prikladať, -á, -ajú nedok.
1. (čo) klásť na niečo al. tesne k niečomu: p. teplé, studené obklady; Prikladá zásterku k očiam. (Kuk.) Chlapi dobre prikladali flintu k cvičenému oku. (Gráf)
2. (čo) postupne pridávať k niečomu: p. babku k babke šetriť; Prikladali mu palicu jednu za druhou (Kal.) udierali, bili ho palicou;
3. (čo) pripojovať, pripájať (ako prílohu): k žiadosti prikladám podrobný životopis;
4. (čo, čoho i bezpredm.) pri kúrení pridávať palivo do pece: p. drevo, uhlie (dreva, uhlia) na oheň, do pece, do kachieľ; Prikladá polienko za polienkom. (Kuk.)
5. (komu, čomu čo) pripisovať, prisudzovať: p. vinu niekomu; p. význam niečomu;
dok. 1-4 priložiť
priložiť, -í, -ia dok.
1. (čo) položiť na niečo al. k niečomu: p. obklad na čelo; p. dieťa k prsníku; p. k lícu zbraň; Začal hovoriť tajnostne, priložiac si k ústam dlaň. (Jes.)
● p. ruku (ruky) k dielu, k práci dať sa do práce;
2. (čo k čomu) pripojiť, pridať: Revický priložil k ôsmim zlatkám ešte dve. (Jégé); pren. Prilož tomu bláznovi, prilož, ale dobrú a po kotrbe (Kal.) pridaj mu bitky!
3. (čo) pripojiť (ako prílohu, ako dodatok ap.): p. zoznam, mapu; p. návod;
4. (čo, čoho i bezpredm.) pri kúrení pridať palivo do pece: p. drevo, uhlie (dreva, uhlia) na oheň, do pece, do kachieľ, do sporáka; Azda ti je zima? Ešte priložím. (Vaj.)
5. zried. (čo) pripojiť v reči, dodať, doložiť: Sestra ešte priloží: „Uvidíš Žofku!“ (Heč.);
nedok. k 1-4 prikladať