Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

prijať -jme -jmú dok.

1. vziať ponúkanú, dávanú vec: p. darček, odmenu; p. pomoc, radu; p. úplatok

2. chytiť, uchopiť podávanú vec do rúk: p. (podávanú) ruku

3. vziať na vedomie: p. správu, pozdrav, blahoželanie; p. niečo s porozumením, ako urážku

4. vziať k sebe (do rodiny, do opatery ap.): p. niekoho na byt, pod strechu; p. dieťa za svoje adoptovať

5. pripustiť k sebe (na návštevu, rozhovor ap.): p. hostí, návštevu, deputáciu

6. vziať do nejakej inštitúcie, organizácie: p. niekoho na vysokú školu, do zamestnania, do spolku

7. vziať, zaradiť na prac. miesto: p. vrátnika, referenta

8. ujať sa nejakej úlohy: p. funkciu predsedu

9. prejaviť súhlas s niečím, akceptovať: p. pozvanie; parlament p-l zákon

10. pojať do seba, absorbovať: pôda p-e veľa vlahy

p. uznesenie uzniesť sa;

nedok. prijímať -a

1. k 1 – 10

2. cirk. požívať chlieb, príp. i víno (ako obrad)

// prijať sa (o rastlinách) zapustiť korene, ujať sa: stromček sa p-l;

nedok. prijímať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
prijímať ‑a ‑ajú nedok.; prijímať sa

brať 1. uchopovať rukami, nástrojom (a istý čas držať) • chytaťlapaťschytávať: bral, chytal klobúk do rukyexpr.: habaťchabraťchmátaťchvátať (brať s chvatom, prudko, nasilu a pod.): chabre, chmáce, chváce všetko, čo mu príde pod rukuhovor. expr.: škrabaťškriabaťdriapať (násilím brať): škr(i)abe, driape mu knihu z rukyhovor. brakovať (vo veľkom množstve): brakovali všetko do posledného kusa

2. dávať odniekiaľ preč, zbavovať vlastníctva (op. dávať) • odoberaťodberaťodnímať: brať, odoberať krv pacientovi, včelám med; odnímať rodičom dieťaodcudzovaťkradnúť (protiprávne brať): kradnúť z cudzieho

p. aj habať

3. nadobúdať ako vlastníctvo • prijímaťdostávaťpoberať: bral, dostával, poberal vysoký plat; berie, prijíma úplatkyhovor. fasovať: včera sme fasovali prémie

4. prichádzať na zmysel niečoho • chápaťrozumieť: nevie, ako má brať, chápať zlomyseľnú narážkuvysvetľovať sivykladať si: vykladať si niečo doslova; vysvetľuje si to v nesprávnom zmyslekniž. ponímať

5. p. dvoriť 6. p. fotografovať


učiť sa 1. cvičením, precvičovaním, počúvaním učiteľa, štúdiom a pod. získavať zručnosť al. vedomosti (často v rámci školy): učiť sa spievať, bicyklovať; učiť sa fyziku (na vysokej škole); zle sa učívzdelávať sa (rozvíjať si intelektuálne schopnosti, nadobúdať všestranné vedomosti): vzdelávať sa v cudzineštudovaťhovor. zastar. al. expr. študírovať (nadobúdať vzdelanie na strednej al. vysokej škole al. získavať vedomosti v istom odbore): študuje na technike; študuje astronómiu; študuje, učí sa za doktorazastaráv. školovať sa: je to školovaný človekškoliť sa (získavať potrebné vedomosti, schopnosti, obyč. krátkodobo, mimo školy): školil sa u významného odborníka na mikropočítače; ekonomicky sa školili na sústredení v Tatráchzaúčať sazaškoľovať sa (pri postupnom ovládaní istého pracovného úkonu, istej pracovnej oblasti): zaúča sa, zaškoľuje sa do odborumemorovať (učiť sa naspamäť): žiak memoruje báseňhovor. expr. bifľovať sa (mechanicky sa učiť naspamäť) • expr. drieť sa (usilovne, intenzívne a obyč. netvorivo sa učiť): drie sa na skúškuštud. slang.: drviť sadrviťšprtať saštukovať sa (usilovne a obyč. mechanicky, netvorivo sa učiť): drví sa, šprtá sa chémiuvštepovať si do pamäti: vštepuje si do pamäti zložité vzorcepodúčať sa (získavať ďalšie, podrobnejšie vedomosti o niečom): podúča sa šiť

