slnku), pripaľovať: Bolo počiatkom jari a poriadne pripekalo. (Fig.) Oheň pripekal. (Pláv.) Slnce pripekalo tuho. (Kuk.) Slnko dobre pripekalo. (Kuk.) Teraz nebude slnca, ktoré by nás pripekalo. (Škult.) I naň pripeká horúce letné slniečko. (Kuk.); aby mu slnko nepripekalo na hlavu (Al.); pren. Predsa by vám mužom pripekalo, keby ste nás (ženy) nemali (Urb.) bolo by vám zle.

3. (čo) zapaľovať, pripaľovať: Dva razy si pripekal zapekačku. (Gab.);

opak. pripekávať, -a, -ajú;

dok. pripiecť

|| pripekať sa pri pečení trochu prihárať, pripaľovať sa: mäso v rúre sa pripeká;

dok. pripiecť sa


pripiecť, -pečie, -pečú, -piekol, -pečený, rozk. -peč dok.

1. (čo) na ohni trochu opiecť, pripáliť: p. si slaninku, mäso;

2. (bezpredm., koho, čo, na koho, na čo) veľmi zohriať, pripáliť (obyč. o slnku): za ránom, kým nepripečie slnce (Kuk.); Pripieklo ho jesenné slniečko do chrbta, až sa spotil. (Kuk.) Slnce pripieklo mu holé temeno. (Tim.) Kopnejú veľké snehy, keď na ne pripečie slnce. (Kuk.)

3. (čo) zapáliť, pripáliť (fajku): Pripečiem si fajku. (Pláv.) Pripečiem si zapekačku. (Stod.);

nedok. pripekať

|| pripiecť sa pri pečení trochu prihorieť, prihoriať, pripáliť sa: koláče sa pripiekli; mäso sa pripieklo; pren. expr. Gajdoš a Poljak ušli, ale Jakubovi sa to pripieklo (Ráz.) vina zostala na ňom;

nedok. pripekať sa

Morfologický analyzátor

pripekať nedokonavé sloveso
(ja) pripekám VKesa+; (ty) pripekáš VKesb+; (on, ona, ono) pripeká VKesc+; (my) pripekáme VKepa+; (vy) pripekáte VKepb+; (oni, ony) pripekajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) pripekal VLesam+; (ona) pripekala VLesaf+; (ono) pripekalo VLesan+; (oni, ony) pripekali VLepah+;
(ty) pripekaj! VMesb+; (my) pripekajme! VMepa+; (vy) pripekajte! VMepb+;
(nejako) pripekajúc VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor