Slovenské slovníky

kssj psp ogs sss ssj hssj

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

pripadnúť -e -ú -dol dok.

1. dostať sa niekomu ako povinnosť, právo, úloha: p-la mi česť oznámiť vám...; matke p-la starosť o rodinu

2. dostať sa do vlastníctva, správy niekoho, obyč. pri delení: dedičstvo p-lo deťom; majetok p-l štátu

3. vyskytnúť sa v istom číselnom pomere (k celku): na koľko rodín p-e jedno auto? na každého p-lo 100 korún

4. časovo sa zaradiť na istý deň, mesiac, rok: 1. máj p-e na pondelok

5. zazdať sa, pozdať sa: matka mi p-la veľmi ustatá

6. prikryť sa niečím padajúcim, trocha zapadnúť: knihy p-li prachom; stromy p-li snehom

7. padaním pribudnúť: neos. do rána p-lo snehu;

nedok. pripadať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

pripadnúť ‑e ‑ú ‑dol dok.

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

pripadnúť -dne -dnú -dni! -dol -dla -dnúc -dnutý -dnutie dok.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.) • spadnúť: napadol, spadol prvý sneh • napadať (postupne): napadalo lístia • expr.: nakydať (sa) • naváľať sa • navaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehu • nasypať sa • nasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golier • pripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehu • expr. zried.: narútiť sa • narúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu

2. urobiť útok na niekoho, na niečo • prepadnúť • zaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodca • skočiť • vrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súpera • naskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočil • expr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v noci • kniž.: atakovať • inzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážku • osopiť sa • expr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu

3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli • prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienka • pomyslieť si • rozpomenúť sa • rozpamätať sa • spomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úrad • kniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počul • expr. vhupnúť do hlavy • pren. svitnúť (v hlave/v mysli) • fraz. prísť na niečo • streliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneď • blysnúť • blysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienka • nár. expr. chľupnúť do hlavy (Hviezdoslav)

pripadnúť 1. p. ujsť sa 2. p. zapadnúť 2 3. p. napadnúť 1

ujsť sa získať ako podiel, časť al. získať vôbec pri delení, rozdeľovaní • dostať sa • pripadnúť: z dedičstva sa mu ušla, pripadla tretina; dostal sa mu, ušiel sa mu najkrajší kus • padnúť: žreb padol na suseda • zvýšiť sa (ujsť sa ako zvyšok): neos. naňho sa už nezvýšilo, jemu sa už neušlo • prísť • dôjsť: na každého príde, dôjde vrece kukurice • expr.: uliezť sa • doliezť sa • uleznúť sa • doleznúť sa: azda sa nám ulezie aj pochvala; z hostiny sa mu čosi dolezlo • expr.: ukvapnúť • kvapnúť (v malom množstve): aj jemu z toho čosi (u)kvapne

zapadnúť 1. klesnúť za obzor (o nebeských telesách) (op. vyjsť) • zájsť: mesiac zapadol až po polnoci • skryť sa • ukryť sa (dostať sa z dohľadu): slnko sa skrylo, ukrylo za mohutný oblak

2. mať na svojom povrchu vrstvu niečoho • pokryť sa • prikryť sa: cesta zapadla lístím, hory sa pokryli snehom • zapadať (postupne, väčším množstvom niečoho): domy zapadali popolčekom, snehom • zaprášiť sa (zapadnúť prachom): knihy sa na polici zaprášili • pripadnúť (trocha zapadnúť): strom pripadol snehom

3. silou, váhou vniknúť do niečoho mäkkého, sypkého • zaboriť sa: zapadnúť, zaboriť sa do perín, do snehu • ponoriť sa • vnoriť sa: naraz sa ponorila do hlbokého bahna • vhupnúť • hupnúť • vbŕdnuť • nár. hriaznuť: (v)hupnúť, vbŕdnuť do mokrého terénu, hriaznuť do bahna • zaryť sa • vryť sa: strela sa zaryla, vryla do zeme • uviaznuť • zaviaznuť: voz uviazol, zaviazol v blate • preboriť sa • prelúpiť sa (nechtiac zapadnúť): preboriť sa do záveja

4. celkom sa zatvoriť, zavrieť (obyč. v sprievode nejakého zvuku) (op. otvoriť sa) • uzatvoriť sa • uzavrieť sa: dvere výťahu zapadli, uzatvorili sa, uzavreli sa • hovor. expr.: zaklopiť sa • zachlopiť sa • zabuchnúť sa • zaklopnúť sa • zachlopnúť sa • zacapiť sa • začapiť sa • zatresnúť sa • zatresknúť sa • zaplesnúť sa • zaplesknúť sa (prudko, s buchotom): vráta sa mu zaklopili, zabuchli pred nosom • zacvaknúť (s cvakotom): putá zacvakli • sklapnúť • zaklapnúť • zaskočiť • sklopiť sa (zraziť sa k sebe): pasca sklapla; záklopka zaskočila, zaklapla

5. p. stratiť sa 1, zmiznúť 3 6. p. zájsť 1, 2

zazdať sa ukázať sa v neurčitej predstave • zamariť sa: zazdalo, zamarilo sa mu, že vedľa niečo buchlo • mať dojem • mať pocit: mal som dojem, pocit, že ktosi stojí za nami • pozdať sa • pripadnúť: pozdalo sa mi, pripadlo mi, že sa už dávno poznáme • prividieť sa • zvidieť sa • zavidieť sa: okolie sa nám prividelo, z(a)videlo známe

p. aj prisniť sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

pripadať¹, -á, -ajú nedok.

1. (komu, zried. i čomu) dostávať sa niekomu (niečomu) ako povinnosť, právo, úloha ap.: Veď už väčšia polovica starostí pripadá Martinovi. (Kuk.) Stavebníctvu pripadajú významné úlohy.

2. (komu) stávať sa majetkom niekoho, dostávať sa niekomu (napr. zdedením): Peňažné tresty a pokuty pripadajú štátu. — Poručený majetok pripadá pozostalému manželovi.

3. (na koho) dostávať sa niekomu ako podiel: Na každého pripadá po dvesto korún.

4. (na čo) prislúchať (na nejaké množstvo) v určitom číselnom pomere: Na 1 kg pripadá asi 400 kusov muškátových orieškov.

5. (nakedy) časovo sa zaraďovať na nejaký deň, mesiac ap.: sjazd, pripadajúci práve na tie dni (Šolt.); Na tento rok pripadá sté výročie slovenskej revolúcie. (A. Mat.);

dok. pripadnúť¹

pripadať², -á, -ajú nedok. (komu) zdať sa, vidieť sa, javiť sa, pozdávať sa: Pivo im pripadá ako odvarok blenu chladený na ľade. (Kuk.) (Básnici) pripadali si ako bľabotavé deti. (Gráf) Pripadal si chlapcom. (Rys.);

dok. pripadnúť²

pripadať³, -á, -ajú nedok. zried. (čím) trochu sa pokrývať niečím, čo padá: pren. Údy mu slabli, hlava sniežkom pripadala (Dobš.) začínal šedivieť;

dok. pripadnúť³

pripadnúť¹, -ne, -nú, -dol dok.

1. (komu, zried. i čomu) dostať sa niekomu ako povinnosť, právo, úloha ap.: Im tiež pripadlo kus role prepustiť na novú trať. (Zgur.) Kúzelníkovi pripadne úloha stať sa kronikárom tejto mojej histórie. (Fel.)

2. (komu) stať sa majetkom niekoho, dostať sa niekomu (napr. zdedením): Po jeho smrti pripadne mu Strečno celkom. (Kal.) Tvoja čiastka pripadla by jeho rodičom. (Tim.)

3. (na koho) dostať sa, ujsť sa niekomu ako podiel: Na každú rodinu v obci pripadli priemerne tri hektáre. — Na jedného pripadlo asi pol pohárika (vody). (Mih.)

4. (na čo) dostať sa (na nejaké množstvo) v určitom číselnom pomere: Na 1 kg pripadne 7-8 kusov jabĺk. — V obci si pásol každý svoje, a tak na dva-tri chvosty pripadol jeden pastier. (Tat.)

5. (nakedy) časovo sa zaradiť, padnúť na nejaký deň, mesiac ap.: Koniec lehoty pripadol na deň pracovného pokoja. — Pohreb pripadol na nedeľu. (Zúb.);

nedok. pripadať¹

pripadnúť², -ne, -nú, -dol dok. (komu) zazdať sa, pozdať sa: Téma môže hocikomu na prvý pohľad pripadnúť čudná;

nedok. pripadať²

pripadnúť³, -ne, -nú, -dol dok.

1. (čím) trochu sa pokryť niečím, čo padá, trochu zapadnúť: Šatka i kožuch pripadli snehom. (Kuk.) Knihy pohodené za pecou pripadli prachom. (Kuk.) Bude večer, rosou (šaty) pripadnú. (Tim.)

2. (čoho) padaním pribudnúť (napr. prachu, snehu): Na sklo pripadlo snehu. (Vaj.);

dok. k 1 pripadať³

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

pripadať ndk p. pripadnúť

pripadnúť, pripásť¹ dk
1. na čo (o snehu, daždi) napadnúť, napadať vo väčšom množstve: w magi mesiaci bol snach pripadel (M. KAMEŇ 1768); na wssetcko (!) temer obily snech pripadel (HUTY 1777); kdis se pod branu prassj a na to dest pripadne, techdi se lepssj napige zrno (PR 18. st)
2. čím prikryť sa niečím padajúcim: zelene obili zamrzne anebo snehom pripadne (V. BOROVÉ 1775 LP)
3. nastať, vzniknúť: zawazugem se, ze ga bez czali rok od dnessniho dna rachugucz, budto wino aneb goralku, marecz, k temu y ginssi napog, bez kteri bi mohlo pripadnut piganstwo, žadnu mieru piti nebudem (BARDEJOV 1696); kdyby pripadla proti nam wogna (KB 1757);
x. pren predpisugem sobe termin Vianoce, ktere w tento 1730. rok pripadnu (KRUPINA 1730) budú
4. na koho, na čo (o nešťastí ap.) doľahnúť na niekoho: bratre, wiess toho dobre, ze na nas vskost pripadla na ten czas (SLIAČE 1586); pripadlo bolo na mna weljke nesdrawja (PRIEVIDZA 1638); ohen ukrutni pripadol na ulicu mesku (OKOLIČNÉ 1773); na slowo geho mrakota a tma pripadla y oslepen gest Elymas (Káz 18. st)
5. komu, na koho dostať sa do vlastníctva niekomu: pol kwetina, kterymu pripadol po smrti Ssteffana, stryka geho; wssecko geho (Janča Markoviech) gimanj ma na Macka pripasti (P. ĽUPČA 1586; 1599); syrotne penize, ktere swogym wlastnim ditkam od dedka a matky pripadly (Kur 18. st)
6. komu náhle prísť na um, napadnúť niekomu: toto misslenj gemu (sv. Antonovi) na misl pripadlo (VP 1764)
7. (o časovom termíne) byť určený, stanovený: stranky, kterim na predrecženy djen 18. martj termin prawotni pripadol (P. ĽUPČA 1727); zaden newi, w ktery deň sud pripadne nam (GŠ 1758)
8. na koho napadnúť, prepadnúť niekoho: Uhry ubezpečywsse se w meste, pripadly na nych (Nemci) (P. ĽUPČA 1679); facere incursiones: často pripadnúti na neprjtela (KS 1763); oslowé pri njch se pasli a pripadli na ne saducegsstj a wssecko zagali (WP 1768)
9. (ku komu) prísť (k niekomu) niekam: kdy se d. instans pre takowu ssablu zohnul, p. V. k nemu wtom pripadol a wickrat w chrbat a po pleczach ho uderil (LACLAVÁ 1713); na gedno rowné pole sme pripadli, kdežto mnostwi slonuw se zdržáwa (VP 1764) sme narazili
10. koho v čom pristihnúť, prichytiť niekoho pri niečom: když w skutku pripadnuti budu, gak nagtwrdči se potrestagu (NJ 1785-88); -ať, -ovať ndk
1. k 1: času zymnjho, kdj snech pripada a zem prikriwa (CS 18. st)
2. k 4: strach nenadaly na wssetko mesto skrze ohen prypaduwal (L. TRNOVEC 1576); slybugem roskosse aneb tesskosty yakowe by pripadaly na spolususedou, trpne nyesty (RUŽOMBEROK 17. st); (nočné dávenie) gest to prirozenj nemoc, ktera gak na starjch, tak y na mladych pripada (HT 1760)
3. k 5: wdowam ze ssyat nayprednegssy šata w dyle prychazy a pripada; treti pak cžastka pripada a prinaležy na pana Mattiase Drexlera (KRUPINA 1691); pol chalupy, ktera na neho (na pastorka Ďura) bila pripadala, oslobodil (ŽILINA 1710); takowy urek na pana dedičneho wedle praw kraginských pripaduge (ZNIEV 1733); vedle stareho spusobu pres cely rok na našu osadu pripaduje robota nasledujicim spusobem (B. BYSTRICA 1775 CM)
4. do čoho, k čomu byť súčasťou niečoho, patriť k niečomu: p. instans takowj las, ket do uhorneho pola pripadati bude, ani kosiewat nechce (D. JASENO 1754); zdalyš ulahle k portiy palatinskeg prypadagu, lebo nge, fatens newge (P. BYSTRICA 1757);
x. pren repycžek blyžie prypada ku angeliczte (HL 17. st) podobá sa
5. k 6: možeme ze wssech wěcý, které nám ná oči neb paměť pripadagu, dobré mysslenky pochopiti (MPS 1777); pripadagu mne na misel, obzlassne w kragne Uherskeg, rospukane, rostrhane kostely katolicke (SPr 1783)
6. k 7: po sučianskem garmoku, ktery prypada po Trech kraloch (ZÁBORIE 1756); len toliko na ssesty rok pripadalo kosit (ORLOVÉ 1760); stalo se, že w gisty nedelny den, na ktery pripádala památka blahoslaweného Stanislawa Kostky (PeP 1770)
7. k 8: strelcy z holsstry stryelkj wiberat, kussu potahom natahowat a prjpadagjcych odhanaty wedya a prywikagy (KoB 1666); invado: pripadam na nekoho (AS 1728); impeto: oborugem sa, pripádám, bigem na ňekoho (KS 1763); mnozj sa wlcj na tomto swete nalezagi, kteri netoliko pastiruw prenasledugi, ale y na owce pripadagi (CS 18. st)
8. k 9: ssčasliwy, kdo nedba nic, ačkoliw pripada (GŠ 1758); (nepriateľ) nekdy pomálu prilezá, ňekdy znáhla a znenadálá pripádá (BlR 18. st);
x. pren chotar k poledny gduce prypada na gedlu z suchym wrchom (ORAVA 1665 MŽ) siaha po jedľu
F. geg statky toliko na marnost prypadagj (PUKANEC 1798) vychádzajú navnivoč; pripada sen na oči (SP 1696) o spaní
9. neos stávať sa: predce ňekdi pripádá, že ňekterý aj bez svátostí zemírá (BR 1785)
10. komu zdať sa niekomu: né tak tessce pripádalo don Varletowi, že sa René zas odebíral (BR 1785); abi nekdo sám seba neklamal prawíce, že mu ťeško pripádá powinnosť tú plňiti (BN 1790)
11. na koho vzťahovať sa na niekoho: Boha Otce nebeskeho, na kterehožto žadne pokritstwj nepripada; (zaslepí) wjkladagi to sobe o gynych, že to nepripada na neho, ale na gineho (CS 18. st)