2. na základe výchovného pôsobenia si zapamätávať a prijímať ako svoje • osvojovať siprijímať za svoje: učiť sa skromnosti; osvojovať si správne držanie telaprivykať siprivykať sapriúčať sa: privyká si na poriadok; priúča sa variť

p. aj cvičiť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

prijať, prijme, prijmú, rozk. prijmi; prijatý dok.

1. (čo) vziať si, čo sa dáva al. podáva; vziať si, čo sa udeľuje: p. dar, odmenu, vyznamenanie; p. peniaze, závdavok, výplatu, plat; p. niečo do vlastných rúk; p. ruku a) uchopiť podávanú ruku, b) vysloviť súhlas s niečím (obyč. s manželstvom); p. niečo do úschovy; p. pomoc od niekoho; p. miesto vstúpiť do zamestnania; Prijal úrad od novej vlády. (Vaj.) Adela prijala Stanovo rameno (Vaj.) chytila sa ho; cirk. p. krst dať sa pokrstiť;

2. (čo) pojať do seba, pohltiť, absorbovať: pôda prijme veľa (málo) vody; Do kastróla dáme čerstvého masla a nulovej múky toľko, čo maslo prijme. (Vans.); pren. Dnes moje telo prijme zem (Pon.) pochovajú ma.

3. (koho) uvítať, privítať: p. niekoho vľúdne, s radosťou, s plačom, s otvoreným náručím; p. niekoho slávnostne; Strýko ho prijal ako vlastného syna (Al.) veľmi srdečne.

4. (koho) pripustiť k sebe (obyč. na úradnú návštevu), poskytnúť niekomu rozhovor, audienciu: p. niekoho oficiálne, neoficiálne; p. niekoho na audienciu; V malej miestnosti prijal ho okresný tajomník. (Krno)

5. (koho, zried. i čo) vziať (do rodiny, na byt, do ochrany, do zamestnania ap.), dovoliť niekomu vstúpiť do nejakej spoločnosti (do organizácie, do školy, do rodiny ap.): p. niekoho na byt, do domu, pod strechu, do práce, do služby, do zamestnania; p. niekoho za kandidáta, za člena strany; p. žiaka na vysokú školu; p. niekoho medzi seba; p. niekoho za zaťa, za nevestu; p. dieťa za svoje adoptovať ho; Prosím vás láskavo ho prijať do ochrany. (Fel.) Ja prijmem nevestu vďačne i zo sedliackeho domu. (Kuk.) Prijali ho za železničného strážnika. (Vaj.) Prijmeme vás ako pomocného záhradníka s platom a so stravou. (Smrč.)

p. niekoho na milosť dať mu milosť, odpustiť mu;

6. (čo) prevziať ako povinnosť, vziať si na starosť: p. záväzok. úlohu; prijať na seba povinnosť platiť dane (Jes-á);

7. (čo) vziať na vedomie: p. s radosťou slová niekoho; p. zprávu o niečom; p. pozdrav; Lyžiari to celkom uznanlivo prijali ako prirodzenú vec. (Bedn.) Nikto neprijal bez poznámky zvesť, že sa bude zas rečniť. (Fr. Kráľ) Prijmi moje blahoželanie. (Tim.) Starla Barbora a prijali to s pochopením, ako všetky zrejmosti. (Barč)

8. (čo) prejaviť súhlas, súhlasiť s niečím, pripojiť sa, prikloniť sa k niečomu, uznať, schváliť, akceptovať: p. ponuku, p. výpoveď; obecenstvo prijalo divadelnú hru sympaticky, s porozumením; p. pozvanie niekoho, p. požiadavky niekoho; p. podmienky, p. návrh, p. uznesenie, p. stanovy; parlament prijal zákon schválil; p. myšlienky, názor, stanovisko niekoho;

9. (čo) nadobudnúť, dostať nejaký tvar, podobu, výraz: Jej tvár prijala výraz miloty a nežnosti. (Kuk.) Anna prijala podobu krásnu ako víla. (Tim.);

nedok. prijímať

|| prijať sa (o rastlinách) zapustiť korene, ujať sa: Aj tá ľalia, čo Marka zasadila, sa prijme. (Tim.) Zasaď ho (ker) do dobrej zeme, prijme sa. (Kuk.);

nedok. prijímať sa


prijímať, -a, -ajú nedok.

1. (čo) brať si, čo sa dáva al. podáva; brať si, čo sa udeľuje: p. dary, úplatky, peniaze, vklady; p. poštu; p. pomoc, radu; Je navyknutý prijímať úctu a oddanosť od svojho okolia. (urb.)

2. (čo) pojímať do seba, pohlcovať, absorbovať: Rastlina prijíma kyslík. — Elektromotor prijíma prúd. — Dunaj prijíma od Devína Moravu. — Zem prijíma do svojho lona naše kosti. (Kuk.)

3. (koho) vítať: p. návštevu, p. hostí; Keď prišli k nemu o dačo Slováci, prijímal ich okúňavo. (Taj.)

4. (koho) pripúšťať k sebe (obyč. na úradnú návštevu), poskytovať niekomu rozhovor, audienciu: návštevy (stránky) sa prijímajú v stredu a v piatok; ustavične samé deputácie prijímať (Stod.); Kviko chcel vo svojej vile prijímať najvrchnejšiu čeliadku mesta. (Jaš.)

5. (koho, zried. i čo) brať (do rodiny, na byt, do zamestnania, do verejného zariadenia ap.); dovoľovať niekomu vstúpiť do nejakej spoločnosti (do organizácie, do školy, do rodiny ap.): čistiareň dnes neprijíma šatstvo na čistenie; p. žiakov do školy; p. najlepších pracovníkov za kandidátov, za členov strany; riaditeľ prijíma a prepúšťa zamestnancov; Prijímam ťa do mojej družiny. (Stod.) Učni sa prijímajú len na chovu. (Zúb.) Vasca do práce všade prijímajú vďačne. (Kuk.)

6. (čo) brať na seba ako povinnosť, brať si niečo na starosť: p. rozkazy, záväzky;

7. (čo) brať na vedomie: p. zprávu, zvesť, pozdrav; Pani prijíma to všetko chladne. (Kuk.) Zvesti o umieraní známych alebo i príbuzných prijímali sa tupo a bez reptania. (Ondr.)

8. (čo) prejavovať súhlas, súhlasiť s niečím, uznávať, schvaľovať: p. návrh, rezolúciu, podmienky, ponuku;

9. (čo) nadobúdať, dostávať nejaký tvar, podobu, výraz: Neurčité túžby začali prijímať tvary. (Kuk.)

10. cirk. požívať chlieb, príp. i víno pri obrade prijímania;

dok. k 1-9 prijať

|| prijímať sa (o rastlinách) zapúšťať korene, ujímať sa: V takýto chmúrny deň sa priesada rada prijíma. (Vans.);

dok. prijať sa

Morfologický analyzátor

prijímať nedokonavé sloveso
(ja) prijímam VKesa+; (ty) prijímaš VKesb+; (on, ona, ono) prijíma VKesc+; (my) prijímame VKepa+; (vy) prijímate VKepb+; (oni, ony) prijímajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) prijímal VLesam+; (ona) prijímala VLesaf+; (ono) prijímalo VLesan+; (oni, ony) prijímali VLepah+;
(ty) prijímaj! VMesb+; (my) prijímajme! VMepa+; (vy) prijímajte! VMepb+;
(nejako) prijímajúc VHe+;
prigímať prigímať

Zvukové nahrávky niektorých slov

prijímať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor