priložiť dok.
1. položiť na niečo al. k niečomu: p. náplasť na ranu; p. zbraň k lícu
2. pripojiť (význ. 2), pridať: p. k žiadosti ďalšie doklady; p. k prístroju návod na použitie
3. pridaním zväčšiť množstvo: p. do pece (uhlie); p. k stovke ešte dve
4. pripojiť, dodať v reči: ešte slovko p.
5. expr. udrieť (význ. 1): prilož mu jednu na zadok
● p. ruku k dielu dať sa do práce;
nedok. prikladať
1. k 1 – 4
2. pripisovať (význ. 6), prisudzovať: p. význam, dôležitosť niečomu
prikladať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok.
klásť umiestňovať niečo niekam (obyč. do ležiacej polohy) • dávať (na nejaké miesto): kladie, dáva jedlo na stôl • stavať: stavia pred neho pohár • ukladať (na svoje miesto al. v istom poriadku): ukladá bielizeň do skrine • nakladať (v istom množstve al. s cieľom prepraviť): nakladá drevo do pece, uhlie do vagóna • podkladať (klásť pod niečo): tanier podkladá pod šálku • prikladať (umiestňovať, pridávať k niečomu): prikladá k tanieru príbor; prikladať k žiadosti doklady • zakladať (do určitej polohy): zakladá si ruky za chrbát • odkladať (nabok al. na svoje miesto): odkladá klobúk a sadá si • vykladať (znútra von al. na vyvýšené al. prístupné miesto): vykladá tovar na pult • sádzať (klásť prudkým pohybom): sádže chlieb do pece • expr. kydať (vo veľkom množstve, neusporiadane, neporiadne a pod.): kydá jedlo na tanier • znášať • niesť (o vtákoch a niektorých iných živočíchoch): klásť, znášať, niesť vajcia
prikladať 1. p. klásť 2. porov. priložiť 3. porov. pripísať
pripísať 1. označiť za pôvodcu, príčinu niekoho • pričítať • pripočítať • prisúdiť: všetku vinu pripísali, pričítali, prisúdili ošetrovateľovi; zásluhy napokon pripíšu, prisúdia iba predsedovi • privlastniť: všetky neúspechy privlastnil iným • nedok.: prikladať • podkladať: význam prikladať inému; podkladáte nám zlé úmysly • kniž. imputovať: Čo nám to chcete imputovať?
2. právne prideliť, dať nárok na niečo • pririeknuť: majetok pripísať, pririeknuť deťom; súd pririekol pozemok sestre • prisúdiť (prideliť súdnym rozhodnutím): domu prisúdili vysokú cenu • prirátať • priznať (dať niekomu právo, nárok na niečo): prirátať, priznať niečo niekomu k dobru; priznali mu náhradu za utrpenú škodu • venovať • dedikovať (obyč. literárne dielo na znak úcty, lásky): autor pripísal, venoval, dedikoval svoje dielo rodičom
3. pridať písaný dodatok • dopísať: pripísať, dopísať do listu prosbu
prikladať, -á, -ajú nedok.
1. (čo) klásť na niečo al. tesne k niečomu: p. teplé, studené obklady; Prikladá zásterku k očiam. (Kuk.) Chlapi dobre prikladali flintu k cvičenému oku. (Gráf)
2. (čo) postupne pridávať k niečomu: p. babku k babke šetriť; Prikladali mu palicu jednu za druhou (Kal.) udierali, bili ho palicou;
3. (čo) pripojovať, pripájať (ako prílohu): k žiadosti prikladám podrobný životopis;
4. (čo, čoho i bezpredm.) pri kúrení pridávať palivo do pece: p. drevo, uhlie (dreva, uhlia) na oheň, do pece, do kachieľ; Prikladá polienko za polienkom. (Kuk.)
5. (komu, čomu čo) pripisovať, prisudzovať: p. vinu niekomu; p. význam niečomu;
dok. 1-4 priložiť
priložiť, -í, -ia dok.
1. (čo) položiť na niečo al. k niečomu: p. obklad na čelo; p. dieťa k prsníku; p. k lícu zbraň; Začal hovoriť tajnostne, priložiac si k ústam dlaň. (Jes.)
● p. ruku (ruky) k dielu, k práci dať sa do práce;
2. (čo k čomu) pripojiť, pridať: Revický priložil k ôsmim zlatkám ešte dve. (Jégé); pren. Prilož tomu bláznovi, prilož, ale dobrú a po kotrbe (Kal.) pridaj mu bitky!
3. (čo) pripojiť (ako prílohu, ako dodatok ap.): p. zoznam, mapu; p. návod;
4. (čo, čoho i bezpredm.) pri kúrení pridať palivo do pece: p. drevo, uhlie (dreva, uhlia) na oheň, do pece, do kachieľ, do sporáka; Azda ti je zima? Ešte priložím. (Vaj.)
