priložiť dok.
1. položiť na niečo al. k niečomu: p. náplasť na ranu; p. zbraň k lícu
2. pripojiť (význ. 2), pridať: p. k žiadosti ďalšie doklady; p. k prístroju návod na použitie
3. pridaním zväčšiť množstvo: p. do pece (uhlie); p. k stovke ešte dve
4. pripojiť, dodať v reči: ešte slovko p.
5. expr. udrieť (význ. 1): prilož mu jednu na zadok
● p. ruku k dielu dať sa do práce;
nedok. prikladať
1. k 1 – 4
2. pripisovať (význ. 6), prisudzovať: p. význam, dôležitosť niečomu
klásť umiestňovať niečo niekam (obyč. do ležiacej polohy) • dávať (na nejaké miesto): kladie, dáva jedlo na stôl • stavať: stavia pred neho pohár • ukladať (na svoje miesto al. v istom poriadku): ukladá bielizeň do skrine • nakladať (v istom množstve al. s cieľom prepraviť): nakladá drevo do pece, uhlie do vagóna • podkladať (klásť pod niečo): tanier podkladá pod šálku • prikladať (umiestňovať, pridávať k niečomu): prikladá k tanieru príbor; prikladať k žiadosti doklady • zakladať (do určitej polohy): zakladá si ruky za chrbát • odkladať (nabok al. na svoje miesto): odkladá klobúk a sadá si • vykladať (znútra von al. na vyvýšené al. prístupné miesto): vykladá tovar na pult • sádzať (klásť prudkým pohybom): sádže chlieb do pece • expr. kydať (vo veľkom množstve, neusporiadane, neporiadne a pod.): kydá jedlo na tanier • znášať • niesť (o vtákoch a niektorých iných živočíchoch): klásť, znášať, niesť vajcia
prikladať 1. p. klásť 2. porov. priložiť 3. porov. pripísať
pripísať 1. označiť za pôvodcu, príčinu niekoho • pričítať • pripočítať • prisúdiť: všetku vinu pripísali, pričítali, prisúdili ošetrovateľovi; zásluhy napokon pripíšu, prisúdia iba predsedovi • privlastniť: všetky neúspechy privlastnil iným • nedok.: prikladať • podkladať: význam prikladať inému; podkladáte nám zlé úmysly • kniž. imputovať: Čo nám to chcete imputovať?
2. právne prideliť, dať nárok na niečo • pririeknuť: majetok pripísať, pririeknuť deťom; súd pririekol pozemok sestre • prisúdiť (prideliť súdnym rozhodnutím): domu prisúdili vysokú cenu • prirátať • priznať (dať niekomu právo, nárok na niečo): prirátať, priznať niečo niekomu k dobru; priznali mu náhradu za utrpenú škodu • venovať • dedikovať (obyč. literárne dielo na znak úcty, lásky): autor pripísal, venoval, dedikoval svoje dielo rodičom
3. pridať písaný dodatok • dopísať: pripísať, dopísať do listu prosbu
prikladať, -á, -ajú nedok.
1. (čo) klásť na niečo al. tesne k niečomu: p. teplé, studené obklady; Prikladá zásterku k očiam. (Kuk.) Chlapi dobre prikladali flintu k cvičenému oku. (Gráf)
2. (čo) postupne pridávať k niečomu: p. babku k babke šetriť; Prikladali mu palicu jednu za druhou (Kal.) udierali, bili ho palicou;
3. (čo) pripojovať, pripájať (ako prílohu): k žiadosti prikladám podrobný životopis;
4. (čo, čoho i bezpredm.) pri kúrení pridávať palivo do pece: p. drevo, uhlie (dreva, uhlia) na oheň, do pece, do kachieľ; Prikladá polienko za polienkom. (Kuk.)
5. (komu, čomu čo) pripisovať, prisudzovať: p. vinu niekomu; p. význam niečomu;
dok. 1-4 priložiť
priložiť, -í, -ia dok.
1. (čo) položiť na niečo al. k niečomu: p. obklad na čelo; p. dieťa k prsníku; p. k lícu zbraň; Začal hovoriť tajnostne, priložiac si k ústam dlaň. (Jes.)
● p. ruku (ruky) k dielu, k práci dať sa do práce;
2. (čo k čomu) pripojiť, pridať: Revický priložil k ôsmim zlatkám ešte dve. (Jégé); pren. Prilož tomu bláznovi, prilož, ale dobrú a po kotrbe (Kal.) pridaj mu bitky!
3. (čo) pripojiť (ako prílohu, ako dodatok ap.): p. zoznam, mapu; p. návod;
4. (čo, čoho i bezpredm.) pri kúrení pridať palivo do pece: p. drevo, uhlie (dreva, uhlia) na oheň, do pece, do kachieľ, do sporáka; Azda ti je zima? Ešte priložím. (Vaj.)
5. zried. (čo) pripojiť v reči, dodať, doložiť: Sestra ešte priloží: „Uvidíš Žofku!“ (Heč.);
nedok. k 1-4 prikladať