Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

pripadnúť -e -ú -dol dok.

1. dostať sa niekomu ako povinnosť, právo, úloha: p-la mi česť oznámiť vám...; matke p-la starosť o rodinu

2. dostať sa do vlastníctva, správy niekoho, obyč. pri delení: dedičstvo p-lo deťom; majetok p-l štátu

3. vyskytnúť sa v istom číselnom pomere (k celku): na koľko rodín p-e jedno auto? na každého p-lo 100 korún

4. časovo sa zaradiť na istý deň, mesiac, rok: 1. máj p-e na pondelok

5. zazdať sa, pozdať sa: matka mi p-la veľmi ustatá

6. prikryť sa niečím padajúcim, trocha zapadnúť: knihy p-li prachom; stromy p-li snehom

7. padaním pribudnúť: neos. do rána p-lo snehu;

nedok. pripadať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pripadať ‑á ‑ajú nedok.

javiť sa 1. byť istým spôsobom vnímaný, viditeľný, vyznačovať sa niečím • prejavovať sazdať sabyť zjavnýukazovať sa: všetko sa javí, zdá, prejavuje ináč; sú tu zjavné nedostatky; ukazuje sa prebytok ovociazračiť sazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa: na tvári sa mu zračí, zrkadlí, odráža hnevčrtať sarysovať sa: črtajú sa náznaky zlepšenia

2. vyvolávať istý dojem • vidieť sazdať sa: želanie sa mu javí, vidí, zdá nesplniteľnépripadaťprichodiťukazovať sa: jeho konanie mu pripadá, prichodí nevhodné; ukazuje sa mi to ako správnepozdávať sa (pri neurčitej predstave): pozdávalo sa mu, že muža poznázried. osvedčovať sa: osvedčuje sa pravým Slovákom


pôsobiť 1. byť príčinou niečoho • spôsobovať: deti mu pôsobia, spôsobujú veľa potešeniazapríčiňovaťrobiťarch. činiť: zapríčiňovať, robiť, činiť niekomu trápenie, starosti, žiaľzaviňovať (byť príčinou niečoho nepríjemného, zlého): svojím správaním mi zaviňuje zvýšenie tlakuprivolávaťprivodzovať (byť príčinou obyč. niečoho negatívneho): privoláva, privodzuje to nervovú záťažprinášaťdonášaťnavodzovať: hudba mi prináša, donáša, navodzuje upokojenie, dobrú náladu

2. budiť istý dojem, vyvolávať istý dojem • zdať sa: riešenie stavby pôsobí, zdá sa ako výhodné, vhodnépripadaťjaviť savidieť saprichodiť: výstup pôsobí, pripadá, javí sa trápne; tvár muža sa vidí, prichodí ako príjemnáukazovať sapredstavovať sa: inscenácia sa ukazuje, predstavuje presvedčivo, rozpačitovyzerať (mať istý výzor): pacient vyzerá ako zdravý

3. dosahovať výsledok istej činnosti • vplývaťúčinkovaťmať vplyvmať účinok: hory blahodarne pôsobia, vplývajú, účinkujú na zdravie; rodina pôsobí, má vplyv, má účinok na výchovu detí; umenie pôsobí, má vplyv na zošľachťovanie človeka

4. byť činný (v povolaní, zamestnaní, vo funkcii) • účinkovať: v Matici pôsobil, účinkoval desať rokov; v divadle pôsobí, účinkuje ako riaditeľpracovaťhovor. robiť (vyvíjať istú činnosť na verejnosti): pracuje, robí na čele dobrovoľnej organizáciekniž. dejstvovať: básnik dejstvoval v štúrovskom hnutísubšt. serepľovať


pripadať p. zdať sa 2


vidieť sa 1. budiť nejaký dojem • javiť sazdať sa: videl sa mi, zdal sa mi unavený; zdá sa mi, javí sa mi to zbytočné; svet sa mu vidí, javí krásnypozdávať sapripadaťprichodiť: pozdávalo sa mi, že niečo počujem; všetko mi prichodilo ako senmariť sa (v neurčitých obrysoch): marila sa mu jej podobavyzerať: situácia vyzerá beznádejne

2. vzbudzovať pozitívny dojem (v zápore negatívny dojem) • páčiť saľúbiť sa: to sa mi nevidí, nepáčipozdávať sazdať sarátať sa: tá myšlienka sa mi pozdávala, rátala; nezdá sa mi tovyhovovať (nejakým požiadavkám) • byť vhod/vhodný: ten termín nám vyhovuje, je nám vhod


vyzerať1 1. mať istý výzor, vzhľad • pôsobiť (budiť istý dojem): vyzerať, pôsobiť ustato, sviežo, peknepripadaťzdať sa: chlapec sa mi zdal, pripadal mi starší, ako bol v skutočnosti

2. p. zdať sa 2


zdať sa 1. (v 3. os.) vnímať ako pocit, ako dojem • vidieť sa: zdá sa mi, vidí sa mi, že sa mení počasienazdávať sadomnievať sapredpokladaťmyslieť simieniť (na základe myšlienkových pochodov): nazdávam sa, domnievam sa, že lepšie by bolo cestu odložiť; predpokladám, myslím si, mienim, zdá sa mi, že je všetko v poriadkumať pocit: má pocit, že tú ženu pozná

2. vzbudzovať dojem, vyvolávať dojem • vidieť sajaviť sapripadaťprichodiťprichádzať: nové prostredie sa mi zdá, vidí, javí príjemné; tá tvár mi pripadá, prichodí, prichádza známazastaráv. predchodiť: predchodí si všemocnýukazovať sapredstavovať sa: metóda sa ukazuje, predstavuje ako neúčinnávyzeraťpôsobiť: dom vyzerá, pôsobí ako útulný

3. vzbudzovať kladné pocity, súhlas • pozdávať savidieť sa (často v zápore): niečo sa mi tu nezdá, nepozdáva, nevidípáčiť saľúbiť sa: nepáči sa nám, neľúbi sa nám, že sa problémy v rodine neriešia

4. javiť sa v neurčitých črtách • mariť sa: niečo sa mi zdá, marí, že som o prípade počulpliesť sa (nejasne sa vybavovať v pamäti): o udalosti sa mi pletú akési spomienky

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pripadať1, -á, -ajú nedok.

1. (komu, zried. i čomu) dostávať sa niekomu (niečomu) ako povinnosť, právo, úloha ap.: Veď už väčšia polovica starostí pripadá Martinovi. (Kuk.) Stavebníctvu pripadajú významné úlohy.

2. (komu) stávať sa majetkom niekoho, dostávať sa niekomu (napr. zdedením): Peňažné tresty a pokuty pripadajú štátu. — Poručený majetok pripadá pozostalému manželovi.

3. (na koho) dostávať sa niekomu ako podiel: Na každého pripadá po dvesto korún.

4. (na čo) prislúchať (na nejaké množstvo) v určitom číselnom pomere: Na 1 kg pripadá asi 400 kusov muškátových orieškov.

5. (nakedy) časovo sa zaraďovať na nejaký deň, mesiac ap.: sjazd, pripadajúci práve na tie dni (Šolt.); Na tento rok pripadá sté výročie slovenskej revolúcie. (A. Mat.);

dok. pripadnúť1

pripadať2, -á, -ajú nedok. (komu) zdať sa, vidieť sa, javiť sa, pozdávať sa: Pivo im pripadá ako odvarok blenu chladený na ľade. (Kuk.) (Básnici) pripadali si ako bľabotavé deti. (Gráf) Pripadal si chlapcom. (Rys.);

dok. pripadnúť2

pripadať3, -á, -ajú nedok. zried. (čím) trochu sa pokrývať niečím, čo padá: pren. Údy mu slabli, hlava sniežkom pripadala (Dobš.) začínal šedivieť;

dok. pripadnúť3


pripadnúť1, -ne, -nú, -dol dok.

1. (komu, zried. i čomu) dostať sa niekomu ako povinnosť, právo, úloha ap.: Im tiež pripadlo kus role prepustiť na novú trať. (Zgur.) Kúzelníkovi pripadne úloha stať sa kronikárom tejto mojej histórie. (Fel.)

2. (komu) stať sa majetkom niekoho, dostať sa niekomu (napr. zdedením): Po jeho smrti pripadne mu Strečno celkom. (Kal.) Tvoja čiastka pripadla by jeho rodičom. (Tim.)

3. (na koho) dostať sa, ujsť sa niekomu ako podiel: Na každú rodinu v obci pripadli priemerne tri hektáre. — Na jedného pripadlo asi pol pohárika (vody). (Mih.)

4. (na čo) dostať sa (na nejaké množstvo) v určitom číselnom pomere: Na 1 kg pripadne 7-8 kusov jabĺk. — V obci si pásol každý svoje, a tak na dva-tri chvosty pripadol jeden pastier. (Tat.)

5. (nakedy) časovo sa zaradiť, padnúť na nejaký deň, mesiac ap.: Koniec lehoty pripadol na deň pracovného pokoja. — Pohreb pripadol na nedeľu. (Zúb.);

nedok. pripadať1

pripadnúť2, -ne, -nú, -dol dok. (komu) zazdať sa, pozdať sa: Téma môže hocikomu na prvý pohľad pripadnúť čudná;

nedok. pripadať2

pripadnúť3, -ne, -nú, -dol dok.

1. (čím) trochu sa pokryť niečím, čo padá, trochu zapadnúť: Šatka i kožuch pripadli snehom. (Kuk.) Knihy pohodené za pecou pripadli prachom. (Kuk.) Bude večer, rosou (šaty) pripadnú. (Tim.)

2. (čoho) padaním pribudnúť (napr. prachu, snehu): Na sklo pripadlo snehu. (Vaj.);

dok. k 1 pripadať3

Morfologický analyzátor

pripadať nedokonavé sloveso
(ja) pripadám VKesa+; (ty) pripadáš VKesb+; (on, ona, ono) pripadá VKesc+; (my) pripadáme VKepa+; (vy) pripadáte VKepb+; (oni, ony) pripadajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) pripadal VLesam+; (ona) pripadala VLesaf+; (ono) pripadalo VLesan+; (oni, ony) pripadali VLepah+;
(ty) pripadaj! VMesb+; (my) pripadajme! VMepa+; (vy) pripadajte! VMepb+;
(nejako) pripadajúc VHe+;
pripadať_1 pripadať pripadať_2 pripadať

Zvukové nahrávky niektorých slov

pripadať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor