Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

prijať -jme -jmú dok.

1. vziať ponúkanú, dávanú vec: p. darček, odmenu; p. pomoc, radu; p. úplatok

2. chytiť, uchopiť podávanú vec do rúk: p. (podávanú) ruku

3. vziať na vedomie: p. správu, pozdrav, blahoželanie; p. niečo s porozumením, ako urážku

4. vziať k sebe (do rodiny, do opatery ap.): p. niekoho na byt, pod strechu; p. dieťa za svoje adoptovať

5. pripustiť k sebe (na návštevu, rozhovor ap.): p. hostí, návštevu, deputáciu

6. vziať do nejakej inštitúcie, organizácie: p. niekoho na vysokú školu, do zamestnania, do spolku

7. vziať, zaradiť na prac. miesto: p. vrátnika, referenta

8. ujať sa nejakej úlohy: p. funkciu predsedu

9. prejaviť súhlas s niečím, akceptovať: p. pozvanie; parlament p-l zákon

10. pojať do seba, absorbovať: pôda p-e veľa vlahy

p. uznesenie uzniesť sa;

nedok. prijímať -a

1. k 1 – 10

2. cirk. požívať chlieb, príp. i víno (ako obrad)

// prijať sa (o rastlinách) zapustiť korene, ujať sa: stromček sa p-l;

nedok. prijímať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
prijať ‑jme ‑jmú ‑jal dok.; prijať sa (ujať sa)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

absorbovať mať schopnosť niečo do seba dostať a spotrebovať • vstrebaťprijaťpohltiťvpiťvsať: zem absorbovala, vstrebala, pohltila vlahu; pokožka dobre absorbuje, vpije, vsaje krémneprepustiť (o svetle a zvuku): stena absorbuje, neprepustí hlukadsorbovať chem. (absorbovať nejakú látku povrchovou vrstvou inej látky) • povpíjať (postupne)


adoptovať vziať niekoho do rodiny a pokladať za vlastného • osvojiťzastar. prisvojiť si: adoptovali ho, osvojili ho ako sirotuprijať za vlastné: po smrti rodičov prijali dieťa za vlastné


angažovať uzavrieť angažmán s niekým • prijaťzamestnať (v súvislosti s umelcami): angažovali ho, prijali ho do opery na jednu sezónu; zamestnali ho, angažovali ho vo filharmónii


dostať 1. stať sa vlastníkom niečoho dávaného, poskytovaného, posielaného a pod. • prijať: dostať, prijať darzískať: získal niekoľko platní od priateľahovor.: vyfasovaťfasovať (dostať ako prídel): vyfasovali pracovný odevinkasovať (dostať peniaze): podnik inkasoval za pohľadávkynadobudnúť: dom sme nadobudli dedičstvom

2. dosiahnuť ako výsledok úsilia • získaťzadovážiťzaobstarať: dostať, získať odmenu; zadovážiť, zaobstarať povolenie na exportutŕžiťstŕžiť (dostať peniaze obyč. predajom): utŕžil dobrý ziskdôjsťprísť: došiel k majetku podvodmivyslúžiť si (dostať za zásluhy): vyslúžil si vyznamenanieexpr. uloviť: ulovil hotový majetokkniž. zožať: zožať potleskkniž. zastar.: obsiahnuťobčiahnuť: obsiahli milosť

3. byť postihnutý • utrpieť: dostať, utrpieť infarkthovor. chytiť: chytiť chrípkuodniesťodniesť si: odniesol (si) to chorobou; ktosi to odnesiehovor. vyfasovaťinkasovaťutŕžiťstŕžiť: vyfasovali, inkasovali gól; utŕžili, stŕžili len posmechhovor. expr.: zliznúťzlízať: zlizol zauchoiron. vyslúžiť si: vyslúžila si samé výčitky

4. p. dochytiť 1, chytiť 2 5. p. oklamať 2, 3 6. p. donútiť 7. p. pripraviť 3


chytiť sa 1. rukami sa oprieť o niečo al. vziať do rúk niečo na získanie stability • chopiť salapiť saprichytiť sazachytiť sa: chytil sa, prichytil sa, zachytil sa lana, lapil sa zábradliaexpr.: chmatnúť sachvatnúť sa: dieťa sa chmatlo, chvatlo matkypridržať sa: jednou rukou sa pridrží sedla

2. prudko sa rozšíriť (o citoch, stavoch, živloch a pod.): chytila sa jej radosť; oheň sa chytil všetkéhozmocniť sazachvátiťzasiahnuť: zmocnil sa ich, zachvátil ich strach; ovocie zachvátila, zasiahla pleseňposadnúť (o citoch): chytila sa ho, posadla ho vášeň

3. zapustiť korene • ujať saprijať sauchytiť sa: stromčeky sa rýchlo chytili, ujali, prijali, uchytilizakoreniť savkoreniť sa: v suchej zemi sa priesady nezakoreniliprichytiť sa: na múre sa prichytila burina

4. začať horieť • zapáliť sarozhorieť sa: plyn sa chytil, zapálil; drevo sa rozhorelovzbĺknuťzbĺknuťzblčaťkniž.: vzplanúťsplanúť (začať horieť plameňom): vatra vzbĺkla, vzplanulakniž.: vznietiť savzňať sa: uhoľný prach sa vznietil, vzňalrozplameniť sa (začať horieť vysokým plameňom)

5. p. chopiť sa 1, 2, pustiť sa 1, pobrať sa 2 6. p. zareagovať


obdržať správ. dostať, prijať


osvojiť si učením, vôľou, tréningom a pod. si zapamätať, prijať ako svoje • naučiť saovládnuť: ľahko si osvojiť látku z chémie; naučil sa hre na klavírifraz. prijať za svoje (vlastnosť, návyk a pod.): osvojil si držať hlavu hore; prijal za svoje chodiť vzpriameneprisvojiť si (prijať za vlastné): prisvojili si cudzie zvykyhovor. pochytať: od kamarátov pochytal všelijaké zlozvykyexpr.: vcicaťvcucaťkniž. vsiaknuťvsať (dychtivo, intenzívne si osvojiť): vsiakol, vsal do seba vedomosti


prevziať 1. prijať obyč. do ruky od niekoho iného; prijať istú úlohu, funkciu, povinnosť, starosť a pod.; prijať do správy • prebrať: zásielku sme prevzali, prebrali osobne; prevziať, prebrať vedenievziaťzobrať: vezmi, zober, prosím, telefonický hovor za mňa; vziať, zobrať službu namiesto koleguzastaráv. prejať: prejať za niekoho dlhujať sa: ujať sa funkcie, zodpovednosti, prevziať funkciu, zodpovednosťpopreberať (postupne): popreberať pracovníkov zo susedného závodu; popreberať dozor nad žiakmi

2. prijať ako svoje vlastné od niekoho iného • osvojiť si (učením, tréningom a pod.): Európa kultúru prevzala, osvojila si od Rimanov; prevziať, osvojiť si cudzie slová, zvyky, teórieprisvojiť siprivlastniť siprebrať (vziať do vlastníctva, obyč. neodôvodnene): prisvojiť si, privlastniť si cudzie myšlienky; prebral kamarátovi dievčafraz. prijať za svoje: učiteľove názory prijal za svoje

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

prijať, prijme, prijmú, rozk. prijmi; prijatý dok.

1. (čo) vziať si, čo sa dáva al. podáva; vziať si, čo sa udeľuje: p. dar, odmenu, vyznamenanie; p. peniaze, závdavok, výplatu, plat; p. niečo do vlastných rúk; p. ruku a) uchopiť podávanú ruku, b) vysloviť súhlas s niečím (obyč. s manželstvom); p. niečo do úschovy; p. pomoc od niekoho; p. miesto vstúpiť do zamestnania; Prijal úrad od novej vlády. (Vaj.) Adela prijala Stanovo rameno (Vaj.) chytila sa ho; cirk. p. krst dať sa pokrstiť;

2. (čo) pojať do seba, pohltiť, absorbovať: pôda prijme veľa (málo) vody; Do kastróla dáme čerstvého masla a nulovej múky toľko, čo maslo prijme. (Vans.); pren. Dnes moje telo prijme zem (Pon.) pochovajú ma.

3. (koho) uvítať, privítať: p. niekoho vľúdne, s radosťou, s plačom, s otvoreným náručím; p. niekoho slávnostne; Strýko ho prijal ako vlastného syna (Al.) veľmi srdečne.

4. (koho) pripustiť k sebe (obyč. na úradnú návštevu), poskytnúť niekomu rozhovor, audienciu: p. niekoho oficiálne, neoficiálne; p. niekoho na audienciu; V malej miestnosti prijal ho okresný tajomník. (Krno)

5. (koho, zried. i čo) vziať (do rodiny, na byt, do ochrany, do zamestnania ap.), dovoliť niekomu vstúpiť do nejakej spoločnosti (do organizácie, do školy, do rodiny ap.): p. niekoho na byt, do domu, pod strechu, do práce, do služby, do zamestnania; p. niekoho za kandidáta, za člena strany; p. žiaka na vysokú školu; p. niekoho medzi seba; p. niekoho za zaťa, za nevestu; p. dieťa za svoje adoptovať ho; Prosím vás láskavo ho prijať do ochrany. (Fel.) Ja prijmem nevestu vďačne i zo sedliackeho domu. (Kuk.) Prijali ho za železničného strážnika. (Vaj.) Prijmeme vás ako pomocného záhradníka s platom a so stravou. (Smrč.)

p. niekoho na milosť dať mu milosť, odpustiť mu;

6. (čo) prevziať ako povinnosť, vziať si na starosť: p. záväzok. úlohu; prijať na seba povinnosť platiť dane (Jes-á);

7. (čo) vziať na vedomie: p. s radosťou slová niekoho; p. zprávu o niečom; p. pozdrav; Lyžiari to celkom uznanlivo prijali ako prirodzenú vec. (Bedn.) Nikto neprijal bez poznámky zvesť, že sa bude zas rečniť. (Fr. Kráľ) Prijmi moje blahoželanie. (Tim.) Starla Barbora a prijali to s pochopením, ako všetky zrejmosti. (Barč)

8. (čo) prejaviť súhlas, súhlasiť s niečím, pripojiť sa, prikloniť sa k niečomu, uznať, schváliť, akceptovať: p. ponuku, p. výpoveď; obecenstvo prijalo divadelnú hru sympaticky, s porozumením; p. pozvanie niekoho, p. požiadavky niekoho; p. podmienky, p. návrh, p. uznesenie, p. stanovy; parlament prijal zákon schválil; p. myšlienky, názor, stanovisko niekoho;

9. (čo) nadobudnúť, dostať nejaký tvar, podobu, výraz: Jej tvár prijala výraz miloty a nežnosti. (Kuk.) Anna prijala podobu krásnu ako víla. (Tim.);

nedok. prijímať

|| prijať sa (o rastlinách) zapustiť korene, ujať sa: Aj tá ľalia, čo Marka zasadila, sa prijme. (Tim.) Zasaď ho (ker) do dobrej zeme, prijme sa. (Kuk.);

nedok. prijímať sa


prijímať, -a, -ajú nedok.

1. (čo) brať si, čo sa dáva al. podáva; brať si, čo sa udeľuje: p. dary, úplatky, peniaze, vklady; p. poštu; p. pomoc, radu; Je navyknutý prijímať úctu a oddanosť od svojho okolia. (urb.)

2. (čo) pojímať do seba, pohlcovať, absorbovať: Rastlina prijíma kyslík. — Elektromotor prijíma prúd. — Dunaj prijíma od Devína Moravu. — Zem prijíma do svojho lona naše kosti. (Kuk.)

3. (koho) vítať: p. návštevu, p. hostí; Keď prišli k nemu o dačo Slováci, prijímal ich okúňavo. (Taj.)

4. (koho) pripúšťať k sebe (obyč. na úradnú návštevu), poskytovať niekomu rozhovor, audienciu: návštevy (stránky) sa prijímajú v stredu a v piatok; ustavične samé deputácie prijímať (Stod.); Kviko chcel vo svojej vile prijímať najvrchnejšiu čeliadku mesta. (Jaš.)

5. (koho, zried. i čo) brať (do rodiny, na byt, do zamestnania, do verejného zariadenia ap.); dovoľovať niekomu vstúpiť do nejakej spoločnosti (do organizácie, do školy, do rodiny ap.): čistiareň dnes neprijíma šatstvo na čistenie; p. žiakov do školy; p. najlepších pracovníkov za kandidátov, za členov strany; riaditeľ prijíma a prepúšťa zamestnancov; Prijímam ťa do mojej družiny. (Stod.) Učni sa prijímajú len na chovu. (Zúb.) Vasca do práce všade prijímajú vďačne. (Kuk.)

6. (čo) brať na seba ako povinnosť, brať si niečo na starosť: p. rozkazy, záväzky;

7. (čo) brať na vedomie: p. zprávu, zvesť, pozdrav; Pani prijíma to všetko chladne. (Kuk.) Zvesti o umieraní známych alebo i príbuzných prijímali sa tupo a bez reptania. (Ondr.)

8. (čo) prejavovať súhlas, súhlasiť s niečím, uznávať, schvaľovať: p. návrh, rezolúciu, podmienky, ponuku;

9. (čo) nadobúdať, dostávať nejaký tvar, podobu, výraz: Neurčité túžby začali prijímať tvary. (Kuk.)

10. cirk. požívať chlieb, príp. i víno pri obrade prijímania;

dok. k 1-9 prijať

|| prijímať sa (o rastlinách) zapúšťať korene, ujímať sa: V takýto chmúrny deň sa priesada rada prijíma. (Vans.);

dok. prijať sa

Morfologický analyzátor

prijať dokonavé sloveso
(ja) príjmem, prijmem VKdsa+; (ty) prijmeš, príjmeš VKdsb+; (on, ona, ono) prijme, príjme VKdsc+; (my) prijmeme, príjmeme VKdpa+; (vy) príjmete, prijmete VKdpb+; (oni, ony) prijmú, príjmu VKdpc+;

(ja som, ty si, on) prijal VLdsam+; (ona) prijala VLdsaf+; (ono) prijalo VLdsan+; (oni, ony) prijali VLdpah+;
(ty) príjmi, prijmi! VMdsb+; (my) príjmime, prijmime! VMdpa+; (vy) prijmite, príjmite! VMdpb+;
(nejako) prijmúc, príjmuc VHd+;
prigať_1 prigať prigať_2 prigať

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor