nútiť, -i, -ia nedok. (koho, čo do čoho, na čo, k čomu, s neurč. i so spoj. aby) násilne privádzať k nejakej činnosti, naliehavo ponúkať, pobádať: Núti záhyby svojej tvári do prívetivého úsmevu. (Vaj.) Vás do všetkého treba nútiť. (Tim.) Nútil ich na prácu pre nemecké záujmy. (Heč.) Pášu skutky, ku ktorým ich nenúti nevyhnutnosť. (Jégé) Nútilo ho obzrieť sa. (Gráf) Niečo ho núti, aby sa pohyboval. (Hor.);
opak. nútievať, -a, -ajú;
dok. donútiť, prinútiť
|| nútiť sa (s neurč. i do čoho) snažiť sa, namáhať sa niečo robiť, nasilu niečo robiť: Nútila som sa pohrúžiť sa do sna. (Fig.); n. sa do smiechu, do veselosti;
opak. nútievať sa;
dok. donútiť sa, prinútiť sa
prinútiť, -i, -ia dok. (koho, čo k čomu, na čo, do čoho, s neurč., so spoj. aby) pohnúť niekoho (niečo), aby niečo vykonal (obyč. proti svojej vôli), donútiť: K láske neprinútiš Aničku ani hrozbou ani prosbou. (Urbk.); p. nepriateľa na ústup; Hrdých mešťanov prinútia zaplatiť i mýto. (Škult.) Prinúti osud, aby jej bol prajný. (Jégé) Veľká bieda ho predsa prinútila, že zazvonil i na zamrežovanej bráne nábytkovej továrne. (Ondr.) To nebolo naschvál, ale z prinútenia. (Kuk.);
nedok. prinucovať, -uje, -ujú
|| prinútiť sa (s neurč. i do čoho) premôcť nevôľu, nechuť do niečoho; proti svojej vôli, nasilu sa donútiť urobiť niečo: Násilím sa prinútila vstať, ale hlava sa jej zakrútila, nohy podlomili. (Min.) Prinútila sa do úsmevu. (vaj.)