5. zried. (čo) pripojiť v reči, dodať, doložiť: Sestra ešte priloží: „Uvidíš Žofku!“ (Heč.);
nedok. k 1-4 prikladať
prikladať p. priložiť
priložiť dk 1. čo k čomu, na čo položiť niečo na niečo al. k niečomu: potom (dievka) zamkla dwere a priložiwsse operacy stolecz k lawycy poprawila postel a lehli spolu (SLAVOŠKA 1667); wezmy lenowu ssatečku a spal gj nad swiečku na prachno, zahas a prilož na ranu (RT 17. st); pan ručnicu hore wzawssj a k lycu pryložiwsse po nich strelil (LACLAVÁ 1712); na tu ranu gedowatu krale sweho usta swe priložila, a tak ten ged z rany teg witahla a wisala (MS 1758); teras ga sem gemu puta priložil (L. MIKULÁŠ 1786) založil F. ruku k dielu p. dať sa do práce: aggreditor: ruku priložiti (WU 1750); rjchle ruce k djlu pryložili (HI 18. st); čynte pokanj, nebo giž y sekera k stromu priložena gest (CS 18. st náb) prišiel čas posledného súdu 2. na čo, k čomu (o pečati) pritlačiť na niečo: giescze slibugi gy (posádku) gleytowati a k temu peczet swu wlastnu przilozim (s. l. 1452 SČL); my zwrchupsany sudczy swe wlastny sekrety sme na to prylozyly a swymy rukamy sme se podepsaly (PRÍLES 1595) 3. čo (k čomu) pripojiť, pridať niečo: w každem skutku tento czech ssewczowsky tu pilnost priložity ma, aby proty uprimnosty a dobrym mrawum nehressil (CA 1579); gestlj masso wažiss, kost k nemu priložiss (BV 1652); wezmy 1 žeytlik frissneg wody, wlož do neg dwa quintliky praeparowaneho wainsstantu, prilož k tomu 6 lotuow manny, nechay se rozpusti (RT 17. st); a osobytne personi pres wssetkeho rozdylu negake nemecke meno sobe priložili (NJ 1785-88) 4. čo pridať niečo: kdiž by buduce potrebno bylo w tichto artikulach neco premenyti neb priložiti (VoP 1760); potom prylož y druhu polowicu (chleba) (:ktera w pecy musj byt, aby horuca byla:) (VK 1764); ga som tretinu priložel, a tak wšetkeg utraty našlo sa fl 12 (P. BYSTRICA 1786) 5. čo pripojiť, dodať niečo (ústne al. písomne): proč se nazywass krestanem: proto, že gsem we gmenu Gežjsse Krysta pokrssten, ale ne každy muže priložiti, že w Krysta werjm (SP 1696); kdo ti ostatnj slowa k tomu priložil (RW 1702); o čemkolwek dowedowany a opytowany budem, wssecko werne a sprawedliwe wygewym, nicz nezatajim ani wycej nepryložym (PREŠOV 1775) 6. koho, čo čím prikryť, pritlačiť, privaliť niekoho al. niečo niečím: kameni, z kterim bil (Absolón) do gami prilozeny a zahrebeny (MK 18. st); prikladať ndk k 1: dokud hribetem (:žhribe:) gest, kopitam geho potkowy neprikladagu (:neprikuwagu:) (KoA 17. st); ginj zadkem k oltaru obratieny woniawe kwitj k nosu prikladagu (KT 1753); x. pren ňech penežné recipe dávajú, ňech zlaté, stríbrné flajstri prikladajú (BR 1785) platia F. p. ruky k čomu dávať sa do práce: k wlne a gehle ruki prikladá; k murárskeg robote ruki prikladagú (PT 1778); newaď se s člowekem gazyčnym a neprikládag na geho oheň drjwi (KB 1757) nehraj mu do karát, nerob tak, aby mu to vyhovovalo; ktery hňewu a záwisti úzdi prikládati zná (BlR 18. st) dokáže vášne krotiť; k 3: cirkew wzdicky o to pečuge a k tomu negwetssy pilnost priklada, aby take welyke mnozstwy a shromazdeny lidu wericiho w pokogy staly (ŠV 1675) prisudzuje; stranka pak rotarideska do ireku nadobiwanich, kterich specificatiu ponižene prikladam, žadneho prawa mitj nemuže (PUKANEC 18. st); epigraphem rei indo: cedulu prikladam (LD 18. st); k 4: czincz (!) nam slawne panstwy pryklada, kde guž nemužeme stačžit (B. POTOK 1766); ňeprikládaj si (:pravil k ňemu:) a ňerozmnožuj tvoje i moje bídi (BR 1785); k 5: i to tež k tomu prikladam, paklj bj mel Geho Milost aneb potomczj njaku prekažku mely (TRENČÍN 1693); k tomu y to prikládam, že se mi wždycky nelibilo na praedikantuw (!) kacyrských (SPa 1716); i to, cso sem od Geho Milosty p. notariussa na moge ussj slissela, prikladam (PUKANEC 1767); k 6: na tabakowj list krawske lagno potireg a (na) hrb prikladeg (RT 17. st)