prísť [prísť, prínsť], prijíť, prijdúť dk
1. kam (o ľudoch a zvieratách) chôdzou al. dopravným prostriedkom sa dostať niekam: (Anna) aby prissla aneb poslala swedomy yste (RÁZTOČNÉ 1551); (nikto) nemohl pro porussenj mostow wydenskych do mesta Wjdne prygiti (M. JÁN 1608); v který čas Slováci s prvních svích sedlísk na tito strani príšli (BR 1785)
L. Katarina Olas prissla za Matussa Sswingalu (VRÚTKY 1676) o vydaji; že mu (pánu Záborskému) sestri na hrdlo prissli (MARTIN 1792) na obtiaž
2. kam (o dopravnom prostriedku) pohybom sa dostať niekam: aby prazne wozy z Bycze hore zase neprissly wssecky (ORAVA 1604)
3. odkiaľ vrátiť sa odniekiaľ na pôvodné miesto: Jakub Surženy wyznal pod prisahow, že kdy bil prissel z cesty, slyssal od swey sestry, ze barbyerczyna diewka prniesla gey dwe husy (P. ĽUPČA 1582); na Kuny Janossa, kdy pryssel s Teplicze, holba wyna (ŽILINA 1599); kdy pani prissli (do) Sielnicze z prawa, dana gim weczera (ZVOLEN 1635)
4. pred koho, ku komu dostaviť sa niekam al. obrátiť sa na niekoho s nej. žiadosťou: prissel gest Merthuss Beczko pred richtare Laurincze spolu raddu swu sedycze, kazal zapisati w meske knihy (P. ĽUPČA 1509); prissla ke mne tato vboha matrona, manželka Walenta Muranskiho, kteryžto gest w wezenj položeny (ŽARNOVICA 1598)
5. (komu) (o žalobe, liste ap.) byť dopravený, doručený, (o chýre) dostať sa niekam: y nam zatym chyr pryssel welmj neszkoro (ZVOLEN 1575); jak nahle pryde odpowed, mne hnedky odesslete sem na zámek; gyž sem byl lyst odeslal do Klacžjan, kdy mne nowyna pryssla (SKLABIŇA 1587; 1606); keby boly listy Huszar Josephowj neprissly (LACLAVÁ 1718); proty takowemu magstrowi menowita ponos prisla (HLOHOVEC 1794)
6. (o živloch) nastať, vniknúť niekam: prissla wnahle woda, ktera buky obecne odtrhla, tomu, ktery gich chitil a zaopatril, dano den 10 (ŽILINA 1712); prissel dessť a potoky (SPa 1716); aby do ussi statku žádna woda neprissla, nebo od neg ohluchuge (VOv 1779)
7. od koho, z čoho vzniknúť z niečoho: to wsse prisslo gest z upadu prwnjch nassych rodycžow (BAg 1585); dusi tzesitzel prisol od matki tsisztej, Márii (HPS 1752); nemoc z gine pričiny prissla (HT 1760)
8. priblížiť sa v čase, nastať, začať sa: od teto stredj, kteraz pryde (HLOHOVEC 1562); kdy ostatnym penizom termin prigde (P. ĽUPČA 1591); kdyby pak giž čas prissel gegich dospeleho weku (P. BYSTRICA 1636); žena kdy rody, bolest ma, nebo prissla hodina gegy (AgS 1708); kdy pak čas wozeny hnoga pryde (LIPTOV 1716); hle, sedem rokúw prigde úrodi welikég (KB 1757)
9. do čoho, na čo, v čo, k čomu dostať sa do istého stavu, do nej. okolností: ten isti menouani uinohrad prisol bi na predai aneb na zaloh (TRNAVA 1618); (husár) w horneg wogne na chromotu prissel (ZVOLEN 1645); do ubozstwa pryssli sme natolika my (PREŠOV 1699); žebj do volačoho naprissla doložena Kolaka (KRUPINA 1741); (baňu) nemaji zapuštat a obnechavat tak, aby na pustatinu neprišla (MB 1759); kďibi bil mal (René) do pánství muhamedána ňekterího prijdúťi (BR 1785)
L. p. do mysli, na myseľ, v myseľ, do pamäti, na pamäť, v pamäť, na rozum, na um komu spomenúť si, rozpamätať sa: nemozze czloweku fsseczko w pamet pryty nanahle (TREBOSTOVO 1577); proč ti neprišlo na pamet (ASL 1672); keby mne to bolo tedy na um prisslo (KRUPINA 1694); to mi prisslo na rozum (TURIEC 1755); mihi hoc oboluit: na mysel my prisslo; incidit mihi in mentem: do myslj my prisslo (KS 1763); kolikrát mi má ňešťestná príhoda v misel prijďe (BR 1785); w negwetssj wzteklosti do pameti geg prisslo (PT 1796); p. do rečí, na reč, na zlé reči, z reči do reči s kým pohádať sa s niekým: gmenowany Duro Hiadlowsky prissiel byl na reč starym richtarom; Martin Kowač s Petrom Muotowskym, gmenowany tito dobry lide a spoluswatowe, byly na neyakowe zle rečy prissly, až se y pred wrchnost vtiekly (S. ĽUPČA 1603); tak z rečy do rečy prigducz (Ferenc Pavlovič) chtel gim odgimat sekery (D. JASENO 1716); (svedok) z Remenarkou na ringu meskem do negakowich odpornich recsy prissgel (KRUPINA 1745); p. do rečí stať sa objektom ohovárania: Pelioniska do hambi prissla a do reči (KRUPINA 1734); p. do človečenstva, k dospelosti, do rozumu, k rozumu stať sa dospelým: sin mistrovsky prišel by k dospelosti (BÁNOVCE n. B. 1667 E); dokud ony (deti) dorastu a k rozumu prigdu (BRATISLAVA 1667); kdi sinowia a dczeri zrostli a do člowečenstwa prissli (BODOVICE 1670); nebo si detinsku kossielku zlozel a do rozumu uplneho pryssel (MiK 18. st); p. do starosti, do šedivých liet zostarnúť: kdiž sem do starosty prissel a w sweg starosti neweduce, gako bich se mohl opatrowat (HYBE 1714); aposstolowé, kdy guž do ssediwých lét prissli, Krystu Pánu dali se wynaučovati (UKK 1768); p. z očí neos o urieknutí: zdaliž djteti z očj prisslo, zdaliž ureknuto gest anebo ne (HT 1760); pritraffi sa nekdy, že hedbawne cžerwičky ureknu, aneb ginač že gim z očuw prinde (SN 1772); p. na ranu komu ocitnúť sa v blízkosti niekoho: prwny mu (Petrovi) na ranu prissol Malchus (WS 18. st); p. vnivoč, nanič zničiť sa: calvinistae to pissu, že krw Krystowa dawno zhnila a wniweč prissla (SP 1696); (dediny) skerzeva grund nanič prijdu (SEDLICE 1783)
10. kam ocitnúť sa na nej. mieste, dostať sa niekam: gako ten prsten k wam prinšgel (KRUPINA 1745); wssecky weci magu do prothocola pristi (BOCA 1760); hrngec we wode bil, ale na kweti woda ňeprissla (PR 18. st); ten (hriešnik) nezessel do pékla, ale prissel do očissťa (BlR 18. st)
L. suseda nassa pred ssesdesatmy rokmy na tento swet prissla (KT 1753) narodila sa; p. do rúk, k rukám, pod ruky, v ruky komu dostať sa do právomoci niekoho: Jan Kuchon (so) swogimi towarissi nam nemohol w rucze pritj (BLATNICA 1581) nemohli sme ho dostať; wynaloženy duochotkow, co my prissli k rukam, hnedky poradne dawam (s. l. 1644); truhly pod Jankowičzowe rukj prissly a on ssafowal s nimy (JASENICA 1704); gakowjm spusobem by bola taže luka teragssiemu obiwatelowj do ruku prissla (MARTIN 1754); p. na oči komu objaviť sa, ukázať sa: nechcu ja geho (syna) mat, nech mi nikdi na oči nepride (BARDEJOV 1661); hňeď v prvňém ambiťe všeliké obrazi a sťenové maluváňí na oči jejích (návštevníkov) prišlo (BR 1785); p. v uši komu dopočuť sa o niečom: wericy, kterym slowa tato w ussi prissli a ktery se potom krestiane nazwali (SP 1696); p. do huby, na jazyk, v ústa komu o hovorení bez uváženia, bez rozmýšľania: Luther, co len do huby gemu prisslo, wsse newlidne wybluznil (DuH 1723); co mu kolwěk w usta prigde, co mu sljna k ústám prinese, mluwj (WU 1750); quod saliva fert: co na gazyk prigde (PD 18. st); p. pod zuby komu ocitnúť sa v blízkosti niekoho: bodag bys druhi raz prisla mu pod zuby (KC 1791); kedy prjgdess mezy wrany, musyss kwakat gako ony (SiN 1678) o prispôsobení sa
11. do čoho, k čomu získať, nadobudnúť niečo: aby giž napotomnie zaden z bratow ani sestar k tomu pristupiti ani prigiti nemohl; žadneho prawa ani moczi mjti nebude Feriancz ani geho buduczi potomczi k tomu quentinu a k tim lazom prigiti (P. ĽUPČA 1587; 1596); Pan Buoh nam rači pomuoci namlatiti a k penizom prigiti (H. STREDA 17. st LP); nikda snad k swemu zdrawy predesslemu nebudu mocy prigity (H. JASENO 1716)
L. p. k sebe
a. (o ľuďoch) nadobudnúť stratené vedomie: gak se maličko prebral a prissel k sebe, na kolena swe hrissne padnul (MS 1749)
b. (o veciach) nadobudnúť pôvodné vlastnosti: obec z predesslé roztržitosti k sobě prissla, se upokogila (WU 1750); (zelinu) zawes do suda, techdy opet prjde k sebe wjno (VK 1764); p. k svojmu dostať, čo komu patrí: nepotreba Durkowy gynsey czesty hledaty, zeby k swemu mohol pryty, my gemu hczeme dosty uczynytj (PLIEŠOVCE 1587)
12. o čom byť zbavený niečoho, stratiť niečo: co som o swoge zdrawy prysel (L. JÁN 1621); mi ubohi lide, skrze ohen o wssetko sme prissli (PREŠOV 1682)
L. p. o hrdlo, o život umrieť, najmä neprirodzenou smrťou: gsaucze hospodarem w dome tom o zivot gest prissel (ŽILINA 1622); fatens yeho (Jankoviča) napominal, že bi bil tenže list welmy podezreny, aby o hrdlo pren neprissel (JASENICA 1710); p. o rozum zošalieť: mente alienari: o rozum prissel, zssálený (WU 1750); p. o veniec stratiť poctivosť: stala se taká vec, prišla o svúj venec (PV 18. st)
13. na koho postihnúť, zachvátiť niekoho: w ten den tazoba welka na mna bola prissla (D. RAKYTOVCE 1637); o hodynu pak prisslo na mna zimou (KRUPINA 1672); jatra kozlowa paducy nemoc magicim zla, neb spysse ta nemoc nan prigde (HL 17. st); na Mariu prislo porodzenye (HPS 1752); prissel upad na dobitek howazi (KT 1753); nech prigde náňho sydlo, kterého nezná, a syt, kteru ukryl, nech ho ulapj (KB 1757)
14. na koho, na čo, komu, k čomu dostať sa do vlastníctva, ujsť sa, pripadnúť niekomu: statek na tehoss Martyna pryssel a spadol (SUČANY 1579); geden kwentyn, ktery pryssiel w diele otczu geho, pol kwentyna pak, ktery mu pripadol po smrti stryka geho (P. ĽUPČA 1586); (gomby) ktere magi prit na menteku (BREZNO 1599); gym ta zeme od gegych ocyka pryssla (S. ĽUPČA 1603); ta hrada bez penezy ma ku dworu ladowskemu pryti (L. TRNOVEC 1620); yako prissyel Badyn vrečyte na panou Eszterhazych (ZVOLEN 1676); a tak nam prindu f 2 (PUKANEC 18. st)
15. na koho, na čo objaviť niekoho, niečo; natrafiť na niekoho, na niečo: premysslegycz, ze y ja na to prity musym (PARÍŽOVCE 1564); po klufte z newelikym nakladkem prissel by na gang; prissel by zase na rudu (BOCA 1610); znal sem učeneho panskeho čloweka, ktery na to byl prissel, že bez Pisma swateho Ethicu Aristotelesa dostatečnu by súdyl za dokonalost krestansku (PP 1734); kudj mila chodivala, vssudj bilo rovno, na čo prissla, wssecko snedla, trebars bilo hovno (KC 1791)
16. patriť, náležať ako odmena, odplata za niečo: ostatne pak y z wina čo pridge, abj sobe rozdelilj (PUKANEC 1775)
17. mať cenu, stáť: gak wysoko 1 holba teho smjssaneho wjna prigde (LU 1775)
18. neos treba: on gemu chcze za strowu, czo przide, zaplatyti (ANTOL 1571); na sedm wozu, než gak wyrozumywam snad y druhich sedm pride dowest (VRŠATEC 1685); proti piwnici cistu skalu prislo kopat (RADVAŇ 1714); na každy rok prinde platyt pol osma zlateho (N. MESTO n. V. 1772)
19. neos uskutočniť sa, nastať: potom, kdy k tomu prysslo, poslal on, p. richtar, čloweka k nemu (k Balcierovi Smrtníkovi) (S. ĽUPČA 1603); jestli nebudeme miti pomoci, na to nam prijde, že se musime rozist (PODTUREŇ 1772 LP); prichádzať [-dza-, -(d)ze-], prichodiť ndk/frekv k 1: kdj prichazel k wratom Zabo Palowim, teda bila tma (KRUPINA 1643); fatens očzite (to) widel, kedy wolom prichodel dawat (JASENICA 1704); k 2: allabuntur naves: prichazegi hagovi (LD 18. st);
x. pren cesta prichazy až do oracich zemy (ZVOLEN 1567) vedie; k 3: do té nemeckeg školy velikej, co odtud potom pricházejí v plundrách (ASL 1672); redeo: nawracám se, zase prichádzám (KS 1763);
x. pren na poludnyia počal zrak mu (fatensovi) prichaczaty (KRUPINA 1722) začal sa mu navracať; k 4: slad sem nosila, do domu prichodila a pitala (P. ĽUPČA 1614); s tuto našu uniženu suplikacii prichazime pred Vaše Vysoceurozene Milosti (ŇARŠANY 17. st); k 6: abi nič nepohinulo na brehu, kdiž welike wody prichazegi (BUDATÍN 1629); k 7: beda tomu cžloweku, skrze ktereho pohorsseny prychaza (BAg 1585); mnohe pohorsseni skrze weci winasseni w poctywem cechu prychodga (KRUPINA 1778); telesnost, ktera z porussenj tela prichazj (CS 18. st); k 8: yak gym den prichodil, nažadali byli sobe nekterym panow messtanow (S. ĽUPČA 1603); počalo pricházati sedem rokúw hladu (KB 1757); guž teple časy prichazagu (SN 1772); polnja robota a žatwa prichodj (L. MIKULÁŠ 1785); k 9: miesstiany nassy k znamenythim sskodam a nakladom skrze to przychazegy (BRATISLAVA 1526); statek masny do wetsseg czeny prichody (RUŽOMBEROK 1767)
L. p. na myseľ, na pamäť, na rozum spomínať si: prichaza mi na misel patriarcha Abraham; na pamet my prichaza negwernegssa krale Dawida manželka (MS 1749); potom ti ja budem na rozum prichodiť (PV 18. st); kdi už do rozumu prichádzal (DS 1795) dospieval; ga guss do staroby prichodjm (LIPTOV 18. st) starnem; repuerasco: na ďetjnsky rozum pricházám (KS 1763) stávam sa detinským; p. vnivoč, navnivoč ničiť sa: zdaliž wssecky práce nasse wnjwěč neprjcházagu (MP 1718); chotar cžo dal se wicze kazy a nawniwecž prichadczy (KUBRICA 1718); k 10:
L. s takowym kontraktem na swet prychadza y člowek (GŠ 1758) rodí sa; p. k rukám, pod ruku koho dostávať sa na adresu al. do blízkosti niekoho: žiwnosti k rukam Wassej Milosti podawane su a prichazegi (LIPNÍK 1569 KL); kosec wssecko stina, co prychadza w koseni pod ruku (GŠ 1758); p. na oči, pred oči komu objavovať sa, ukazovať sa: lydska krehkost blesk angela znesti nemuže, nechtic musi omdlet, když mu na oči prichadzi (PP 1734); wždy mu Krysta umučení pred očy prichadzy (GŠ 1758); Krystus zna y slowa nasse prw, než prichazegy na gazik (COB 17. st) než ich vypovedáme; k 11: stara gim (lastovičkám) prinassy do hnyzda (lastovičník), aby gedly, a tim zase k zraku prichazegj (HL 17. st)
L. advoco animum: pricházám k sebe (KS 1763) nadobúdam stratené vedomie; kdo rad často sskolu menj, pozde prichazy k umenj (SiN 1678) málo sa naučí; k 12: z hnewu prylissneho, saudu nahliweho sam prichaziss o statek (BV 1652); bogownicj, kterj bez pričinj dostatečneg zamek nepritelom poddawagu, nelen o swug kazdodeni plat prichazegu, než gako zradcowé trestanj biwagu (KT 1753)
L. tento člowěk newinně o žiwot pricházá (RW 1702) umiera; (opilci) zdrawy smisl potracugj a o rozum prichazegi (HPP 1754) šalejú; k 13: mnohe pripadnosty na nowotnjho a mladjho gazdu prichadzagu (KRUPINA 1734); gako nemoce prichadzagu na hedbawne cžerwičky a gak sa magu hoditi (SN 1772); na koňe 366 ňemoci prichodi (PR 18. st); k 14: wdowam ze ssyat nayprednegssy šata w dyle prychazy; treti pak cžastka toho placzu prichazy a pripoguge se k domu pecsicherowskemu (KRUPINA 1691); swedek newie, kolko na sstwrtnjka prichodilo (TURANY 1716); kopanica, z kterej prichody na kostol dežma (OČOVÁ 1748); k 16: kolik a jak mnoho nam z každeho našeho banskeho mesta, bane a handla vedle naležite spravedlnosti prinaleži a prichodi (MB 1759); k 17: drewo, ktereho dowažani lacno nam prichozi (ONDRAŠOVCE 1772); k 18: prichodý doložit do tohoto exitu d 30 (ŽILINA 1702); prichazalo bi k tomuto winnich drozdy m 81 (M. KAMEŇ 1721); nam prichodj wčul pastwu nawoznu semenom ozjmnim zasjat (LISKOVÁ 1774); k 19: dustoynost geho k snjženj prichazj (WO 1670); prichádzavať, prichodievať frekv k 1: Rekowe, kteriž prichaziwaly, abi se modlily w chrame (Le 1730); k 13: požehnány toho, ktery zahynul, pricházáwalo na mňa (KB 1757); k 18: bokom cez ten las prichodiewalo statok honjt na wodu (D. JASENO 1754)