Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

pripadnúť -e -ú -dol dok.

1. dostať sa niekomu ako povinnosť, právo, úloha: p-la mi česť oznámiť vám...; matke p-la starosť o rodinu

2. dostať sa do vlastníctva, správy niekoho, obyč. pri delení: dedičstvo p-lo deťom; majetok p-l štátu

3. vyskytnúť sa v istom číselnom pomere (k celku): na koľko rodín p-e jedno auto? na každého p-lo 100 korún

4. časovo sa zaradiť na istý deň, mesiac, rok: 1. máj p-e na pondelok

5. zazdať sa, pozdať sa: matka mi p-la veľmi ustatá

6. prikryť sa niečím padajúcim, trocha zapadnúť: knihy p-li prachom; stromy p-li snehom

7. padaním pribudnúť: neos. do rána p-lo snehu;

nedok. pripadať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pripadnúť ‑e ‑ú ‑dol dok.

napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.) • spadnúť: napadol, spadol prvý snehnapadať (postupne): napadalo lístiaexpr.: nakydať (sa)naváľať sanavaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehunasypať sanasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golierpripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehuexpr. zried.: narútiť sanarúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu

2. urobiť útok na niekoho, na niečo • prepadnúťzaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodcaskočiťvrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súperanaskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočilexpr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v nocikniž.: atakovaťinzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážkuosopiť saexpr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu

3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli • prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienkapomyslieť sirozpomenúť sarozpamätať saspomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úradkniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počulexpr. vhupnúť do hlavypren. svitnúť (v hlave/v mysli)fraz. prísť na niečostreliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneďblysnúťblysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienkanár. expr. chľupnúť do hlavy (Hviezdoslav)


pripadnúť 1. p. ujsť sa 2. p. zapadnúť 2 3. p. napadnúť 1


ujsť sa získať ako podiel, časť al. získať vôbec pri delení, rozdeľovaní • dostať sapripadnúť: z dedičstva sa mu ušla, pripadla tretina; dostal sa mu, ušiel sa mu najkrajší kuspadnúť: žreb padol na susedazvýšiť sa (ujsť sa ako zvyšok): neos. naňho sa už nezvýšilo, jemu sa už neušloprísťdôjsť: na každého príde, dôjde vrece kukuriceexpr.: uliezť sadoliezť sauleznúť sadoleznúť sa: azda sa nám ulezie aj pochvala; z hostiny sa mu čosi dolezloexpr.: ukvapnúťkvapnúť (v malom množstve): aj jemu z toho čosi (u)kvapne


zapadnúť 1. klesnúť za obzor (o nebeských telesách) (op. vyjsť) • zájsť: mesiac zapadol až po polnociskryť saukryť sa (dostať sa z dohľadu): slnko sa skrylo, ukrylo za mohutný oblak

2. mať na svojom povrchu vrstvu niečoho • pokryť saprikryť sa: cesta zapadla lístím, hory sa pokryli snehomzapadať (postupne, väčším množstvom niečoho): domy zapadali popolčekom, snehomzaprášiť sa (zapadnúť prachom): knihy sa na polici zaprášilipripadnúť (trocha zapadnúť): strom pripadol snehom

3. silou, váhou vniknúť do niečoho mäkkého, sypkého • zaboriť sa: zapadnúť, zaboriť sa do perín, do snehuponoriť savnoriť sa: naraz sa ponorila do hlbokého bahnavhupnúťhupnúťvbŕdnuťnár. hriaznuť: (v)hupnúť, vbŕdnuť do mokrého terénu, hriaznuť do bahnazaryť savryť sa: strela sa zaryla, vryla do zemeuviaznuťzaviaznuť: voz uviazol, zaviazol v blatepreboriť saprelúpiť sa (nechtiac zapadnúť): preboriť sa do záveja

4. celkom sa zatvoriť, zavrieť (obyč. v sprievode nejakého zvuku) (op. otvoriť sa) • uzatvoriť sauzavrieť sa: dvere výťahu zapadli, uzatvorili sa, uzavreli sahovor. expr.: zaklopiť sazachlopiť sazabuchnúť sazaklopnúť sazachlopnúť sazacapiť sazačapiť sazatresnúť sazatresknúť sazaplesnúť sazaplesknúť sa (prudko, s buchotom): vráta sa mu zaklopili, zabuchli pred nosomzacvaknúť (s cvakotom): putá zacvaklisklapnúťzaklapnúťzaskočiťsklopiť sa (zraziť sa k sebe): pasca sklapla; záklopka zaskočila, zaklapla

5. p. stratiť sa 1, zmiznúť 3 6. p. zájsť 1, 2


zazdať sa ukázať sa v neurčitej predstave • zamariť sa: zazdalo, zamarilo sa mu, že vedľa niečo buchlomať dojemmať pocit: mal som dojem, pocit, že ktosi stojí za namipozdať sapripadnúť: pozdalo sa mi, pripadlo mi, že sa už dávno poznámeprividieť sazvidieť sazavidieť sa: okolie sa nám prividelo, z(a)videlo známe

p. aj prisniť sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pripadať1, -á, -ajú nedok.

1. (komu, zried. i čomu) dostávať sa niekomu (niečomu) ako povinnosť, právo, úloha ap.: Veď už väčšia polovica starostí pripadá Martinovi. (Kuk.) Stavebníctvu pripadajú významné úlohy.

2. (komu) stávať sa majetkom niekoho, dostávať sa niekomu (napr. zdedením): Peňažné tresty a pokuty pripadajú štátu. — Poručený majetok pripadá pozostalému manželovi.

3. (na koho) dostávať sa niekomu ako podiel: Na každého pripadá po dvesto korún.

4. (na čo) prislúchať (na nejaké množstvo) v určitom číselnom pomere: Na 1 kg pripadá asi 400 kusov muškátových orieškov.

5. (nakedy) časovo sa zaraďovať na nejaký deň, mesiac ap.: sjazd, pripadajúci práve na tie dni (Šolt.); Na tento rok pripadá sté výročie slovenskej revolúcie. (A. Mat.);

dok. pripadnúť1

pripadať2, -á, -ajú nedok. (komu) zdať sa, vidieť sa, javiť sa, pozdávať sa: Pivo im pripadá ako odvarok blenu chladený na ľade. (Kuk.) (Básnici) pripadali si ako bľabotavé deti. (Gráf) Pripadal si chlapcom. (Rys.);

dok. pripadnúť2

pripadať3, -á, -ajú nedok. zried. (čím) trochu sa pokrývať niečím, čo padá: pren. Údy mu slabli, hlava sniežkom pripadala (Dobš.) začínal šedivieť;

dok. pripadnúť3


pripadnúť1, -ne, -nú, -dol dok.

1. (komu, zried. i čomu) dostať sa niekomu ako povinnosť, právo, úloha ap.: Im tiež pripadlo kus role prepustiť na novú trať. (Zgur.) Kúzelníkovi pripadne úloha stať sa kronikárom tejto mojej histórie. (Fel.)

2. (komu) stať sa majetkom niekoho, dostať sa niekomu (napr. zdedením): Po jeho smrti pripadne mu Strečno celkom. (Kal.) Tvoja čiastka pripadla by jeho rodičom. (Tim.)

3. (na koho) dostať sa, ujsť sa niekomu ako podiel: Na každú rodinu v obci pripadli priemerne tri hektáre. — Na jedného pripadlo asi pol pohárika (vody). (Mih.)

4. (na čo) dostať sa (na nejaké množstvo) v určitom číselnom pomere: Na 1 kg pripadne 7-8 kusov jabĺk. — V obci si pásol každý svoje, a tak na dva-tri chvosty pripadol jeden pastier. (Tat.)

5. (nakedy) časovo sa zaradiť, padnúť na nejaký deň, mesiac ap.: Koniec lehoty pripadol na deň pracovného pokoja. — Pohreb pripadol na nedeľu. (Zúb.);

nedok. pripadať1

pripadnúť2, -ne, -nú, -dol dok. (komu) zazdať sa, pozdať sa: Téma môže hocikomu na prvý pohľad pripadnúť čudná;

nedok. pripadať2

pripadnúť3, -ne, -nú, -dol dok.

1. (čím) trochu sa pokryť niečím, čo padá, trochu zapadnúť: Šatka i kožuch pripadli snehom. (Kuk.) Knihy pohodené za pecou pripadli prachom. (Kuk.) Bude večer, rosou (šaty) pripadnú. (Tim.)

2. (čoho) padaním pribudnúť (napr. prachu, snehu): Na sklo pripadlo snehu. (Vaj.);

dok. k 1 pripadať3

Morfologický analyzátor

pripadnúť dokonavé sloveso
(ja) pripadnem VKdsa+; (ty) pripadneš VKdsb+; (on, ona, ono) pripadne VKdsc+; (my) pripadneme VKdpa+; (vy) pripadnete VKdpb+; (oni, ony) pripadnú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) pripadol VLdsam+; (ona) pripadla VLdsaf+; (ono) pripadlo VLdsan+; (oni, ony) pripadli VLdpah+;
(ty) pripadni! VMdsb+; (my) pripadnime! VMdpa+; (vy) pripadnite! VMdpb+;
(nejako) pripadnúc VHd+;
pripadnúť_1 pripadnúť pripadnúť_2 pripadnúť

Zvukové nahrávky niektorých slov

pripadnúť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor